Slovenský betlehem
Slovenský betlehem je monumentálne rezbárske dielo rezbára Jozefa Pekaru, umiestnené v Dome Božieho milosrdenstva (používa sa však aj pomenovanie Dom Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej. Dielo bolo sprístupnené verejnosti 26. novembra 1995.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Majster Pekara začal po odchode do dôchodku v roku 1980 s výrobou diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem, ktorý vznikal pätnásť rokov. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.
Expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok; je tu stvárnený bežný život, aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Slovenský betlehem bol otvorený a požehnaný 26. novembra 1995 na nedeľu Krista Kráľa, nitrianskym diecéznym biskupom, kardinálom J. E. Jánom Cryzostomom Korcom. Návšteva expozície (doplnenej aj o iné práce slovenských rezbárov) nie je spoplatnená, vyberá sa dobrovoľný príspevok.
Kompozícia
[upraviť | upraviť zdroj]
V médiách sa objavujú mylné informácie o tom, že ide o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami, že betlehem je najväčší na svete, že stvárnenie scény s kulisou reálií regiónov a použitie miestneho odevu nemá obdoby. Sú to tvrdenia nepresné a nadnesené. Slovenský betlehem je napriek tomu jedinečný (je pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete). Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné. Dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva.
Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby, ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri stvárnení architektúry, teda nie len blízkovýchodnej proveniencie. Ako príklady možno uviesť staršiu tvorbu ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v talianskych Dolomitoch, českého podkrkonošia, ale aj iných regiónov Čiech, Moravy a Slovenska, kde bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Príkladom je tvorba strážnického rezbára Františka Gajdu, ktorého postavy v betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii (autor robil práce v tomto duchu skôr, ako začal majster Pekara pracovať na Slovenskom betleheme).
Predloha
[upraviť | upraviť zdroj]V Múzeu Jindřichohradecka v Česku je Krýzov betlehem, ktorý je pravdepodobne s dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete (betlehem má tvar písmena U, avšak scéna a figúry na rozdiel od slovenského nie sú len z dreva). Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem (aj keď túto skutočnosť sám nepotvrdil). Tento drevený mechanický betlehem (v Česku) s rozmermi 7 x 3 x 2 m, má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu. Sú tu pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti a domnienka, že majster Pekara ako profesionálny rezbár toto dielo nepoznal a nezapôsobilo naňho motivačne je veľmi nepravdepodobná. Tento betlehem totiž reprezentoval Česko-Slovensko na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale. Taktiež malo toto dielo za sebou cestu po slovenských mestách a v oboch prípadoch boli udalosti sledované médiami. O Třebechovickom betleheme bol nakrútený aj dokument ČST.
Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 m je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Toto dielo má z dreva (na rozdiel od Slovenského), zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus, a aj kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického betlehema. U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s perspektívou vlastnou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“. Reprodukovanie obrazu (napríklad podľa fotografie) je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie.
Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo. Pri Slovenskom betleheme totiž nie sú dodržané pomery budov v jednej úrovni. Scéna tým stráca na dojme perspektívy aj v tomto smere. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) tu predsa len sú. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v natiahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v lakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe, pôsobia strnulo. Napriek tomu je Slovenský betlehem špičkovým dielom svojho druhu a jedinečným stvárnením jednotlivých regiónov Slovenska.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský betlehem
