Preskočiť na obsah

Rozmarín lekársky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozmarín lekársky

rozmarín lekársky
Vedecká klasifikácia
Linné
Synonymá
Rosmarinus officinalis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Salvia rosmarinus

Rozmarín lekársky[1] (zriedkavo: šalvia rozmarín[2], staršie alebo ľudovo: rozmarín[3][4] [varianty slova rozmarín sú uvedené v článku rozmarín]; lat. Salvia rosmarinus, staršie Rosmarinus officinalis) je druh z podrodu rozmarín (Rosmarinus) rodu šalvia (Salvia) z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Je to vždyzelený poloker.

V širšom ponímaní je tento druh identický s celým alebo takmer celým (pod)rodom rozmarín - podrobnejšie pozri v kapitole Systematika článku rozmarín. Nasledujúci text je primárne o rozmaríne lekárskom v užšom ponímaní.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Etymológiu mena rozmarín pozri v článku rozmarín.

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie v južnej a strednej Európe, ako divorastúca bylina. Na Slovensku sa zvykne pestovať v záhradách a kvetináčoch. Zimu neznáša.

Je to poloker s čiarkovitými, kožovitými a na vrchnej strane bieloplstnatými listami. V pazuchách listov sú nakopené do vidlíc bledomodré, pyskovité kvety, ktoré majú iba dve tyčinky. Plody sú tvrdky. Kvitne od júna do augusta.

Zbiera sa list (Folium rosmarini, Folium roris marini), ktorý sa strhá z odrezaných konárov a suší sa. Vo farmácii sa z nej pripravujú galenické prípravky (nálevy, liečivé čaje, mastí, náplasti) a získava sa silica (Oleum rosmarini). Silica sa používa aj vo voňavkárskom a v kozmetickom priemysle (výroba kolínskej vody atď.) Čerstvé prúty bývajú odpradávna slávnostnou ozdobou svadobčanov.

V príprave pokrmov sa používa ako korenina hlavne na ryby, pre svoju charakteristickú arómu, ale aj pri príprave jedál z bravčového, teľacieho alebo jahňacieho mäsa, najmä v kombinácií s vínom. Ak sa ako korenina používajú sušené listy rozmarínu, je dobré ich najprv rozdrviť, pretože majú pevnú štruktúru a vcelku môžu v hotových jedlách pôsobiť rušivo.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Listy obsahujú až 2 % silice, triesloviny, živicu, horčinu a iné. Má ostrú, gáforovú chuť a silnú aromatickú vôňu.

Pestovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tejto bylinke v žiadnom prípade nesvedčí veľký chlad, takže jej celoročné pestovanie vonku je u nás trochu problematické. Preto je doporučované zasadiť ju do nádoby. V teplejších mesiacoch ju môžete mať vo vonkajšom prostredí, na zimu je potom vhodné umiestnenie dovnútra (ideálna teplota 5 ° – 15 ° C). Rozmarín kvitne na začiatku leta, kedy má krásne modré kvety. Práve v tomto období je vhodné zbierať časti na použitie, teda listy či vňať z nedrevnaté časti. Môžete ich používať čerstvé alebo usušiť na neskôr.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BAČOVÁ, Mária. Latinsko-slovensko-česko-rusko-bieloruský slovník oficiálnych názvov liečivých rastlín. 7. časť (S – Z). Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 2022, roč. 56, čís. 4, s. 218. Dostupné online [cit. 2024-08-15].
  2. [1]
  3. ISAIN, V. N. Botanika. Bratislava: ŠPN. 1953. S. 335
  4. BRABENEC, M. Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách VI. In: Naše liečivé rastliny č. 6 1995. S. 196
  5. HERBACEA. Rozmarín a jeho využitie. Herbacea.sk, 2016-09-27. Dostupné online [cit. 2016-11-08]. Archivované 2016-11-09 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]