Slatinská brázda
| Slatinská brázda | |
| geomorfologická časť Zliechovskej hornatiny | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Bánovce nad Bebravou |
| Časť | Zliechovskej hornatiny |
| Hranice | Teplická vrchovina, Basky, Zliechovská hornatina, Suchý, Kňaží stôl, Bánovská pahorkatina |
| Mestá | Slatina nad Bebravou, Slatinka nad Bebravou |
| Rieka | Bebrava |
| Súradnice | 48°50′10″S 18°16′23″V / 48,836°S 18,273°V |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 270 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slatinská brázda je geomorfologickou časťou Zliechovskej hornatiny.[1] Leží v jej južnej časti, na hornom toku Bebravy a v blízkom okolí obce Slatina nad Bebravou v Bánovskom okrese.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severe západného Slovenska, v juhozápadnej časti Zliechovskej hornatiny, podcelku Strážovských vrchov. Má podlhovastý tvar v smere západ-severovýchod a obopína severne ležiacu časť Basky. Na východe susedí centrálna časť Zliechovskej hornatiny a malou časťou aj Suchý (podcelok Nitrické vrchy). Na juhu nadväzuje Kňaží stôl a juhozápadným okrajom v blízkosti rieky Bebravy nadväzuje Bánovská pahorkatina, patriaca Podunajskej pahorkatine. Západným smerom susedí Teplická vrchovina, rozsiahla časť podcelku Trenčianska vrchovina.[1]
Osou brázdy je vodný tok Bebravy, ktorá neďaleko severovýchodného okraja pramení. Na tomto území priberá množstvo prítokov, z ktorých najväčší je Trebichavský potok. Vodné toky kopírujú aj cesty, spájajúce sídla. V Slatinskej brázde sa proti toku rieky nachádzajú obce Slatinka nad Bebravou, Slatina nad Bebravou, Šípkov a Čierna Lehota, v údolí Trebichavského potoka aj obec Trebichava.[2]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť pohoria nie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Jediným osobitne chráneným územím je severným okrajom susediaca prírodná pamiatka Stará Bebrava.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Kotlina na hornom toku Bebravy je východiskom pre horské túry do okolitých častí Strážovských vrchov. Z obcí vedú značené chodníky:
- po
žltej značke:
- zo Slatinky nad Bebravou cez rázcestie Uhliská na Baské
- z Čiernej Lehoty do sedla Trtavka
- po
zelenej značke:
- z Čiernej Lehoty na rázcestie Rychtárske zienky
- z Trebichavy do Trebichavského sedla, resp. do strediska Kajtárové[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-06]. Dostupné online.