Smrečník (vrch)
| Smrečník | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Obec | Kremnica |
| Pohorie | Kremnické vrchy |
| Podcelok | Flochovský chrbát |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 249,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′31″S 18°59′39″V / 48,7086°S 18,9941°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Kremnice
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Smrečník (1 249,2 m n. m.[1]) je vrch v Kremnických vrchoch. Leží v masíve Zlatej studne, približne 5 km východne od Kremnice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Smrečník leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Žiar nad Hronom a v katastrálnom území mesta Kremnica.[4] Je súčasťou rozsiahleho masívu s východne susediacim Velestúrom a od neho severne situovanou Zlatou studňou.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Smrečník sa nachádza mimo hlavného hrebeňa (ten vedie susedným Velestúrom), v rázsoche, ktorá vedie západným smerom na Kremnický štít. Sieť starých ciest, ktorých svedkom je Hostinec na južných svahoch, dnes využívajú turistické chodníky. Hustá sieť paradoxne obchádza vrchol Smrečníka, ktorý tak je prístupný neznačeným chodníkom sedlom. Susednými vrchmi sú na východe Velestúr (1 254 m n. m.), severovýchode Zlatá studňa (1 265 m n. m.), severe Mýtny vrch (1 221 m n. m.) a Skalka (1 232 m n. m.).[5] Západným smerom leží Javorník (1 085 m n. m.) a Kremnický štít (1 008 m n. m.) a južne susedí Labušen (1 181 m n. m.).[1] Pri blízkej chate Hostinec, no najmä v sedle Tri kríže sú významné križovatky značených trás. Severné svahy odvodňujú prítoky Skalky do Kremnického potoka a južné sú pramennou oblasťou Ihráčskeho potoka.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Zalesnený vrch má v najvyššej časti horskú lúku, ktorá ponúka kruhový výhľad. Pozorovateľné sú najmä okolité vrchy pohoria, no pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná juhovýchodná časť Veľkej Fatry, časť Javoria, Štiavnických vrchov, Pohronského Inovca, Vtáčnika, Strážovských vrchov i Lúčanskej Fatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol Smrečníka je prístupný neznačeným chodníkom lesom po bočnom hrebeni z Velestúra, príp. od chaty Hostinec.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. dennikn.sk, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.