Senná kopa
| Senná kopa | |
| vrch | |
 Senná kopa zo Slavkovskej doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 1 848,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′20″S 20°10′38″V / 49,1556°S 20,1771°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Senná kopa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Senná kopa[1] (1 848,1 m n. m.[2]; poľ. Sienna Kopa, nem. Heuhaufen, maď. Szenáboglya) je homolovitý vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku.[3]
Názvov štítu
[upraviť | upraviť zdroj]Bola nazvaná podľa homoľovitého, kope sena podobného tvaru.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kopovitá elevácia s nadmorskou výškou 1 848 m sa nachádza juhozápadne od vrcholu Slavkovského štítu, nad ústím Slavkovskej doliny. Je to obrovská bočná moréna pomerne malého, asi 3 km dlhého a 400 – 800 m širokého slavkovského ľadovca. Živelné pohromy (predovšetkým požiare kosodreviny) porušili vegetáciu a pôdny kryt. Jej južným úbočím vedie Tatranská magistrála spájajúca Hrebienok a Sliezsky dom vo Velickej doline. Je z nej zaujímavý pohľad na Gerlachovský štít.[5][6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Východiskom túr do Slavkovskej doliny a na Sennú kopu je Hrebienok (lanovka zo Starého Smokovca), horský hotel Sliezsky dom alebo Starý Smokovec. Na vrch nevedie značkovaný chodník.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
- ↑ Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, str. 457, ISBN 80-967522-7-8
- ↑ Tomasz Nodzyński, Marta Cobel-Tokarska: Tatry Wysokie i Bielskie: polskie i słowackie. Warszawa: ExpressMap, 2007. ISBN 978-83-60120-88-0.
- ↑ Witold Henryk Paryski: Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki. Część XIV. Warzęchowe Turnie – Zawracik Rówienkowy. Warszawa: Sport i Turystyka, 1971.