Severozápadná spoločnosť

Severozápadná spoločnosť (po angl. North West Company) bola spoločnosť zaoberajúca sa obchodovaním s kožušinami v rokoch 1779 až 1821. Jej hlavné sídlo sa nachádzalo v Montreali vo vtedajšej Britskej Severnej Amerike (dnešnej Kanade). Jej hlavným obchodným rivalom bola Spoločnosť Hudsonovho zálivu (po angl. Hudson's Bay Company). Navzájom so sebou súperili v západnej časti Kanady, pričom úspešnejšou bola Severozápadná spoločnosť. Napätie, ktoré medzi nimi panovalo vyústilo do niekoľkých menších prestreliek a hrozilo, že sa násilie bude stupňovať. Riešením sporov bolo vynútené zlúčenie obidvoch spoločností do jedného celku.

Počiatky

Prvá písomná zmienka o spoločnosti sa datuje do obdobia roku 1779, no niektoré zmienky o jej formovaní sa objavujú už v roku 1770. Po štyri roky tvorilo spoločnosť len voľné zoskupenie pár obchodníkov z Montrealu, ktorí chceli narušiť dominanciu Spoločnosti Hudsonovho zálivu v jej obchodovaní s kožušinami v Severnej Amerike.

Severozápadná spoločnosť bola oficiálne založená v roku 1783, so sídlom v Montreali. Viedol ju obchodník Benjamin Frobisher, jeho brat Joseph, Simon McTavish a skupina investorov, medzi ktorých patril Nicholas Montour, Robert Grant, Patrick Small, George McBeath a William Holmes. V roku 1787 sa Severozápadná spoločnosť zlúčila s firmou Gregory, McLeod and Co. K zväčšujúcej sa firme sa pridal Roderick Mackenzie spolu s jeho bratrancom Alexandrom Mackenziem, ktorý chcel dohliadať na prieskum západných oblastí Kanady. Jeho skupina, ktorú prezývali "zimní partneri", obchodovala s kožušinami s indiánskymi lovcami.

Grand Portage, ležiace na brehu Horného jazera (v angl. Lake Superior) sa stalo hlavným obchodným strediskom pre Severozápadnú spoločnosť. Obchodníci spoločnosti tam mohli nájsť zásoby, ktoré tam boli dopravované kanoe z Montrealu. V roku 1803 sa stredisko presunulo na sever od americkej hranice do Fort William. Po výpravách Alexandra Mackenzieho, Simona Frasera a Davida Thompsona sa činnosť spoločnosti rozšírila aj do oblastí v okolí jazera Athabasca. Cesty týchto prieskumníkov smerovali aj na západ do divočiny Skalnatých vrchov a po brehoch riek až k úžine Strait of Georgia na západnom pobreží Kanady v dnešnej provincii Britská Kolumbia.

Dohoda Frobisher - McTavish

Smrť Benjamina Frobishera otvorila Simonovi McTavishovi dvere do čela spoločnosti. McTavish uzavrel s Frobisherovým bratom Josephom dohodu. Firma McTavish, Frobisher and Company, ktorú založili v novembri 1787 mala pod svojou kontrolou jedenásť z dvadsiatich kresiel vo vedení spoločnosti. Po príchode Alexandra Mackenzieho sa táto skupina rozrástla ešte o Petera Ponda a Alexandra Henryho. Ďalšia reorganizácia spoločnosti nastala v rokoch 1795 a 1802, pričom podiel sa vždy rozdelil, aby zaistil príchod nových partnerov.

Na severozápade Kanady sa pôsobnosť spoločnosti rozšírila na sever od Veľkého medvedieho jazera (Great bear lake) a na západ od Skalnatých vrchov. Po niekoľko rokov trvali snahy spoločnosti predávať kožušiny priamo do Číny, s využitím amerických lodí, aby sa vyhli monopolu Britskej východoindickej spoločnosti, no z týchto aktivít mala spoločnosť len veľmi malý zisk.

