Redaktor:Basserr/pieskovisko

Bitka pri Brezovej pod Bradlom
Súčasť slovenského povstania
Dátum 22. september 1848 Miesto Brezová pod Bradlom, Uhorsko (dnešné Slovensko) Výsledok Víťazstvo dobrovoľníkov
Protivníci
Slovenská národná rada	Uhorské kráľovstvo
Velitelia
Bedřich Bloudek	Major Ľudovít Vojnić Kapitán Saussay
Sila
~ 8 000	~ 1 800
Straty
asi 5 mŕtvych	200 zajatých
1.↑ Počty dobrovoľníkov sa môžu líšiť. Vojak a historik Mikuláš Dohnány, ktorý sa osobitne zúčastnil bitky, uvádza 8 000 dobrovoľníkov. Jozef M. Hurban, ktorý bol taktiež prítomný, v jednom diele uvádza viac ako 10 000 dobrovoľníkov. Niektorí súčasní historici považujú čísla za zveličené a odhadujú silu vojska na 6 000 mužov.
Historický portál

Bitka pri Brezovej pod Bradlom bola vôbec prvým ozbrojeným stretnutím slovenského povstania, ktoré sa odohralo 22. septembra 1848 medzi slovenským dobrovoľníckym zborom ("hurbanistami") podriadeným Slovenskej národnej rade a jednotkami Uhorského kráľovstva podporovanými oddielmi rakúskej armády, ktoré kvôli zmätku naďalej prijímali rozkazy od peštianskej vlády. Ide o úplne prvé vojenské vystúpenie Slovákov v modernej histórii. Spočiatku úspešné povstanie Slovákov bolo zakončené bitkou pri Poriadí 28. septembra a vydaním cisárskeho manifestu, ktorý postavil celé povstanie mimo zákon. Dobrovoľnícky zbor bol opäť reorganizovaný v decembri 1848 a zúčastnil sa zimnej výpravy, tentokrát už na strane cisára.

22. september je na pamiatku tejto udalosti Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Predohra

Na začiatku roka 1848 vypukla v Rakúskom cisárstve Uhorská revolúcia vedená uhorskou vládou prvotne na čele s Ľudovítom Baťánom a neskôr Ľudovítom Košutom, ktorá žiadala autonómiu Uhorska v rámci Rakúskeho cisárstva. Poprední slovenskí predstavitelia videli v novom zriadení hrozbu a preto sa začali proti revolúcií stavať. Vo Viedni bola 16. septembra 1848 založená Slovenská národná rada na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorá sa zaviazala pomôcť chorvátskemu bánovi Josipovi Jelačićovi v potlačení vzbury. Jelačić mal na čele 30 000 armády zaútočiť na Uhorsko z juhozápadu, zatiaľ čo Slováci sa mali vzbúriť v hornouhorských stoliciach a vyvolať celonárodné povstanie. Slovenský dobrovoľnícky zbor sa začal organizovať vo Viedni v auguste a 18. septembra prešlo asi 500 dobrovoľníkov moravsko-uhorské hranice a vpadlo do Nitrianskej župy. Na čele dobrovoľníkov stáli moravskí velitelia Bedřich Bloudek, František Zach a Bernard Janeček, ktorí pomáhali vo Viedni verbovať. Politickými predstaviteľmi boli Ľudovít Štúr, Jozef Hurban a Michal Hodža. Cieľom povstania bolo osamostatnenie etnicky slovenského územia od Uhorska, zakladanie vlastných úradov a škôl so slovenským jazykom a zrovnoprávnenie všetkých národov v krajine.

Slovenská národná rada si po prekročení hraníc založila hlavné stanovisko na Myjave. Dňa 19. septembra sa tu konalo národné zhromaždenie, na ktorom Slovenská národná rada vypovedala poslušnosť peštianskej vláde a oficiálne vyhlásila povstanie slovenského ľudu. O krátky čas nato sa odohral incident medzi dobrovoľníkmi a cisárskou stotinou, ktorej veliteľ, kapitán Saussay žiadal, aby dobrovoľníci Myjavu opustili a potom skonfiškoval všetku muníciu a zbrane dobrovoľníkov. Dobrovoľníkom sa ale podarilo cisárskych vojakov pokojne odzbrojiť bez jediného výstrelu. Teraz už bolo zrejmé, že počas povstania budú nakoniec musieť dobrovoľníci čeliť aj rakúskym vojakom, ktorým nebolo úplne jasné, či majú stáť na strane cisára a zachovať sa voči dobrovoľníkom neutrálne, alebo počúvať nariadenia uhorskej vlády a pokus o vzburu potlačiť. Zbor mohol v tomto čase čítať asi 3 000 ľudí, zväčša tvorený sedliakmi s roľníckymi zbraňami, ktoré boli pre boj v 19. storočí nedostačujúce. Strelnými zbraňami bol vyzbrojený iba zlomok celej sily. Z tohto počtu bolo 1 000 mužov vyčlenených na obranu Myjavy, zvyšok sa vydal s Národnou radou do Brezovej pod Bradlom, kam dorazili 21. septembra. Na mieste podľa niektorých odhadov počet dobrovoľníkov vzrástol až na 8 000. Na druhý deň sa odohral prvý stret povstania medzi dobrovoľníkmi a maďarskými jednotkami.

Bitka

Útok na Brezovú bol organizovaný z troch strán. Mal sa začať o štvrtej hodine ráno v piatok 22. septembra, ale kvôli zlej koordinácií zaútočili maďarské oddiely v odlišných časových rozmedziach, čo poskytlo dobrovoľníkom výhodu. Prvému kyrysníckemu oddielu, ktorý prichádzal od Hradišťa pod Vrátnom a pozostával z približne 400 ťažkoodených jazdcov, velil major Ľudovít Vojnić, druhý oddiel pozostával zo 100 mužov ôsmej stotiny 23. pluku „Ceccopieri“ a senickej honvédskej gardy vedenej Eugenom Koronthálym, ktorý postupoval z Vrboviec. Tretí oddiel, prichádzajúci z Vrbového zložený z približne 200 dragúnov (t.j. jazdci na koňoch) a 1 000 gardistov vedených podžupanom Rudolfom Ocskayom a zo 100 mužov jedenástej stotiny pluku Ceccopieri, bol vedený kapitánom Saussayom, ktorý sa pokúsil odzbrojiť dobrovoľníkov na Myjave. Po odzbrojení jeho stotiny sľúbil, že do konfliktu viac zasahovať nebude, sľub však nedodržal a až po bitke bol definitívne odvedený za uhorské hranice.