Redaktor:Martin 8581/pieskovisko

Telekomunikácie sú:

odvetvie (vedné a technické) oznamovacej techniky, ktoré vytvára teoretické a praktické systémové podmienky na realizáciu verejných komunikačných sietí na prenos informácií medzi skupinami alebo dvojicami účastníkov obidvoma smermi dialógovým spôsobom
zariadenia oznamovacej elektrotechniky (telekomunikačné zariadenia)
podniky a inštitúcie poskytujúce telekomunikačné služby

Telekomunikácie sa zaoberajú spracovaním signálu napr. vo forme reči, údajov a jeho prenosom od vysielača k prijímaču signálu po vedení - metalickom, optickom alebo bezdrôtovom (vzduchom).

V súčasnosti, kedy aj v tomto odvetví začína prevládať informatika a digitalizácia, sa pojem čiastočne kryje s pojmom informačné a komunikačné technológie.

Dejiny

Rok	Objav	Poznámka
1793	Vo Francúzsku vybudovali medzi Parížom a Lilli (230 km) telegrafnú stanicu pomocou semaforov; zaviedli tiež pojem „telegrafia a telegram“.	Začiatok prevádzky mechanického telegrafu
1832	Samuel Morse vynašiel telegrafnú abecedu	Prvá abeceda pre e-komunikáciu
1833	Carl Friedrich Gauß a Wilhelm Eduard Weber v Göttingene skonštruovali v Nemecku prvý prevádzkyschopný elektromagnetický telegraf,	Prvý elektromagnetický telegraf
1845	Samuel Morse odvysielal prvú správu cez telegrafný systém vybudovaný medzi Washington (D.C.)om a Baltimorom
1847	Vybudovaný prvý telegraf na území Česko-Slovenska. (z Viedne cez Brno do Prahy)	Prvý funkčný telegraf na území Česko-Slovenska
1850	Vybudované prvé podmorské káble cez kanál La Manche medzi Francúzskom a Veľkou Britániou
1858	Odvysielaný prvý telegram medzi Európou (Veľká Británia) a Amerikou (USA)	Prvá e-komunikácia medzi Európou a Amerikou
1865	V Paríži bola založená Medzinárodná telegrafná únia, predchodkyňa dnešnej Medzinárodnej telekomunikačnej únie	Založená prvá medzinárodná štandardizačná organizácia v oblasti e-komunikácie
1870	James Clerk Maxwell publikoval teóriu šírenia elektromagnetických vĺn	Teóretický princíp bezdrôtových prenosov
1876	14. februára podali Alexander Graham Bell a Elisha Gray patent na objav telefónu. Patent bol priznaný G. Bellovi	Začiatok telefónie
1878	V USA bola uvedená do prevádzky prvá telefónna ústredňa	Možnosť (manuálne) prepojovať telefónne hovory
1882	Sprevádzkovaná prvá telefónna ústredňa v Česko-Slovensku (Praha)	Začiatok telefónie v Česko-Slovensku
1884	Werner Siemens objavil koaxiálny kábel	Objavené prenosové médium, schopné prenášať veľké objemy informácií
1892	V USA inštalovali automatickú telefónnu ústredňu s krokovými voličmi	Počiatok automatizácie telefónnych sietí
1893	Nikola Tesla vynašiel v Európe princíp rádia
1896	Alexandr Stepanovič Popov predvádza prvý príjmač elektromagnetických vĺn	Vytvorené prvé predpoklady pre rádiové vysielanie
1903	John Ambrose Fleming (Anglicko) objavil elektrónku
1923	Žačína pravidelné vysielanie česko-slovenského rozhlasu	Začiatok rozhlasového vysielania v ČSR
1926	Začína pravidelné vysielanie česko-slovenského rozhlasu z Bratislavy
1927	V Bellových laboratóriách uskutočnili prvé skúšky prenosu televízie	Začiatky TV
1929	BBC organizuje prvé televízne prenosy
1936	Prvý radar uvedený do prevádzky v Anglicku. Prvé skúšky prenosu farebnej televízie. Uskutočnené televízne prenosy z olympiády v Berlíne cez koaxiálny kábel do Lipska	Začiatok mikrovlnných spojov
1942	V USA začal prevádzku prvý elektronický počítač ENIAC	Prvý počítač
1945	Autor sci-fi Arthur C. Clarke publikoval články navrhujúce využitie umelých telekomunikačných družíc pre prenos informácií
1948	V Bellových laboratóriách objavili tranzistor	Prvý tranzistor
1953	Začiatok pokusného vysielania čs. televízie. Začiatok vysielania farebnej televízie v systéme NTSC (USA).Ukončená telefonizácia obcí v Česko-Slovensku.	začiatok TV vysielania v ČSR
1956	V ZSSR vypustili prvé umelé družice zeme Sputnik 1 a Sputnik 2	Začiatok satelitných komunikácií
1956	Texas Instruments vyrobili prvé integrované obvody	začiatok mikroelektroniky
1957	Vyrobený prvý pevný disk (5MB)
1958	Vynajdený laser
1965	Vypustená prvá geostacionárna družica Early Bird (prenos 240 telefónnych kanálov a 1 televízneho kanálu)	Začiatok komerčného využívania satelitných spojov
1965	Donald Davies (V. Británia) – popísal princípu komutácie paketov	Teoretický princíp internetu
1967	Prvá disketová mechanika
1969	Vyrobený prototyp CD
1970	V USA vyrobili sklené vlákno použitelné pre e-komunikáciu. Vyvinutá prvá RAM pamäť	Začiatok rozvoja optických spojov
1971	Firma Intel skonštruovala prvý mikroprocesor. Položené prvé podmorské káble s optickými vláknami. Na trh uvedený prvá vrecková kalkulačka	Objav mikroprocesora, prvá vrecková kalkulačka
1980	Predvedená televízia s vysokou rozlišovacou schopnosťou HDTV (Japonsko)	HDTV