Poloha ostrova Charlton, ležiaceho v Hudsonovom zálive

Spoločnosť rozšírila svoju pôsobnosť aj na americký severozápad, do štátu Wisconsin. V roku 1795 tam Jacques Vieau založil obchodné stredisko na mieste dnešného mesta Milwaukee. O rok neskôr založila Severozápadná spoločnosť svoju kanceláriu v New Yorku. No v jej úsilí o súťaž so Spoločnosťou Hudsonovho zálivu sa nachádzala vo veľkej nevýhode, keďže jej koncesia jej zaisťovala prakticky monopol nad severozápadnou Kanadou, odkiaľ pochádzali najlepšie kožušiny. Po neúspešných žiadostiach Britského parlamentu a ministerského predsedu Williama Pitta o zmenu tejto koncesie, sa Mctavish a jeho skupina rozhodli konať na vlastnú päsť. Zorganizovali dve výpravy, jednu po súši od Montrealu do zátoky James Bay a druhú po mori. V septembri roku 1803 sa pozemná výprava stretla s loďou patriacou Severozápadnej spoločnosti na ostrove Charlton, na území dnešného teritória Nunavut. Tam vzniesli svoje nároky na toto územie v mene Severozápadnej spoločnosti. Tento odvážny a smelý plán zastihol Spoločnosť Hudsonovho zálivu úplne nepripravenú, no namiesto rozumnej dohody, v ktorej zjednanie McTavish dúfal, sa v nasledujúcich rokoch rozhodla pre odplatu.

Koniec 18. a začiatok 19. storočia

Simon McTavish priviedol do spoločnosti niekoľkých členov svojej rodiny, svojich bratrancov a synovcov. Jeho ambície a silné postavenie v spoločnosti vyvolalo niekoľko nezhôd medzi ním a spoluvlastníkmi spoločnosti, pričom pár z nich opustilo Severozápadnú spoločnosť v 90. rokoch 18. storočia. Zopár z nich si založilo svoju vlastnú spoločnosť, neoficiálne známu ako Spoločnosť XY (XY Company), kvôli znaku, ktorý používali na ich balíkoch kožušín. V roku 1799 začala táto skupina obchodovať na niektorých územiach Severozápadnej spoločnosti. V roku 1801 sa k nim pridal Alexander Mackenzie, čím sa ich pozícia na trhu značne posilnila. Medzi Severozápadnou spoločnosťou a odpadlíkmi panovala veľká rivalita. Keď 6. júla 1804 Simon McTavish zomrel, tak sa William McGillivray, synovec Simona McTavisha, rozhodol ukončiť 5-ročnú rivalitu a nepriateľstvo, ktoré vyústilo až do zastrelenia vedúceho Severozápadnej spoločnosti na Veľkom medveďom jazere počas hádky so zamestnancom Spoločnosti XY. McGillivrayovi sa podarilo v novembri toho istého roku dosiahnuť dohodu, pričom Severozápadnej spoločnosti malo pripadnúť 75 percent zo zisku a bývalej Spoločnosti XY zvyšných 25 percent. Alexander Mackenzie bol vylúčený z novo sformovaného partnerstva.

Počas prvej dekády 19. storočia sa podarilo Severozápadnej spoločnosti rozšíriť svoje trhy a územie, no spory so Spoločnosťou Hudsonovho zálivu boli intenzívne. Pobočka Severozápadnej spoločnosti v New Yorku umožnila obísť monopol Britskej východoindickej spoločnosti a preniknúť na čínsky trh. Obchodné lode patriace Severozápadnej spoločnosti sa tam plavili pod britskou vlajkou. Kanadský obchod s kožušinami sa zmenil po roku 1806, keď Napoleon Bonaparte vyhlásil blokádu Baltského mora počas zápasu medzi Britániou a Francúzskom o svetovú dominanciu. Británia pokrývala svoju spotrebu dreva dovozom z pobaltských krajín a z amerických štátov New Hampshire a Massachusetts. Medzi Britániou a Spojenými štátmi v tej dobe tiež došlo k vyhroteniu vzájomných vzťahov a v roku 1809 schválila americká vláda Deklaráciu o nevmešovaní sa, ktorej dôsledkom bolo takmer úplné zastavenie vzájomného obchodu medzi obidvomi krajinami. Tým sa Veľká Británia ocitla úplne závislá od dodávok dreva z Kanady, a to najmä veľkej bielej borovice, ktorá sa používala na výrobu lodných stožiarov. Prakticky zo dňa na deň sa drevo stalo kanadským exportným artiklom číslom jedna, čím nahradilo obchod s kožušinami.

