Butkovské bradlá
| Butkovské bradlá | |
| geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny | |
 Úžina Slatinského potoka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Púchov, Ilava |
| Časť | Trenčianskej vrchoviny |
| Hranice | Butkovská brázda, Podmanínska pahorkatina, Ilavská kotlina |
| Rieky | Slatinský potok, Kamenický potok |
| Súradnice | 49°01′23″S 18°20′28″V / 49,023°S 18,341°V |
| Najvyšší bod | Butkov |
| - výška | 765 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Butkovské bradlá sú geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severnom okraji podcelku, južne od Beluše a najvyšší vrch Butkov dosahuje 765 m n. m.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá severný okraj podcelku Trenčianska vrchovina, východne od Ladiec a južne od Belušských Slatín. Od zvyšku Strážovských vrchov sú Butkovské bradlá oddelené Butkovskou brázdou, ktorá tvorí veniec, obopínajúci túto časť z južnej a východnej strany. Na severe leží Podmanínska pahorkatina a západný okraj vymedzuje Ilavská kotlina, oba podcelky Považského podolia.[1]
Horstvo rozdeľujú na tri časti Lúčkovský a Slatinský potok, ktoré odvádzajú nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh. Veľkú časť západného úpätia vrchu Butkov tvorí kameňolom, ktorý je zdrojom surovín pre blízku cementáreň v Ladcoch.[2]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Butkovské bradlá nepatria do Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a na území tejto časti Strážovských vrchov nie sú ani žiadne osobitne chránené územia.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Severný okraj Trenčianskej vrchoviny bol dlhé desaťročia turisticky len málo atraktívnym územím, čo spôsobila devastácia okolia miestnou cementárňou. Najvyšší vrch je desaťročia z veľkej časti súčasťou lomu a prístup naň je značne obmedzený. Hustým lesom pokryté vrchy umožňujú veľmi obmedzené výhľady. Výnimočnou lokalitou je tiesňava Belušské vráta v severovýchodnej časti územia. Žlto značený chodník vedie údolím Lúčkovského potoka z Ladiec až do Mojtína.[2] Turisticky zaujímavým a vyhľadávaným miestom sa stáva nedávno vybudovaná krížová cesta Butkov.[3]
Vybrané vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.
- ↑ Úvod - Kríž Butkov - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva na hore Butkov [online]. krizbutkov.sk, [cit. 2019-04-10]. Dostupné online.