Karpatonemecká strana

Karpatonemecká strana
Vlajka strany
Základné informácie
Skratka	KdP
Založenie	1928
Rozpustenie	1938
Predseda	Samuel Frühwirth Franz Karmasin
Najviac poslancov	2 (v rokoch 1935 – 1939 jeden poslanec a jeden senátor)
Volebný výsledok	1,70 % (v roku 1935)
Ideológie	záujmy nemeckej menšiny a neskôr nacizmus
Politické spektrum	pravica
Ďalšie informácie
Sídlo	Bratislava
Noviny	Deutsche Stimmen
Farby	hnedá
Politický portál

Karpatonemecká strana (nemecky Karpathendeutsche Partei) bola politická strana karpatských Nemcov, ktorá pôsobila na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Vzniku strany predchádzalo založenie Karpatonemeckého národného spoločenstva v roku 1927 v obci Švedlár, ktorý založili Roland Steinacker, evanjelický teológ z Bratislavy a spišský podnikateľ Karla Manouscheka. Strana vznikla v Júli 1928, keď sa v mestečku Vondrišel (dnes Nálepkovo) konal ustanovujúci zjazd strany. Predsedom strany sa stal advokát z Bratislavy a komunálny politik Samuel Frühwirt. Za cieľ si kládla zjednotiť všetkých príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Spočiatku sa k Česko-Slovensku stavala lojálne a spolupracovala najmä s aktivistickými stranami ako Zväz poľnohospodárov (Bund der Landwirte) a Nemecké pracovné a hospodárske spoločenstvo (Deutsche Arbeits- und Wahlgemeinschaft). Na podporu svojej činnosti si začala vytvárať rôzne spolky a organizácie, napr. Deutscher Kulturverband, Deutscher Turnverein a pod. Pre lepšiu organizáciu svojej činnosti si postupne vytvárala sekretariáty vo viacerých sídlach, kde mala nemecká menšina silné zastúpenie: Nitrianske Pravno, Bratislava, Kežmarok, Mukačevo a iné. Jej „pročeskoslovenská” orientácia sa pomerne rýchlo začala vytrácať po nástupe Adolfa Hitlera k moci v Nemecku a svoju politiku začala orientovať na Sudetonemeckú stranu, ktorá mala k Česko-Slovensku negativistický postoj. Svoju činnosť orientovanú na politiku Tretej ríše a Sudetonemeckej strany začala Karpatonemecká strana nadobúdať najmä v dôsledku príchodu Nemcov z českého a moravského pohraničia do vedenia strany. K takýmto činiteľom patril aj Franz Karmasin, ktorý sa v druhej polovici 20. rokov presťahoval na Slovensko a v roku 1928 sa stal jej druhým predsedom. O voličskú priazeň súperila so Spišskou nemeckou stranou, ktorá mala dominantné postavenie skôr na východnom Slovensku a orientovala sa na maďarskú politiku.

V parlamentných voľbách v roku 1935 strana kandidovala spoločne so Sudetonemeckou stranou. Na Slovensku sústredila 27 558 hlasov (1,70 %). Do poslaneckej snemovne bol zvolený Franz Karmasin (nekandidoval však na Slovensku, ale v rámci českého X. volebného obvodu Jihlava). Okrem Karmasina bol za senátora zvolený priemyselník zo Švedláru Sigmund Keil (v rámci volebného obvodu Nové Zámky a Košice). Svoje pozície významne posilnila po obecných voľbách v roku 1938. Svojou činnosťou prispela k zhoršeniu vnútropolitickej a a zahraničnopolitickej situácie spoločného štátu. Počas krízy tesne pred Mníchovskou dohodou bola jej činnosť (podobne ako v prípade Sudetonemeckej strany) zakázaná a 17. septembra 1938 strana zastavila svoju činnosť. To však nezabránilo jej predstaviteľom vyvíjať protištátnu činnosť a tak prispieť k rozbitiu republiky v roku 1939.

Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 bola jej činnosť opäť povolená, tentokrát však pod názvom Nemecká strana. Jej predstavitelia (F. Karmasin, S. Keil, J. Steinhübl a A. Gabriel) sa dostali na jednotnú kandidátku pre voľby do Snemu slovenskej krajiny v decembri 1938.