Základné prvky:

Základný telekomunikačný systém sa skladá z troch základných jednotiek, ktoré sú vždy prítomné v nejakej forme:

Vysielač, ktorý má informácie a prevádza ho na signál. Prenosové médium, tiež volal "fyzický kanál", ktorý nesie signál. Príkladom je "voľný priestor kanál".

Prijímač, ktorý má signál z kanála a prevádza ho späť do využiteľné informácie.Napríklad, v rádiovej vysielacej stanici je veľký výkonový zosilňovač a vysielač. Vysielacia anténa je rozhranie medzi výkonným zosilňovačom a "voľným miestom kanálu". Voľný priestor kanálu je prenosové médium; a anténa prijímača je rozhranie medzi priestorom kanála a prijímačom. Ďalej, rádiový prijímač je cieľ rádiového signálu, a to je miesto, kde je prevedený z elektriny, aby to znelo, aby ho teda ľudia mohli počúvať.

Analógová verzus digitálna komunikácia:

Komunikačné signály môžu byť buď analógové alebo digitálne signály. K dispozícii sú analógové komunikačné systémy a digitálne komunikačné systémy. Pre analógový signál, signál sa mení kontinuálne s ohľadom na informácie. V digitálnom signálom, informácie sú kódované ako súbor diskrétnych hodnôt (napríklad súbor jedničiek a núl). Počas šírenia a príjmu informácie obsiahnuté v analógovom signály budú nevyhnutne degradované. (Výstup z vysielača je bez šumu pre všetky praktické účely.) Zvyčajne, hluk v komunikačnom systéme, môže byť vyjadrený pripočítaním alebo odpočítaním od žiadúceho signálu úplne náhodne. Táto forma hluku sa nazýva aditívny šum, s tým, že hluk môže byť negatívny alebo pozitívny v rôznych časových okamihoch. Hluk, ktorý nie je aditívnych šumom je oveľa ťažšie situáciu popísať a analyzovať, a tieto iné druhy hluku tu budú vynechané. Na druhej strane, ak prísada rušenia hluku neprekročí určitú prahovú hodnotu, informácie obsiahnuté v digitálnych signáloch zostanú bez zmien. Ich odolnosť voči šumu predstavuje kľúčovú výhodu digitálnych signálov cez analógové signály.