Vynútená fúzia

V roku 1810 zasiahla obchod s kožušinami ďalšia kríza, ktorá spôsobila takmer vyhubenie zvierat, ktoré sa lovili kvôli kožušinám, najmä bobrov. Zničenie obchodného miesta spoločnosti v Sault Sainte Marie v Ontáriu Američanmi počas vojny v roku 1812 uštedrilo obchodu ďalší vážny úder. Všetky tieto veci len podnietili ďalší nárast rivality a keď Thomas Douglas presvedčil jeho spolupodielnikov v Spoločnosti Hudsonovho zálivu aby mu dali územie vo vlastníctve lorda Selkirka, tiež známe ako kolónia Red River colony, ktoré zaberalo plochu 300 000 km² v dnešnej kanadskej provincii Manitoba a amerických štátov Minnesota a Severná Dakota, vyvolalo to ďalšiu sériu udalostí, ktoré nakoniec viedli k zániku Severozápadnej spoločnosti.

Takzvané Pemikánové prehlásenie a prestrelka pri siedmich duboch a jej brutalita spôsobila, že lord Selkirk zatkol Williama McGillivraya, Simona Frasera a niekoľkých ďalších spoluvlastníkov Severozápadnej spoločnosti, zabavil ich vlastníctvo v osade Fort William a obvinil ich zo spoluzodpovednosti za smrť 21 ľudí pri prestrelke pri siedmich duboch. Aj keď ich neskôr úrady v Montreali vyhlásili za nevinných a oslobodili, v priebehu nasledujúcich rokov Severozápadnú spoločnosť opustilo niekoľko najbohatších a najschopnejších majiteľov, lebo mali obavy o jej budúci vývoj.

V roku 1820 zaviedla spoločnosť systém razenia mincí, pri ktorom sa platilo jednou mincou za jednu bobriu kožušinu. No samotná existencia Severozápadnej spoločnosti bola už dlhšiu dobu prakticky neudržateľná a tak majitelia spoločnosti nakoniec nemali na výber a museli sa spojiť so svojím veľkým rivalom, Spoločnosťou Hudsonovho zálivu. Stalo sa tak potom, čo Henry Bathurst, štátny tajomník pre vojnu a kolónie prikázal obidvom spoločnostiam aby ukončili svoje nepriateľstvo. V júli 1821 po ďalšom tlaku zo strany britských úradov, bola podpísaná dohoda o vzájomnom zlúčení obidvoch spoločností do jedného celku. Severozápadná spoločnosť tak po vyše 40 rokoch existencie zanikla. V čase zlúčenia mala Severozápadná spoločnosť 97 a Spoločnosť Hudsonovho zálivu 76 obchodných stredísk.

Obchodné miesta spoločnosti

Spoločnosť mala v roku 1799 takmer 2 500 zamestnancov – boli medzi nimi vlastníci spoločnosti, prieskumníci, tlmočníci a úradníci v obchodných miestach.

Athabaska
Horný tok rieky English
Dolný tok rieky English
Fort Dauphin
Fonds du Lac
Horná časť Fort des Prairies a Skalnatých vrchov
Dolná časť Fort des Prairies
Grand Portage
Oblasť na juh od Horného jazera (Lake Superior)
Lac Winipic
Lac La Pluie
Nipigon
Pic
Horný tok rieky Red
Dolný tok rieky Red
Michipicoten
Sault a Sloop

Externé odkazy

Dejiny Severozápadnej spoločnosti Archivované 2011-12-29 na Wayback Machine (po anglicky)
Vznik a história spoločnosti Archivované 2007-05-05 na Wayback Machine (po anglicky)