Ostrá Malenica
| Ostrá Malenica | |
| vrch | |
 Ostrá Malenica od Slopnej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Považská Bystrica |
| Obce | Dolný Lieskov, Slopná |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 909,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′19″S 18°24′25″V / 49,022°S 18,4069°V |
| Geologické zloženie | dolomit |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Slopná
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrá Malenica (909,2 m n. m.[1][2]) je dolomitový vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Slopná, približne 9 km južne od Považskej Bystrice.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[4] Vrchol leží na území Trenčianskeho kraja, v okrese Považská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obce Slopná, Dolný Lieskov[5] a okrajovo i Beluša[6]. Ostrá Malenica je súčasťou CHKO Strážovské vrchy.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch je súčasťou mohutného masívu na severnom okraji Strážovských vrchov, ktorý dosahuje výškové maximum práve na Ostrej Malenici. Juhozápadne situovaná časť vrcholového hrebeňa sa nazýva Malenica a dosahuje 878 m n. m. Severne nadväzuje Podmanínska pahorkatina, západne Butkovská brázda, ktoré zvýrazňujú mohutnosť lokality. Severným smerom susedí vrch Babie (481 m n. m.) a Prašnica (551 m n. m.), západne leží Butkov (765 m n. m.), južne Rohatá (832 m n. m.) a Dievča (832 m n. m.), východne Svinské chlievy (734 m n. m.) a severovýchodne Tupá Malenica (661 m n. m.). Vrch patrí do povodia Váhu a celý jeho masív odvodňujú prítoky riečky Pružinka. Najbližšími sídlami sú severne situovaná obec Slopná a severovýchodne položené Tŕstie, východne sa nachádza Pružina a južným smerom Mojtín.[3]
Tento vrch už v minulosti lákal uznávaných botanikov, medzi nimi Antona Rochela, Karola Brančíka a Jozefa Ľudovíta Holubyho.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast pokrýva takmer celý masív, no časť hrebeňa má riedku vegetáciu, umožňujúcu obmedzený výhľad. Juhovýchodným a južným smerom vidieť mnohé vrchy Strážovských vrchov, západne vidieť Biele Karpaty a Javorníky, severným smerom Súľovské vrchy a východným Malú Fatru.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.