Smrečianskovci
| Smrečianskovci | |
 erb rodu Smrečianskych | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Tituly | župan, podžupan, biskup, arcibiskup |
| Zakladateľ | Mikuláš |
| Rok založenia dynastie | 1286 |
Smrečianskovci (dobovo v základnom tvare: S(z)mrecsanszky, Zmrechansky, Smrecsányi, Smreczeni) sú uhorský šľachtický rod pochádzajúci zo Smrečian.
História rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Členovia rodu majú spoločný pôvod s rodmi Svätojánskych, Podturnianskych, Pongrácovcov a Bánovcov. Zakladateľom rodu Smrečianskych bol Mikuláš, jeden zo šiestich synov Bohumíra I., doloženého v rokoch 1244 – 1286. Uhorský kráľ Ladislav IV. prijal Mikuláša Smrečianskeho medzi uhorskú šľachtu dňa 8. mája 1286. Smrečany sa stali základným rodovým majetkov pravdepodobne už v roku 1299. Pre veľkosť majetkov Bohumírových potomkov utvorili Smrečianskovci, Svätojánskovci a Bánovci komposesorát a rodové majetky spravovali spoločne.
Členovia rodu pôsobili najmä na území Liptova, v iných stoliciach Uhorska sa s nimi stretávame až od 18. storočia. V osemnástom storočí sa Smrečianskovci vyskytovali v Hontianskej, Šarišskej, Spišskej, Turčianskej a Zvolenskej stolici. V 19. storočí sa rozšírili tiež do Novohradskej, Oravskej, Nitrianskej, Peštianskej, Užskej a Sabolčskej stolice.
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločný pôvod Smrečianskovcov so Svätojánskovcami, Podturňanskovcami, Pongrácovcami a Bánovcami naznačuje, že aj erb Smrečianskovcov bude podobný erbom spomenutých rodov. Na všetkých kresbách erbu je na štíte zobrazená listová koruna, nad ktorou je umiestnené ohnuté rameno a trúbka spolu s hviezdičkou. Umiestnenie hviezdičky je však rôzne, rovnako tak aj podoba ramena, ktoré je zväčša odeté, no občas sa vyskytuje aj ako obrnené. Tieto skutočnosti sťažujú presnú identifikáciu erbu Smrečianskovcov a dokazujú, že erby rodov z Bohumírovho potomstva sa často prelínajú.
Najčastejšie sa vyskytujúca forma erbu má však nasledujúcu podobu: „V modrom štíte je na zlatú listovú korunu kolmo postavená zlatá poštová trúbka a červenoodeté rameno, medzi nimi je zlatá hviezdička. Štítové znamenie je aj klenotom erbu. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.“
Významní členovia rodu
[upraviť | upraviť zdroj]- Dárius Smrečiansky (1816 – 1888), hlavný župan Oravskej stolice (1867), dal vymenovať Pavla Országha-Hviezdoslava za podsudcu okresného súdu v Dolnom Kubíne
- Juraj Smrečiansky (1848 – 1906), Dáriusov syn, podžupan Oravskej stolice (1888)
- Aristid Smrečiansky (19. – 20. storočie), župan Liptovskej stolice (1900 – 1906)
- Pavol Smrečiansky (1846 – 1908), veľkovaradínsky biskup
- Ľudovít Smrečiansky (1851 – 1908), jágerský arcibiskup
- Edmund Smrečiansky (1875 – 1954), maliar
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- SMREČIANSKY. In: NOVÁK, Jozef. Rodové erby na Slovensku. Zväzok II : Peťkova zbierka pečatí. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. 219 s. S. 142 – 143.
- SMREČIANSKY zo Smrečian. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 119 – 120.