Telekomunikačné siete:

Komunikačná sieť je súbor vysielačov, prijímačov a komunikačných kanálov, ktoré vysielajú správy k sebe. Niektoré digitálne komunikačné siete obsahujú jednu alebo viac smerovačov, ktoré pracujú spoločne, aby prenos informácií k správnemu užívateľovi. Analógová komunikačná sieť sa skladá z jedného alebo viacerých prepínačov, ktoré zabezpečujú spojenie medzi dvomi alebo viacerými užívateľmi. Pre oba typy sietí, môže byť potrebné opakovače zosilniť alebo znova vytvoriť signál, keď je prenášaná na dlhé vzdialenosti. To je v boji proti útlm, ktorý môže viesť signál na nerozoznanie od šumu. Ďalšou výhodou digitálnych systémov ako analóg je, že ich výkon je jednoduchší pre ukladanie do pamäte, teda dva napäťové stavy (vysoké a nízke) je ľahšie ako ukladanie kontinuálny rad štátov.

Komunikačné kanály:

Výraz "kanál" má dva rôzne významy. V jednom zmysle, kanál je fyzické médium, ktoré nesie signál medzi vysielačom a prijímačom. Príkladom sú atmosféru pre zvukové komunikácie, sklenených optických vlákien pre niektoré druhy optických komunikácií, koaxiálne káble pre komunikáciu prostredníctvom napätí a prúdov v nich, a voľný priestor pre komunikáciu s využitím viditeľného svetla, infračervené vlnenie, ultrafialové svetlo, a rádiové vlny. Tento posledný kanál sa nazýva "voľný priestor kanál". Zasielanie rádiových vĺn z jedného miesta na druhé, nemá nič spoločného s prítomnosťpu alebo neprítomnosťou atmosféry medzi nimi. Rádiové vlny cestovať cez dokonalé vákuum rovnako ľahko, ako cestujú vo vzduchu, hmla, oblaky, alebo akýkoľvek iný druh plynu, okrem vzduchu.

Iný význam termínu "kanál" v telekomunikáciách je vidieť v kanáli frázy komunikácií, ktorý je pododdelením prenosového média tak, že ho možno použiť na odosielanie viac prúdov informácií súčasne. Napríklad jedna rozhlasová stanica môže vysielať rádiové vlny do voľného priestoru na frekvenciách v okolí 94.5 MHz (MHz), zatiaľ čo ďalšie rozhlasové stanice môžu súčasne vysielať rádiové vlny na frekvenciách v okolí 96,1 MHz. Každá stanica bude vysielať rádiové vlny cez frekvenčné pásmo okolo 180 kHz (kHz), sa sústredil na frekvenciách, ako sú vyššie uvedené, ktoré sa hovorí "nosných frekvencií". Každá stanica v tomto príklade je oddelená od svojich susedných staníc o 200 kHz, a rozdiel medzi 200 kHz a 180 kHz (20 kHz), je príspevok súprava pre nedokonalosti v komunikačnom systéme.

Modulácia:

Tvarovanie signálu pre prenos informácií je známy ako modulácia. Modulácie môžu byť použité k reprezentácii digitálnej správy ako analógového priebehu. To sa bežne nazýva "kľúčovanie" - termín odvodený od staršej používania Morseovej abecedy v oblasti telekomunikácií - a niekoľko kľúčovanie techniky neexistujú (medzi ne patrí phase-PSK, frekvencia-PSK, a amplitúda-PSK). "Bluetooth" systém, napríklad používa fázový posuv kľúčovanie k výmene informácií medzi rôznymi zariadeniami. Okrem toho, že existujú kombinácie fázového posunu kľúčovania a amplitúdoveho kľúčovania, ktorý sa nazýva (v žargóne pole) "kvadratúrnej amplitúdovej modulácie" (QAM), ktoré sa používajú v veľkokapacitných digitálnych rádiových komunikačných systémoch.

Modulácie môže byť tiež použité pre prenos informácií o nízkofrekvenčných analógových signálov na vyšších frekvenciách. To je užitočné, pretože low-frequency analógové signály nemožno účinne prenášané voľného priestoru. Preto informácie z analógového signálu s nízkou frekvenciou, musí byť ohromený do vyššej frekvencie signálu (známy ako "nosnej vlny") pred prenosom. Existuje niekoľko rôznych schém k dispozícii na dosiahnutie tohto cieľa modulácie [dva z najzákladnejších bytia amplitúdovej modulácie (AM) a frekvenčná modulácia (FM)]. Príklad tohto postupu je diskdžokejov hlas, mám dojem do 96 MHz nosnej vlny s použitím frekvenčnej modulácie (hlas by potom mal byť prijímaný na rádio kanáli "96 FM"). Okrem toho, modulácia má výhodu, že sa môže použiť Frequency Division Multiplexing (FDM).

