Simon Fraser

	Simon Fraser
	; Anglický obchodník a objaviteľ
Narodenie	1776; Mapletown, Vermont, USA
Úmrtie	18. august 1862; Cornwall, Ontário, Kanada
Odkazy
Commons	Simon Fraser
	Biografický portál

Simon Fraser (* 1776 – † 18. august 1862) bol obchodník s kožušinami a prieskumník, ktorý na svojich cestách preskúmal veľkú časť dnešnej kanadskej provincie Britská Kolumbia. Fraser bol zamestnancom Severozápadnej spoločnosti, ktorá sídlila v Montreali. V roku 1805 bol vybraný do vedenia všetkých aktivít Severozápadnej spoločnosti na západ od Skalistých hôr. Zodpovedal za vybudovanie prvých obchodných stredísk, v roku 1808 preskúmal veľkú rieku, ktorá dnes nesie jeho meno - rieku Fraser. Jeho prieskumná činnosť v tejto oblasti bola jedným z dôvodov neskoršieho umiestnenia kanadsko-americkej štátnej hranice pozdĺž 49 rovnobežky, lebo ako britský občan bol prvým európanom, ktorý tu založil trvalé osídlenie.

Začiatok obchodovania s kožušinami

Simon Fraser bol potomkom škótskych horalov pochádzajúcich z osady Culbokie, nachádzajúcej sa asi 20 kilometrov na sever od škótskeho mesta Inverness. Narodil sa v meste Mapletown v štáte Vermont v USA počas Americkej vojny za nezávislosť. Bol najmladším členom rodiny, ktorá mala osem detí. Jeho otec bol kapitánom britskej armády, bol zajatý pri bitke o Saratogu a zomrel v americkom zajatí. Po skončení vojny sa jeho matka aj s rodinou presťahovala do Kanady. S pomocou jeho strýka, ktorý bol sudcom v Court of Common Pleas (predchodcom dnešného anglického najvyššieho súdu) sa rodina usadila v blízkosti dnešného mesta Cadillac v Quebecu.

V štrnástich rokoch sa Fraser presťahoval do Montrealu a po absolvovaní ďalších školení sa po dvoch rokoch stal zamestnancom Severozápadnej spoločnosti. Jeho dvaja strýkovia boli obchodníci s kožušinami, čo v tej dobe predstavovalo hlavnú obchodnú činnosť v Montreali. Fraserovci boli príbuznými Simona McTavisha, ktorý bol hlavnou osobou v Severozápadnej spoločnosti. V období medzi rokmi 1792 až 1805 Fraser pracoval ako zamestnanec spoločnosti v oblasti Athabasca. Z tohto obdobia o ňom nie sú presné správy, no zrejme sa mu nedarilo zle, keďže sa v roku 1801 stal plnoprávnym partnerom spoločnosti v relatívne mladom veku - v 25 rokoch.

Prieskumné cesty na západ od Skalistých hôr

V roku 1789 poverila Severozápadná spoločnosť Alexandra Mackenzieho, aby našiel cestu po rieke, ktorou by sa dalo dostať k Tichému oceánu. Podarilo sa ju nájsť v roku 1793, viedla proti prúdu rieky West Road s pokračovaním po prúde rieky Bella Coola. Objav tejto cesty otvoril nové možnosti obchodu s kožušinami, no jej náročnosť bola príliš veľká, aby mohla slúžiť ako obchodná cesta na západ k oceánu. Fraserovi bola zverená zodpovednosť za rozšírenie obchodu na západ od Skalistých hôr. Kým Mackenzieho cesta sa dá chápať ako prieskumná výprava, Fraserovou úlohou bolo postaviť trvalé obchodné sídla, preskúmať trasy možných nových obchodných ciest a vzniesť nárok spoločnosti na oblasť západne od Skalistých hôr. V tomto zmysle sa dá povedať, že Fraser zodpovedal za postavenie prvých európskych osád v oblasti dnešnej provincie Britská Kolumbia.

