Slavkovská dolina
O národnej prírodnej rezervácii pozri Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia).| Slavkovská dolina | |
| dolina | |
.JPG) Južné úbočie Slavkovského štítu, ktoré patrí do Slavkovskej doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | > 1 000 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′33″S 20°10′58″V / 49,159304°S 20,182657°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Slavkovská dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
.JPG)
Slavkovská dolina (poľ. Slawkowska Dolina, nem. Kasstenbergtal, maď. Szekrényesvölgy) je terasovitá dolina medzi juhovýchodným a východným ramenom Bradavice, zo západu je ohraničená hrebeňmi Granátových veží, zo severu rázsochou Slavkovského štítu, tiahnúca smerom na východ.
Charakteristika doliny
[upraviť | upraviť zdroj]Slavkovskú dolinu zo všetkých strán obkolesuje hradba štítov. Zľava Velická kopa ( 2 227 m n. m.), v závere Bradavica 2 476 m n. m.), sprava hrebeň Skrinice (asi 2 350 m n. m.) a Slavkovský štít (2 453 m n. m.). Ústie stráži morénový násyp Sennej kopy (1 848 m n. m.) s priľahlými svahmi, porastenými skoro nepreniknuteľným pásom kosodreviny. Táto uzavretá časť doliny je dlhá asi tri kilometre. Začína sa v obrovskom kotli pod JV stenou Bradavice, vo výške (2 200 m n. m.) a pozvoľna klesá do výšky (1 900 m n. m.). Má jediné pleso spojené s vedľa ležiacim malým okom, Szontaghovo pleso, pomenované podľa priekopníka balneológie a zakladateľa Nového Smokovca Mikuláša Szontága. Od plesa sa prostriedkom doliny tiahne trávnatý chrbát, bohatý na vysokohorskú flóru. Pod Sennou kopou sa dolina rozvetvuje a strmšie padá nadol. Vpravo je plytký žľab vysychavého Slavkovského potoka, vľavo Senná kotlina so Slavkovským plesom. Sennú kotlinu ohraničuje od JV výrazná morénová hrádza.
Slavkovská dolina má výrazný charakter morénovej oblasti. Je tu viacero dokonale zachovaných ústupových morén. Napríklad Senná kopa, ktorá sa dvíha nad ústím doliny, je obrovská bočná moréna pomerne malého, asi 3 km dlhého a 400−800 m širokého slavkovského ľadovca.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov doliny je odvodený z mena podtatranskej obce Veľký Slavkov do ktorého historického katastra patrila. V doline od dávna pásli stáda podtatranskí pastieri.[1]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Do doliny nevedie žiadny značkovaný chodník, preto je turisticky neprístupná.
Národná prírodná rezervácia
[upraviť | upraviť zdroj]Slavkovská dolina je Národnou prírodnou rezerváciou. Vyhlásená bola v roku 1991. Výmera chráneného územia 9 790 000 m². Stupeň ochrany 5. Ochrana vzácneho územia v strednej časti Vysokých Tatier. Labilné vysokohorské geosystémy s glaciálnymi formami reliéfu na granodiorite a mylonitoch, vzácne a ohrozené prirodzené spoločenstvá a rastlinné i živočíšne druhy montánneho až subniválneho stupňa.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Slavkovská dolina je jednou z najmenších vo Vysokých Tatrách. Okolo nej vedie Tatranská magistrála z Hrebienka na Sliezsky dom. Z magistrály ju nevidieť.
Kedysi tu bývalo rušnejšie. Od začiatku 14.storočia patrilo toto územie obci Veľký Slavkov, ktorá v doline využívala pasienky. Z tých čias pochádzala aj najstaršia cesta do doliny, ktorá viedla z Veľkého Slavkova cez lesy a Solovisko k Slavkovským plesám. Končila sa, pravdepodobne v Sennej priehybe. Touto cestou hnali pastieri dobytok na kamenné salaše na Solovisku a v Sennej kotline. Dobytok veľmi poškodzoval porast najmä na južnom začiatku doliny. Aj dnes je zďaleka vidieť biele pásy odkrytých skál na Sennej kope. Vybielili ich potom búrky a napokon dielo dokončil požiar v roku 1928.
Turisti voľakedy na Slavkovský štít chodili cez túto dolinu. Vystupovali JZ žľabom. Preto tu Uhorský karpatský spolok postavil v roku 1878 kamennú útulňu. O štyri roky ju zničila lavína. Opravili ju, ale čoskoro sa na ňu zabudlo a schátrala. Na jej starých základoch začala Správa Starého Smokovca a skupina smokovských športovcov stavať novú chatku, na čistine povyše plesa, na mieste, ktoré chránili veľké balvany. Ale ani tie nezachránili chatu pred novou ničivou lavínou na jar v roku 1945.
Prvými horolezcami v doline boli pastieri, ktorí tu vo voľných chvíľach pytliačili na kamzíkov. Pravdepodobne vystúpili aj na niektoré okolité štíty bez vysokohorských sprievodcov. Aj na prvom známom výstupe na Slavkovský štít, ktorý urobil so svojimi priateľmi Juraj Bucholtz v roku 1644, horolezcov sprevádzal pytliak. V zime bol prvým návštevníkom doliny Dr. Mikuláš Szontág okolo roku 1875.[2]
Plesá
[upraviť | upraviť zdroj]Okolité vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Velická kopa (2 206 m n. m.)
- Veľká Granátová veža (2 298 m n. m.)
- Bradavica (2 476 m n. m.)
- Východná Slavkovská veža (2 356 m n. m.)
- Slavkovská kopa (2 346 m n. m.)
- Slavkovský štít (2 452 m n. m.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
- ↑ Časopis Vysoké Tatry. In: Samuhel,Stanislav, Slavkovská dolina,roč. VI. čís. 5/1967, str.12
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Slavkovská dolina v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Zoznam chránených území
- Turistický sprievodca
- Slavkovská dolina
- Poloha na turistickej mape
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slavkovská dolina