Spoločnosť:

Telekomunikácie majú významný sociálny, kultúrny a ekonomický dosah na modernú spoločnosť. V roku 2008, odhady umiestnili príjmy telekomunikačného priemyslu v hodnote 4 700 000 000 000 dolárov alebo tesne pod 3 percentá hrubého svetového produktu (oficiálny výmenný kurz). V nasledujúcich častiach sú popísané vplyvy telekomunikácií na spoločnosť.

Ekonomický dopad

Mikroekonómie

Na mikroekonomickej úrovni, spoločnosti používajú telekomunikácie hlavne z dôvodu pomôcť vybudovať globálne obchodné impérium. To je samozrejmé, v prípade, že on-line predajcu Amazon.com, ale podľa akademickej Edward Lenert, aj konvenčný predajca Wall-Mart ťaží z lepšej telekomunikačnej infraštruktúry, v porovnaní so svojimi konkurentmi. V mestách po celom svete, doma majitelia používajú svoj telefón aby si mohli objednať a zabezpečiť celý rad služieb pre domácnosti. Dokonca aj relatívne chudobné komunity boli zaznamenané iba v telekomunikačnej sfére k svojmu prospechu. V Bangladéši, štvrti Narshingdi izolovaní dedinčania používajú mobilné telefóny volajú priamo do veľkoobchodov kde si vedia zabezpečiť lepšiu cenu za ich tovar.

Makroekonómie

Na makroekonomickej úrovni, Lars-Hendrik valec a Leonard Waverman navrhol príčinnú súvislosť medzi dobrou telekomunikačnou infraštruktúrou a hospodárskym rastom. Len málo spochybňujúcu existenciu korelácie, aj keď niektorí tvrdia, že je chybné zobrazenie vzťahu kauzálne.

Vzhľadom k ekonomickej výhodnosti dobrej telekomunikačnej infraštruktúry, sú rastúce obavy ohľadom nerovného prístupu k telekomunikačným službám medzi rôznymi krajinami sveta, to je známe ako digitálna priepasť. Prieskum Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), 2003, ukázali, že zhruba tretina krajiny majú menej ako jeden mobilný predplatné za každých 20 osôb a jednu tretinu krajiny majú menej ako jednu telefónnu linku pôdy-line na každých 20 osôb. Pokiaľ ide o prístup k internetu, čo je zhruba polovica všetkých krajín má menej ako jeden z 20 ľudí s prístupom na internet. Z týchto informácií, ako aj vzdelávacie dát ITU bol schopný zostaviť index, ktorý meria celkovú schopnosť občanov na prístup a využívanie informačných a komunikačných technológií. Pomocou tohto opatrenia, Švédsko, Dánsko a Island získal najvyššie ohodnotenie zatiaľ čo africké krajiny Nigéria, Burkina Faso a Mali získali najnižšie.

Sociálny vplyv

Telekomunikácie zohrali významnú úlohu v sociálnych vzťahoch. Avšak zariadenie, ako je telefónny systém bolo pôvodne inzerované s dôrazom na praktické rozmery zariadenia (ako je možnosť podnikať alebo objednať si domáce služby), na rozdiel od sociálneho rozmeru. To nebolo až do neskorých 1920 a 1930 rokov, že sociálne rozmery prístroja sa stali prominentnou témou v telefónnych reklamách. Nové propagácie začali apelovať na emócie spotrebiteľov, s dôrazom na význam sociálnych rozhovorov aby mohli zostať spojení s rodinou a priateľmi.