Cesta proti prúdu rieky Peace a založenie obchodných stredísk

Na jeseň roku 1805 sa Fraser vydal proti proti prúdu rieky Peace, pričom založil východne od kaňonu Peace River Canyon obchodné sídlo Rocky Mountain Portage House (Hudson's Hope). Cez zimu sa Fraser a jeho ľudia dostali skrz hory, plavili sa proti prúdu riek Parsnip a Pack a založili sídlo Trout Lake Fort (Fort McLeod), nachádzajúce sa na brehu dnešného jazera McLeod. Bolo to prvé trvalé európske osídlenie ležiace na západ od Skalistých hôr v dnešnej Kanade. Fraser toto územie nazval Nová Kaledónia, po domove svojich predkov v Škótsku.

Hlbšie prieskumy jeho asistenta Jamesa McDougalla viedli k objaveniu jazera Carrier (jazero Stuart). Na jeho brehu postavil v roku 1806 ďalšie osídlenie - Fort St. James. Odtiaľto poslal ďalšieho svojho asistenta Johna Stuarta na západ k jazeru Fraser. Neskôr tu dvaja muži postavili ďalšie sídlo, ktoré je teraz známe pod názvom Fort Fraser.

Založenie osady Fort George (Prince George)

Fraser zistil od pôvodných indiánskych obyvateľov, že rieka Fraser sa dá dosiahnuť splavením rieky Stuart, ktorá vyteká z rovnomenného jazera a potom proti prúde rieky Nechako, až k jej sútoku s riekou Fraser. Bol to Fraserov nápad, aby zmapovali rieku (rieku Fraser), o ktorej sa on a jeho druhovia domnievali že je riekou Kolumbia, ktorej ústie bolo v roku 1792 preskúmané Robertom Grayom. No kvôli nedostatku mužov a zásob sa musel Fraser svojho plánu začať cestu v roku 1806 vzdať. Ďalšie zásoby mu mali doraziť až na jeseň na budúci rok. Pred ich príchodom podnikol Fraser cestu k sútoku riek Nechako a Fraser, kde založil osadu Fort George (Prince George).

Splavenie rieky Fraser

Fraser opustil Fort George 28. mája 1808 na štyroch kanoe, v ktorých bolo 24 jeho spoločníkov. Indiáni ho od počiatku varovali, že rieku nižšie po jej prúde je nemožné prekonať. Už len prekonanie jej perejí sa ukázalo byť extrémne náročné. Po trinástich dňoch Fraser s mužmi opustili svoje kanoe a pokračovali vo svojej ceste pešo, pričom si príležitostne požičiavali kanoe od indiánskych kmeňov, na ktoré po svojej ceste natrafili.

Fraser sa po ceste prejavil ako schopný vyjednávač a diplomat, keď sa mu podarilo nadviazať s indiánskymi kmeňmi, ktoré stretli pri svojej ceste priateľské vzťahy. Dal si pozor, aby osadám, ktoré ležali po prúde oznámil svoje priateľské zámery a dobu jeho príchodu. Tento prístup sa ukázal byť efektívnym, no Fraser so svojou skupinou sa stretli s nepriateľským správaním kmeňa Musqueam, na mieste kde sa dnes nachádza mesto Vancouver. Ich prenasledovanie Fraserovej výpravy spôsobilo, že Fraser zazrel úžinu Strait of Georgia len letmo.

Ďalšie prenasledovanie výprava zažila od susedného kmeňa Kwantlen. Po tom, čo Fraser zistil, že rieka, po prúde ktorej sa plavili, nie je Columbia, zavládlo vo výprave sklamanie. Splavenie rieky Fraser výprave trvalo 36 dní.

