Simone Veilová
| Simone Veilová | |
| francúzska právnička a politička | |
_by_Erling_Mandelmann.jpg) | |
| Rod. meno | Simone Jacobová |
|---|---|
| Narodenie | 13. júl 1927 Nice, Francúzsko |
| Úmrtie | 30. jún 2017 (89 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Alma mater | IEP de Paris École nationale de la magistrature |
| Manžel | Antoine Veil (1946 - z. 2013) |
| Deti | Jean Claude-Nicolas Pierre François |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Simone Veilová |
Simone Veilová, rodená Jacobová, (* 13. júl 1927, Nice, Francúzsko – † 30. jún 2017, Paríž) bola francúzska právnička a pravicová politička.
Pôsobila ako ministerka zdravotníctva vo vláde Valéry Giscard d’Estainga (1974 – 1979) a vo vláde Edouard Balladura (1993 – 1995), prezidentka Európskeho parlamentu (1979 – 1982) - prvá žena v čele tejto inštitúcie, členka francúzskeho Ústavného súdu (Conseil constitutionnel) (1998 – 2007). Bola čestnou prezidentkou Nadácie pamiatky holokaustu (Fondation pour la Mémoire de la Shoah).[1]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Vo funkcii ministerky zdravotníctva v roku 1975 presadila zákon, tzv. „Loi Veil“, ktorý francúzskym ženám umožnil bez obmedzenia využívať inštitút interrupcie. Vďaka tomu je vnímaná ako významná osobnosť boja za práva žien, čo jej taktiež vynieslo pozíciu v prvej stovke rebríčka ankety Najväčší Francúz v roku 2005.
Bola prvou nositeľkou Ceny Karola Veľkého z roku 1981[2] a nositeľkou čestných doktorátov na dvoch desiatkach univerzít po celom svete.
V roku 2012 bola vyznamenaná veľkokrížom Radu čestnej légie.[3]
V roku 2008 ju zvolili za členku Francúzskej akadémie. Do kresla 13, v ktorom sedel aj básnik a dramatik Jean Racine, zasadla 18. marca 2010.[4][5] Na meči, ktorý každý člen akadémie dostáva, sú ako symboly vyryté jej číslo z koncentračného tábora Osvienčim, heslo francúzskej revolúcie Liberté, égalité, fraternité (Sloboda, rovnosť, bratstvo) a heslo Európskej únie Jednotná v rozmanitosti.[6]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Michel Sarazin: Une femme Simone Veil, Robert Laffont 1987.
- Maurice Szafran: Simone Veil: Destin, J’ai lu, 1996.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Simone Veil [online]. Jewish Women's Archive, [cit. 2014-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Who is awarded the Prize? [online]. Der Internazionale Karlspreis Aachen, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Simone Veil faite grand’croix de la Légion d’honneur [online]. Le Parisien, 2012-09-10, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Simone Veil immortelle [online]. [Cit. 2011-05-10]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ ERLANGER, Steven. World Briefing : Europe : France: Ex-Minister To Join Academy [online]. The New York Times, 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Simone Veil, une icône à l’Académie [online]. 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. Archivované 2017-10-01 z originálu. (po francúzsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Simone Veilová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Profil v liste Le Parisien Archivované 2013-08-04 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Simone Veilová na českej Wikipédii.
| Predchodca Pierre Messmer |
Kreslo 13 Francúzska akadémia 2008 – 2017 |
Nástupca Maurizio Serra |