Ďalšie vplyvy

V kultúrnej oblasti, telekomunikácie zvýšili schopnosť občanov na prístup k hudbe a filmu. S televíziou, môžu ľudia sledovať filmy, ktoré ešte nevideli vo svojom vlastnom dome, bez toho aby museli cestovať do videopožičovne alebo kina. S rádiom a internetom, môžu ľudia počúvať hudbu, ktorú predtým nepočuli, bez toho aby museli cestovať do hudobného obchodu.

cal TV	National TV	Radio	Local paper	Internet	National paper
59%	47%	44%	38%	23%	12%

Telekomunikácie majú rovnako významný vplyv na reklamu. TNS Media Intelligence oznámila, že v roku 2007, 58% z výdavkov na reklamu v Spojených štátoch bolo vynaložené na nosičoch, ktoré sú závislé na telekomunikáciách. Výsledky sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke.

Internet	Radio	Cable TV	Syndicated TV	Spot TV	Network TV	Newspaper	Magazine	Outdoor	Total
Percent	7.6%	7.2%	12.1%	2.8%	11.3%	17.1%	18.9%	20.4%	2.7%	100%
Dollars	$11.31 billion	$10.69 billion	$18.02 billion	$4.17 billion	$16.82 billion	$25.42 billion	$28.22 billion	$30.33 billion	$4.02 billion	$149 billion

Lokálne siete a rozsiahle siete:

Aj napriek rast internetu, charakteristiky lokálnych sietí (LAN) - počítačové siete, ktoré nepresahujú niekoľko kilometrov, zostávajú zreteľné. Je to preto, že siete na tejto úrovni nevyžadujú všetky funkcie spojené s väčšími sieťami a sú často nákladovo efektívne a účinné bez nich. Keď nie sú spojené s internetom, ale aj výhody súkromia a bezpečnosti. Avšak, zámerne chýba priame pripojenie k Internetu neposkytuje zaistený ochranu pred hackermi, ozbrojených síl, alebo hospodárskych mocností. Tieto hrozby existujú, či existujú nejaké metódy pre pripojenie vzdialene k miestnej sieti.

Rozľahlé siete (WAN) sú súkromné počítačové siete, ktoré sa môžu rozšíriť na tisíce kilometrov. Opäť, niektoré ich prednosti patrí súkromia a bezpečnosti. Prime užívateľov súkromných sietí LAN a WAN sú ozbrojené sily a spravodajské služby, ktoré musia mať svoje dáta v bezpečí a tajomstvo.

V polovici 1980, niekoľko sád komunikačných protokolov objavili zaplniť medzery medzi linkovou vrstvou a aplikačnou vrstvou referenčného modelu OSI. Títo zahŕňali AppleTalk IPX a NetBIOS s dominantným protokolu uvedeného v skorých 1990 bytí IPX kvôli jeho popularite s užívateľmi MS-DOS. TCP / IP existuje na tomto mieste, ale to sa zvyčajne používajú iba veľké vládne a výskumných zariadeniach.

Ako internet rástol v popularite a bolo nutné jeho prevádzku smerovať do privátnych sietí, TCP / IP protokolov nahradili existujúce lokálne sieťové technológie. Doplnkové technológie, ako je napríklad DHCP, domáce TCP počítačov založených na IP / na seba konfigurovateľné v sieti. Tieto funkcie tiež existovali v súboroch / NetBIOS AppleTalk / IPX.

Vzhľadom k tomu, Asynchronous Transfer Mode (ATM) alebo MPLS (MPLS), sú typické údaje odkazy pre protokoly, pre väčšie siete, ako je WAN; Ethernet a Token Ring sú typické údaje pre odkazy protokolov, pre LAN. Tieto protokoly sa líši od predchádzajúcich protokolov, v tom, že sú jednoduchšie, napríklad, oni vynechať funkcie, ako je kvalita služieb, záruk a prevencia ponuka kolízie. Oba tieto rozdiely umožňujú úspornejšie systémy.

Cez skromnú popularitu IBM Token Ring v roku 1980 a 1990, prakticky všetky LAN teraz používajú buď káblové alebo bezdrôtové ethernetové zariadenia. Na fyzickej vrstve, väčšina drôtových implementácií Ethernet používajú medené krútené dvojlinky (vrátane spoločných 10BASE-T). Avšak, niektoré skoré implementácia používa ťažšie koaxiálnych káblov a niektoré nedávne implementácie (najmä tie vysokorýchlostné) Použitie optických vlákien. Ak sa používajú optické vlákna, je potrebné rozlišovať medzi multimode vlákien a jednovidových vlákien. Vícevidová vlákna môžu byť myšlienka ako silnejších optických vlákien, ktoré sú lacnejšie na výrobu zariadení pre, ale že trpí menej využiteľnou šírkou pásma a horším útlmom - čo znamená, horší výkon na diaľku.