Návrat do Fort George sa ukázal byť ešte náročnejšou úlohou, keďže nepriateľské správanie, s ktorým sa výprava stretla pri ústí rieky Fraser, sa rozšírilo hore proti jej prúdu. Neprestajné nepriateľstvo domorodého obyvateľstva a hrozba smrti takmer vyústila vo vzburu, keď sa Fraserovi muži chceli vydať na spiatočnú cestu po suchej zemi.

Potláčajúc nespokojnosť mužov sa Fraserovi podarilo 6. augusta 1808 šťastne vrátiť do Fort George. Cesta hore prúdom im zabrala 37 dní.

Fraser a prestrelka pri siedmich duboch

Fraser mal iba 32 rokov, keď sa vrátil zo svojej epickej výpravy po rieke, ktorá mala jedného dňa niesť jeho meno a pri ktorej založil trvalé osídlenie vo vtedajšej Novej Kaledónii. Po ďalších jedenásť rokov sa aktívne podieľal na obchode s kožušinami v Severozápadnej spoločnosti.

Novú Kaledóniu opustil v roku 1809 a premiestnil sa do oblasti Athabaska, kde zostal až do roku 1814. Väčšinu času tam pracoval vo vedení oblasti Mackenzie River v Severozápadných teritóriách. Neskôr bol preložený do kolónie Red River Valley, kde sa ocitol uprostred sporu medzi Severozápadnou spoločnosťou a Thomasom Douglasom, lordom zo Selkirku, ktorý bol majiteľom väčšiny akcií Spoločnosti Hudsonovho zálivu a ktorý založil kolóniu Red River. Konflikt vyvrcholil Prestrelkou pri siedmich duboch v júni 1816, pričom jej výsledkom bola smrť guvernéra kolónie Roberta Sempla a devätnástich ďalších ľudí. Aj keď sa nezapojil do prestrelky bol Fraser zatknutý lordom Selkirkom v osade Fort William. V septembri bol prevezený do Montrealu, kde bol ihneď prepustený na kauciu.

V roku 1817 sa Fraser vrátil do Fort William, keď Severozápadná spoločnosť prevzala kontrolu nad osadou, no bolo to naposledy čo sa venoval obchodu s kožušinami. Nasledujúci rok bol Fraser spolu s ďalšími piatimi partnermi zbavený všetkých obvinení.

Neskoršie obdobie

V roku 1818 sa Fraser vzdal obchodu s kožušinami a usadil sa v meste Cornwall v provincii Ontário, kde sa o dva roky neskôr aj oženil. Neskôr slúžil ako kapitán Prvého regimentu Stormontskej milície počas nepokojov v roku 1837. So svojou ženou mali osem detí, piatich synov a tri dcéry. Fraser bol jedným z posledných žijúcich partnerov Severozápadnej spoločnosti, keď 18. augusta 1862 zomrel vo veku 86 rokov. Jeho žena zomrela na druhý deň po jeho smrti, obaja boli pochovaní do jednoduchého hrobu na rímskokatolíckom cintoríne pri kostole St. Andrew's.

Zoznam osád a obchodných stredísk, ktoré založil

McLeod Lake (1805)
Hudson's Hope (1805)
Fort Fraser (1806)
Fort St. James (1806)
Fort George (Prince George) (1807)

Zoznam oblastí a inštitúcií pomenovaných po Fraserovi

Rieka Fraser, ktorú po ňom pomenoval prieskumník David Thompson
Jazero Fraser, ležiace na severe strednej časti Britskej Kolumbie a obec na západnom brehu jazera
Fort Fraser, nachádzajúce sa východne od jazera Fraser
Univerzita Simon Fraser University v meste Burnaby v Britskej Kolumbii
Diaľničný most Simon Fraser Bridge v meste Prince George, ktorý sa tiahne ponad rieku Fraser
Značný počet sídlisk, škôl a ciest, napr. diaľnica Fraser Highway

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Simon Fraser

Externé odkazy

Jeho životopis na Dictionary of Canadian Biography Online (po anglicky)
Životopis na collectionscanada.ca (po anglicky)