Rue de la Paix
| Rue de la Paix | |
| ulica/námestie | |
 Pohľad do ulice
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Mesto | Paríž |
| Štvrť | Place-Vendôme Gaillon |
| Obvod | 1. obvod 2. obvod |
| Súradnice | 48°52′09″S 2°19′52″V / 48,869131°S 2,331128°V |
| Dĺžka | 230 m |
| Šírka | 22,5 m |
| PSČ | 75001, 75002 |
| Začína na | Place Vendôme |
| Končí na | Place de l’Opéra |
| Názov podľa | Parížska zmluva v 1814 (1. parížsky mier) |
| Staršie názvy | Rue Napoléon |
 Poloha v rámci Paríža (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Rue de la Paix (Paris) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rue de la Paix (ulica Mieru) je ulica v Paríži. Nachádza sa v 1. a 2. obvode.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Ulica vedie od križovatky s ulicami Rue des Capucines a Rue Danielle-Casanova na Place Vendôme a končí na Place de l'Opéra. Ulica je orientovaná od juhozápadu na severovýchod.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Rozvoj štvrte okolo Veľkých bulvárov viedol k vytvoreniu ulíc Rue de la Chaussée-d'Antin (1720) a Rue de Caumartin (1779). Dekrét z 19. februára 1806 predpokladal otvorenie Rue de la Paix pod názvom Rue Napoléon medzi Place Vendôme a Boulevard des Capucines na mieste kláštora klarisiek-kapucíniek, ktorý bol zabavený za Francúzskej revolúcie a následne zbúraný. Ulice bola dokončená za vlády Ľudovíta Filipa. Po otvorení Parížskej opery sa v ulici začali objavovať luxusné obchody. Slávny francúzsky kuchár Marie-Antoine Carême (1784 – 1833) tu otvoril svoje prvé pekárstvo, ktoré tu bolo do roku 1813. V dome č. 7 mal svoj krajčírsky salón Charles Frederick Worth.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rue de la Paix
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rue de la Paix na českej Wikipédii.