Poznámky a odkazy:

"Definition of telecommunication". Yahoo. Retrieved 28 February 2013.
^ "Telecommunication". Collins English Dictionary. Retrieved 28 February 2013.
^ "Telecommunication". Vocabulary.com. Retrieved 28 February 2013.
^ "Telecommunication". Merriam-Webster Dictionary. Retrieved 28 February 2013.
^ Jump up to:^a ^b "Telecommunication". Oxford Dictionaries. Oxford University Press. Retrieved28 February 2013.
^ "Telecommunication". Dictionary.com. Retrieved 28 February 2013.
^ Websters definition: "2) technology that deals with telecommunication —usually used in plural"; Concise Encyclopedia definition: "Communication between parties at a distance from one another...."; and the Online Etymology Dictionary: "telecommunication (n.) 1932, from French télécommunication (see tele- + communication)."; and: " 1930s: from French télécommunication, from télé- 'at a distance' + communication 'communication' ", Oxford online.
^ Jump up to:^a ^b "The World’s Technological Capacity to Store, Communicate, and Compute Information", Martin Hilbert and Priscila López (2011), Science, 332(6025), 60–65; free access to the study through here: martinhilbert.net/WorldInfoCapacity.html
^ "video animation The Economist".
^ Jump up to:^a ^b ^c Worldwide Telecommunications Industry Revenues, Internet Engineering Task Force, June 2010.
Introduction to the Telecommunications Industry, Internet Engineering Task Force, June 2012.
^ Telecommunication, tele- and communication, New Oxford American Dictionary (2nd edition), 2005.
^ Jean-Marie Dilhac, From tele-communicare to Telecommunications, 2004.
^ Jump up to:^a ^b ^c Haykin, Simon (2001). Communication Systems (4th ed.). John Wiley & Sons. pp. 1–3. ISBN 0-471-17869-1.
^ Ambardar, Ashok (1999). Analog and Digital Signal Processing (2nd ed.). Brooks/Cole Publishing Company. pp. 1–2. ISBN 0-534-95409-X.
^ ATIS Telecom Glossary 2000, ATIS Committee T1A1 Performance and Signal Processing (approved by the American National Standards Institute), 28 February 2001.
^ Haykin, pp 344–403.
^ Bluetooth Specification Version 2.0 + EDR (p 27), Bluetooth, 2004.
^ Haykin, pp 88–126.
^ Lenert, Edward (December 1998). "A Communication Theory Perspective on Telecommunications Policy". Journal of Communication 48 (4): 3–23. doi:10.1111/j.1460-2466.1998.tb02767.x.
^ Mireille Samaan (April 2003). "The Effect of Income Inequality on Mobile Phone Penetration" (PDF). Boston University Honors thesis. Archived from the original on 14 February 2007. Retrieved 8 June 2007.
^ Röller, Lars-Hendrik; Leonard Waverman (2001). "Telecommunications Infrastructure and Economic Development: A Simultaneous Approach". American Economic Review 91 (4): 909–923. doi:10.1257/aer.91.4.909. ISSN 0002-8282.
^ Riaz, Ali (10.1177/016344397019004004). "The role of telecommunications in economic growth: proposal for an alternative framework of analysis". Media, Culture & Society 19 (4): 557–583. doi:10.1177/016344397019004004. Check date values in: |date= (help)
^ "Digital Access Index (DAI)". itu.int. Retrieved 6 March 2008.

Bibliografia:

Goggin, Gerard, Global Mobile Media (New York: Routledge, 2011), p. 176. ISBN 978-0415469180
Haring, John (2008). "Telecommunications". In David R. Henderson (ed.). Concise Encyclopedia of Economics (2nd ed.). Library of Economics and Liberty. ISBN 978-0865976658. OCLC 237794267.
OECD, Universal Service and Rate Restructuring in Telecommunications, Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD) Publishing, 1991. ISBN 92-64-13497-2
Wheen, Andrew. DOT-DASH TO DOT.COM: How Modern Telecommunications Evolved from the Telegraph to the Internet (Springer, 2011)