Sídla domorodých úradov Tchu-s’
| Tusi Sites* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Ruiny pevnosti Chaj-lung-tchun | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii, iii, |
| Identifikačné č. | 1474 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°VSúradnice: 28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2015 (39. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Domorodé úrady tchu-s’ (čín. 土司遗址, pchin-jin: Tǔsī Yízhǐ) označujú tri staroveké sídla tchu-s’ v Číne, ktoré boli 3. júla 2015 zapísané medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Ide o 48. miesto svetového dedičstva v Číne.[1] Tieto sídla sa nachádzajú v horách juhozápadnej Číny v provinciách Chu-nan, Chu-pej a Kuej-čou a sú príkladom jedinečného systému správy tchu-s’, ktorý existoval od 13. až do 20. storočia.[2]
Pozadie
[upraviť | upraviť zdroj]Tchu-s’ boli dediční kmeňoví vodcovia, ktorí boli vymenovaní za úradníkov cisárskou vládou v Číne počas dynastií Jüan, Ming a Čching. Bol to politický systém prijatý čínskymi cisármi na riadenie regiónov etnických menšín v južnej, strednej a juhozápadnej Číne a ktorý udelil určitý stupeň politickej autonómie mnohým etnickým skupinám v Číne.[1] Systém tchu-s’ sa prvý krát zaviedol počas dynastie Jüan, keď Mongoli v roku 1253 dobyli kráľovstvo Ta-li v Jün-nane a miestnym panovníkom ponechali privilégiá. Počas dynastie Ming bol systematicky zavádzaný na územiach, kde žili národnostné menšiny a tchu-s’ boli založené v provinciách Tibet, Kuej-čou, Jün-nan, S’-čchuan, Chu-nan a Chu-pej, ako aj v dnešnom Vietname, Laose a Barme. Systém postupne zanikal počas dynastie Čching a na začiatku 20. storočia existovalo posledných 8 tchu-s’. Posledný tchu-s’ zrušila v roku 1953 Čínska ľudová republika a nahradila ho autonómnou oblasťou.
Náčelníkom nečínskych národov boli udeľované čínske úradné tituly a právo vládnuť na základe vlastných zvykov. Na oplátku mali náčelníci zabezpečiť pokoj na svojom území, platiť tribút alebo dodávať vojakov do čínskej armády.[1]
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita svetového dedičstva sa skladá z troch samostatných sídiel, ktoré spoločne predstavujú systém tchu-s’:
Lao-s’-čcheng bol v rokoch 1135 až 1724 hlavným mestom sídla Pcheng Tchu-s’ a je najväčším a najzachovalejším zo starovekých sídiel tchu-s’. Pcheng Tchu-s’ spravoval oblasť obývanú prevažne národnosťou Tchu-ťia. Nachádza sa v provincii Chu-nan, v okrese Jung-šun, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao Siang-si.[3] Od roku 1995 v ňom prebieha archeologický výskum pozostatkov paláca miestneho náčelníka a s ním súvisiaceho sídla, pochádzajúceho z obdobia dynastie Ming.[4]
Pevnosť Chaj-lung-tchun bola založená počas dynastie Sung v roku 1257 a bola pevnosťou veliteľstva v Po-čou dokým sa nevzbúrilo proti mingskej vláde v povstaní Jang Jing-lunga, bolo porazené a vzdalo sa v roku 1601. Podobne ako Pcheng Tchu-s’ v Lao-s’-čcheng, veliteľstva v Po-čou bolo vysoko postavené tchu-s’ a spravovalo veľké územie, kde žili ľudia národností Ke-lao a Miao. Chaj-lung-tchun sa nachádza v provincii Kuej-čou v prefektúre Cun-i.[3]
Tchang-ja bola hlavným mestom autonómneho okresu Čchin Tchu-s’, ktorý spravoval viac ako 600 štvorcových kilometrov obývaných národnosťou Tchu-ťia po štyri storočia. Bol postavený v roku 1355 a opustený v roku 1735. Na rozdiel od ostatných dvoch lokalít je Tchang-ja relatívne malá, čo naznačuje, že Čchin Tchu-s’ bol oveľa menej prestížny ako správcovia na ďalších dvoch sídlach. Tchang-ja sa nachádza v provincii Chu-pej, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao En-š’.[3]
Lokalita svetového dedičstva
[upraviť | upraviť zdroj]3. júla 2015 boli tri sídla tchu-s’pridané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva počas 39. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v Bonne v Nemecku.[5] Výbor uviedol, že cieľom systému tchu-s’je zjednotiť národnú správu a zároveň umožniť etnickým menšinám zachovať si zvyky a spôsob života.[2]
| Číslo zápisu UNESCO | názov | Poloha | Súradnice | Oblasť |
|---|---|---|---|---|
| 1474-001 | Lao-s’-čcheng Tchu-s’ | Okres Jung-šun, Chu-nan | 28°59′55″S 109°58′01″V / 28,99861°S 109,96694°V | Chránené pásmo: 534.24 ha Nárazníkové pásmo: 1023.93 ha |
| 1474-002 | Tchang-ja Tchu-s’ | Okres Sien-feng, Chu-pej | 29°41′26″S 109°00′19″V / 29,69056°S 109,00528°V | Chránené pásmo: 86.62 ha Nárazníkové pásmo: 973.61 ha |
| 1474-003 | Chaj-lung-tchun Tchu-s’ | Okres Cun-i, Kuej-čou | 27°48′42″S 106°49′01″V / 27,81167°S 106,81694°V | Chránené pásmo: 160.42 ha Nárazníkové pásmo: 1127.79 ha |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KEATING, Fiona. China: Ancient Tusi tribal sites added to World Heritage List [online]. ibtimes.co.uk, 2015-07-04, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b UNESCO World Heritage Centre. Tusi Sites [online]. whc.unesco.org, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c UNESCO. Tusi Sites (People’s Republic of China) No 1474 [online]. whc.unesco.org, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ „The Laosicheng Site in Yongshun County, Hunan“, Chinese Archaeology 12 (1): 28 – 35, 2012, https://doi.org/10.1515/char-2012-0004
- ↑ China's Tusi sites listed as world heritage [online]. news.xinhuanet.com, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. Archivované 2015-07-07 z originálu. (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tusi Sites na anglickej Wikipédii.
