Redaktor:Umakartove.jadro/pieskovisko
| Ferdinand Laub | |
 Ferdinand Laub | |
| Narodenie | 19. januára 1832 Praha, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 17. marca 1875 Gries-San Quirino, Taliansko |
| Príbuzní | syn Váša (1857 – 1911) |
Ferdinand Laub (19. januára 1832, Praha – 17. marca 1875, Gries-San Quirino) bol český huslista, hudobný skladateľ a pedagóg.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v malostranskom dome U Ježíšků na Újezdě 37[1]. Od detstva preukazoval mimoriadny husľový talent, jeho prvým učiteľom bol otec Erazim. Prvý raz vystúpil verejne ako šesťročný v hostinci U Doušů na Václavskom námestí. Napriek tomu, že malého chlapca museli postaviť na stôl, aby ho poslucháči dobre počuli, dokázal suverénne zahrať Bériotove Variácie E dur[2]. V januári 1841 v Prahe koncertoval slávny nórsky huslista Ole Bull, ktorý ostal hrou deväťročného chlapca očarený: "Milý chlapče, ak budeš v tejto miere pokračovať, stane sa z teba slávny umelec a tvoje meno bude známe po celej Európe."[3]
Ako desaťročný (1843) koncertoval v Stavovskom divadle, a tak zaujal prítomného Moritza Mildnera, že ho prijal rovno do druhého ročníka konzervatória. Ešte počas štúdia absolvoval niekoľko znamenitých koncertov. V marci 1845 vystupoval v Prahe chýrny Heinrich Wilhelm Ernst. V rovnakom čase usporiadalo Pražské konzervatórium svoj výročný koncert, do ktorého programu ako vrcholné číslo zaradilo Ernstovu Koncertnú polonézu op. 17 v Laubovej interpretácii. Jeho výkon si vyslúžil obrovské ovácie, ku ktorým sa osobným blahoželaním pripojil radosťou plačúci Ernst. Chlapca nazval svojím umeleckým druhom a dedikoval mu jednu zo svojich najťažších etúd (F-dur z diela Mehrstimmige Studien für die Violine)[4]. Štúdium ukončil už nasledujúci rok ako štrnásťročný. Absolventský koncert sa odohral 29. marca v Stavovskom divadle za účasti Franza Liszta a Hectora Berlioza. Ten po predvedení Ernstovho Concertina op. 12 chlapca pohnutý objal a pozval ďalej študovať do Paríža[5].
Ako výnimočný zjav si vyslúžil aj zmienku v pamätnej knihe konzervatória:
"Laub Ferdinand, žiak huslí. Narodený 1832 v Prahe, vstúpil už s takým predbežným vzdelaním do ústavu, že mohol byť ihneď pridelený do II. triedy. Možno ho bez obáv označiť za génia prvého radu na svojom nástroji. Hlboký cit, riedke poetické pojatie a skutočne virtuózna technika vyznamenávajú jeho hru, ktorá vzbudila všeobecný obdiv a nadšenie pri posledných ústavných koncertoch a na rozlúčkovom koncerte, ktorý usporiadal v decembri 1846 pred nastúpením svojej umeleckej cesty. Jeho meno stane sa európskym..."[6]
Následne ho arcivojvoda Štefan obdaroval husľami Amati, na ktorých koncertoval pred cisárom vo Viedni, kde sa napokon aj rozhodol študovať. V roku 1851 na prvej svetovej výstave v Londýne zviťazil v husľovej súťaži, pričom porazil Bériota, Ernsta i Vieuxtempsa. Od nasledujúceho roku hrával na guarnerky, dar kniežaťa Fürstenberga. V rokoch 1853-1855 pôsobil ako koncertmajster vo Weimare, kde nahradil Josepha Joachima. Vystupoval po celej Európe, jeho partnermi boli napr. klaviristi Bedřich Smetana, Alfred Jaell či sopranistka Adelina Patti. Neskôr (1856-1860) zastával pozíciu koncertného majstra aj berlínskej dvornej opery. V roku 1866 stal prvým pedagógom novozaloženého konzervatória v Moskve. Kvôli zdravotným problém sa v roku 1871 funkcie vzdal, nahradil ho zať Jan Hřímalý. Po neúspešnej liečbe zomrel ako 43-ročný na tuberkulózu. Pohreb sa uskutočnil 24. marca 1875 v Týnskom chráme a pri ukladaní do hrobu na Vyšehradskom cintoríne zaspieval Hlahol Bendlov zbor V prírode. Vedľa neskôr pochovali jeho nástupcu Františka Ondříčka. Peter Iljič Čajkovskij ho nazval najväčším huslistom svojej doby a dedikoval mu 3. sláčikový kvartet Es-dur. Vynikol najmä ako interpret Beethovenových diel, najradšej však hrával české ľudové piesne.
Epilóg
[upraviť | upraviť zdroj]Pomník
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1913 nechal maliar Alois Kalvoda postaviť Laubovi pomník: na masívnom sokli osadenú pieskovcovú sochu sediaceho umelca s husľami. Jeho autorom je akademický sochár Vojtěch Sapík. Pôvodne stál pamätník pri huslistovom dome na Křivokláte, v roku 1950 bol premiestnený do Seminárskej záhrady v Prahe.
Pamätná tabuľa
[upraviť | upraviť zdroj]Laubov rodný a susedný dom boli zbúrané a v roku 1899 bol na ich mieste postavený nový objekt. Na tomto dome bola 25. mája 1950 z iniciatívy Kruhu priateľov, ctiteľov a žiakov Majstra Františka Ondříčka odhalená bronzová pamätná tabuľa s textom: "Zde se narodil Ferdinand Laub, slavný český houslista, 19. ledna L. P. 1832." Jej autorom je Jaroslav Fragner a nahradila pôvodnú tabuľu z roku 1876[7].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ WENIG, J.: Prahou za hudbou. Praha: Orbis, 1972, s. 69.
- ↑ BUDIŠ, R.: Slavní čeští houslisté. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966, s. 67.
- ↑ ŠICH, B.: Ferdinand Laub. Praha: Orbis, 1951, s. 17.
- ↑ ŠICH, B.: Ferdinand Laub. Praha: Orbis, 1951, s. 21.
- ↑ Musical Correspondence. In: Dwight's Journal of Music, 1858, zv. 14, č. 11, s. 294.
- ↑ AMBROS, A.W. - BRANBERGER, J.: Konservatoř hudby v Praze: pamětní spis k stoletému jubileu založení ústavu. Praha: Nákladem Konservatoře, 1911, s. 179.
- ↑ MUSIL, J.F.: Hudební Praha I. Praha: NLN, 2005, s. 115.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- AMBROS, A.W. - BRANBERGER, J.: Konservatoř hudby v Praze: pamětní spis k stoletému jubileu založení ústavu. Praha: Nákladem Konservatoře, 1911.
- BUDIŠ, R.: Slavní čeští houslisté. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966.
- Dwight's Journal of Music, 1858, zv. 14, č. 11.
- MUSIL, J.F.: Hudební Praha I. Praha: NLN, 2005.
- ŠICH, B.: Ferdinand Laub. Praha: Orbis, 1951.
- WENIG, J.: Prahou za hudbou. Praha: Orbis, 1972.
- ŽIDEK, F.: Čeští houslisté. Tří století. Praha: Panton, 1979.