Sichote-Aliň
| Sichote-Aliň (Сихотэ-Алинь) | |
| Pohorie | |
 | |
| Štát |  Rusko
|
|---|---|
| Najvyšší bod | Tordoki Jani |
| - výška | 2 077 m n. m. |
| Dĺžka | 1 200 km |
| Šírka | 250 km |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Central Sikhote-Alin |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2001 (#25) |
| Číslo | 766 |
| Kritériá | x |
| Wikimedia Commons: Sikhote-Alin | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sichote-Aliň (rus. Сихотэ-Алинь) je horské pásmo vulkanického pôvodu, ktoré sa nachádza na území ruského Ďalekého východu, na území Chabarovského a Prímorského kraja a tiahne sa až po Vladivostok. Najvyšším vrchom je Tordoki Jani (2 077 m n. m.). V roku 1935 tu bola zriadená prírodná rezervácia Sichote-Aliň Zapovednik, ktorá sa v roku 2001 dostala aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Pohorie je tvorené prevažne bazaltovými až andezitovými horninami, pri pobreží Japonského mora prevažujú tholeitické bazalty. Vek prevažnej časti hornín sa odhaduje na miocén až pliocén, najstaršie prejavy vulkanizmu zasahujú až do konca druhohôr a najmladšie horniny sú zo začiatku holocénu.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto oblasť patrí k najväčším a zároveň najmenej zasiahnutým územiam ľudskou činnosťou. Stále sa tu nachádzajú staré ihličnaté a širokolisté stromy. Vďaka polohe regiónu sa na veľkom území zachovali rastliny a živočíchy typické pre trópy a mierne šírky. Nachádza sa tu veľmi zložitý a pestrý obraz vzájomného prenikania a zmiešania rôznorodých elementov flóry a fauny, hlavne tej severnej a južnej. Na tomto území sa vyskytuje veľa vzácnych a ohrozených druhov a mnohé z nich sa nevyskytujú nikde inde na svete (napr. Mikrobiota krížolistá - Microbiota decussata). Nájdete tu okolo 1700 druhov rastlín, viac ako 370 druhov vtákov, okolo 71 druhov cicavcov, 8 druhov plazov, 5 druhov obojživelníkov, 32 druhov rýb, 334 druhov morských bezchrbticových živočíchov a okolo 3,5 tis. druhov hmyzu. Hornatá časť Sichote-Aliň je jedno z posledných miest na svete, kde žije tiger amurský (prežilo ich tu len 500). Ale aj mnohé iné ohrozené a vzácne druhy, ktoré tu žijú, by potrebovali ochranu, napr. kamzík amurský, ázijský medveď čierny, žeriavy japonský a čierny, bocian čierny a iné.
Povodie rieky Bikin na západnom svahu Sichote-Aliň je jediným územím, do ktorého nezasiahla ľudská činnosť. Preto sa tu zachoval rozsiahly masív cédrových širokolistých lesov ussuriskej tajgy. V tejto oblasti žijú aj pôvodní obyvatelia – národ Udege. Ich tradičnými aktivitami sú rybolov a lovenie. Hlavnou úlohou lesa je zabezpečiť potravu pre živočíchy, od ktorých zase závisí život týchto obyvateľov.
Malebný povrch a hlboké rieky spolu s výnimočnou druhovou pestrosťou, exotickými rastlinami a zvieratami tropických oblastí vytvárajú unikátny vzhľad prírody v Sichote-Aliň. Okrem toho tu môžete nájsť množstvo estetických a rekreačných objektov: skalnaté masívy, ktoré sú roztrúsené v tajge, vodopády, jazerá a kaskády (Kemské kaskády, Veľký Amginský vodopád, atď.), zložité skalné útvary, útesy a piesočné zálivy Japonského mora.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V 10. a 20. rokoch 20. storočia prebádal túto oblasť Vladimir Arseniev (1872 – 1930), ktorý svoje dobrodružstvá opísal vo viacerých knihách, pričom kniha Dersu Uzala (1923) sa v roku 1975 zmenila na oscarový film režiséra Akiru Kurosawu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému pohorie Sichote-Aliň
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- www.volcano.si.edu[nefunkčný odkaz] - pohorie Sichote-Aliň na Global Volcanism Program (po anglicky)
|  | |
