Preskočiť na obsah

Východné Tatry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Východné Tatry
Tatry Wschodnie
geomorfologický podcelok
Východná Vysoká a Zamrznuté pleso
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Región Žilinský
Prešovský
Malopoľské vojvodstvo
Nadradená
jednotka 		Tatry
Susedné
jednotky 		Západné Tatry
Tatranské podhorie
Popradská kotlina
Repisko
Ždiarska brázda
Podradené
jednotky 		Belianske Tatry
Vysoké Tatry
Súradnice 49°10′19″S 20°08′31″V / 49,172°S 20,142°V / 49.172; 20.142
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 654,4 m n. m.
Rozloha 405 km² (40 500 ha)
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Prešovského kraja
Poloha pohoria v rámci Prešovského kraja
Poloha pohoria v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: East Tatra Mountains
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pohľad na panorámu Východných Tatier z Vihorlatu (vzdialenosť cca 140-160 km)

Východné Tatry (poľ. Tatry Wschodnie) sú geomorfologický podcelok Tatier na Slovensku a v Poľsku.

Pozostávajú z Vysokých Tatier a Belianskych Tatier, od Západných Tatier sú oddelené Kôprovou dolinou a Ľaliovým sedlom. Zaberajú východnú časť geomorfologického celku – Tatier. Rozloha pohoria je 405 km², z toho 324 km² sa nachádza na Slovensku a 81 km² v Poľsku.[1]

Geomorfológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Východné Tatry patria do geomorfologického celku Tatry, Fatransko-tatranskej oblasti, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsystému Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy. Na území Slovenska nadväzujú na západe na podcelok Západné Tatry, na juhu hraničia s Tatranským podhorím a Popradskou kotlinou (Podtatranská kotlina), na východe s Repiskom (Spišská Magura) a na severe so Ždiarskou brázdou (Podtatranská brázda).[2]

Členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Východné Tatry sa členia na 2 geomorfologické časti:

Uvedené delenie nie je presné, lebo neberie do úvahy poľskú časť Západných Tatier.

Hranica oddeľujúca Západné a Východné Tatry prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Kobyliu dolinu a sedlo Závory (1 876 m n. m.) do Tichej doliny a Ľaliového sedla. Západná časť (Vysoké Tatry) má typicky veľhornatinový reliéf so skalnými stenami, vežami, štítmi a plesami, východná časť je charakteristická prevažne hôľnatým reliéfom.

Hlavný hrebeň

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké Tatry

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Hlavný hrebeň Vysokých Tatier

Hlavný hrebeň pohoria má dĺžku 26 km, jeho stredná nadmorská výška dosahuje 2 279 metrov. Prechádza po línii Ľaliové sedlo – Svinica SZ – Hladké sedlo – Hrubý štít – Veľký Mengusovský štít – Rysy – sedlo Váha – Vysoká – Gánok – Rumanov štít – Popradský Ľadový štít – Batizovský štít – Zadný Gerlach – Lavínový štít – Litvorový štít – Poľský hrebeň – Východná Vysoká – Divá veža – Svišťový štít – Javorový štít – Široká veža – Sedielko – Ľadový štít – Kolový štít – Jahňací štít – Kopské sedlo.

Belianske Tatry

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Hrebeň Belianskych Tatier

Hrebeň Belianskych Tatier má dĺžku 14 km a prevýšenie 2 250 metrov. Dnes sú Belianske Tatry rezerváciou a jediné turisticky prístupné miesto v ich hrebeni je Široké sedlo. Hrebeň vedie v trase Tatranská Javorina - Rogová - Kôň - Muráň - Nový - Havran - Ždiarska vidla - Široké sedlo - Hlúpy (uzlový vrch – cez Kopské sedlo nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier) - Zadné Jatky - Prostredné Jatky - Predné Jatky - Košiare - Holica - Bujačí vrch - Faixovo sedlo - Kobylí vrch - Tatranská Kotlina.

Vrchy a sedlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššie vrchy Východných Tatier ležia všetky vo Vysokých Tatrách:

Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:

Doliny

[upraviť | upraviť zdroj]

Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom, v Belianskych Tatrách je to západovýchodný smer. Najdlhšou dolinou Tatier je Bielovodská dolina, ktorá je jedinou dolinou pohoria alpského rázu. Vo Vysokých Tatrách je 135, v Belianskych 24 dolín, kotlín a žľabov.[3]

Vybrané doliny vo Východných Tatrách

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Východné Tatry sú súčasťou povodia Váhu a Popradu, niekoľko menších tokov zo severnej strany hrebeňa odvádza vodu prostredníctvom riečky Bialky priamo do Dunajca. Západnú časť Vysokých Tatier odvodňuje Váh prostredníctvom svojich prítokov, centrálnu a východnú časť prítoky Popradu a severné svahy riečky Javorinka a Biela voda, rovnako ako všetky toky na poľskej strane, ústiace do Dunajca.

Plesá

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam plies vo Vysokých Tatrách

Tatranské plesá sú ľadovcového pôvodu a takmer všetky (z celkových cca 200) sa nachádzajú v dolinách Vysokých Tatier. Najznámejšie sú:

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Tatranský národný park

Celý geomorfologický podcelok je súčasťou TANAP-u. Vo Východných Tatrách sa nachádza alebo sem zasahuje viacero národných prírodných rezervácií (NPR) (Belianske Tatry sú chránené celoplošne), prírodných rezervácií (PR) a národných prírodných pamiatok (NPP).

Turistika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké Tatry predstavujú najatraktívnejšiu turistickú destináciu tak na slovenskej, ako aj poľskej strane. Od konca 19. storočia boli vybudované viaceré strediská cestovného ruchu, situované na Ceste Slobody a trase Tatranskej elektrickej železnice. Na južnom úpätí Vysokých Tatier sú osady mesta Vysoké Tatry, z ktorých najvýznamnejšie sú Starý Smokovec a Tatranská Lomnica, osada Vyšné Hágy a Tatranská Polianka sú známe liečebnými zariadeniami. Vo východnej časti sa na centrum cestovného ruchu vyprofiloval Ždiar.

Na území Východných Tatier je množstvo turistických chodníkov, zmieniť treba najmä Tatranskú magistrálu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BRANDOS, Otakar. Tatry nejsou totéž co Vysoké Tatry [online]. treking.cz, 2011-04-12, [cit. 2016-10-25]. Dostupné online.
  2. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  3. ↑ Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Východné_Tatry&oldid=7843651“