Salmóneus
Salmóneus (starogr. Σαλμωνεύς – Salmóneus, lat. Salmoneus) je v gréckej mytológii jeden zo siedmich synov Aiola a jeho manželky Enarety. Jeho starým otcom bol praotec Grékov Hellén.
Salmóneus bol najprv kráľom v Tesálii a neskôr sa vysťahoval do Elidy, kde na západnom pobreží založil mesto Salmóniu a stal sa tam prvým kráľom. Ako bol jeho brat Sizyfos veľmi prefíkaný, Salmóneus bol taký namyslený. Vyhlasoval o sebe, že sa vyrovná aj samotnému Diovi a aby to dokázal, za svojim vozom ťahaným štyrmi koňmi vozil železné kotly a z nich rozhadzoval po meste horiace fakle, aby tak napodobnil Diove hromy a blesky.
Dia nakoniec prešla trpezlivosť a zasiahol Salmónea skutočným bleskom a za strašného hromobitia bleskami zničil aj Salmóniu.
Odraz v umení
[upraviť | upraviť zdroj]Aj napriek tomu, že Salmóneova namyslenosť v antike prešla z mýtov do prísloví, zachovalo sa len jedno jeho vyobrazenie. Dnes sa nachádza v Umeleckom ústave v Chicagu na antickom volutovom krátéri z polovice piateho storočia pred Kr.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 4. vyd. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8.