Vyhnatová
Vyhnatová | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
Okresy | Turčianske Teplice, Banská Bystrica |
Obce | Turček, Kordíky, Tajov |
Pohorie | Kremnické vrchy |
Podcelok | Flochovský chrbát |
Povodia | Turiec, Hron |
Nadmorská výška | 1 282,6 m n. m. |
Súradnice | 48°45′24″S 19°00′13″V / 48,7566°S 19,0036°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po značke z Kordík cez Kordícke sedlo |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vyhnatová (1 282,6 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží nad obcami Kordíky a Králiky, približne 8 km západne od Banskej Bystrice.[2] Vrcholom prechádza značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Turčianske Teplice a Banská Bystrica. Vrcholom zároveň prechádza hranica katastrálnych území obcí Turček, Kordíky a Tajov.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vyhnatová je tretí najvyšší vrch Kremnických vrchov a dominuje tejto časti hlavného hrebeňa. V lesnatom hrebeni susedí na juhu sedlom Tunel (1 150 m n. m.) oddelená Skalka, severne situovaný Kordícky štít (1 182 m n. m.) a Tabla (1 178,4 m n. m.) oddeľuje Kordícke sedlo (1 117,1 m n. m.).[5] Východným smerom dominuje vrch Sokolie (872 m n. m.) a západne susedí Vlčí vrch (1 172 m n. m.) a vrch Farba (1 147 m n. m.).[6] Východné svahy odvodňujú prítoky Tajovského potoka, západná časť je pramennou oblasťou rieky Turiec. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP, ktorú v blízkych sedlách križujú značené chodníky z okolitých obcí.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Zalesnený vrch ponúka minimum lokalít, vhodných na rozhľad, napriek tomu malé otvorené časti poskytujú výhľady najmä na okolie. Okrem susedných vrchov pohoria je z Vyhnatovej pozorovateľná južná časť Veľkej Fatry, západná časť Nízkych Tatier, Poľana i Veporské vrchy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po značke (Cesta hrdinov SNP):
- z juhu zo Skalky (1 232 m n. m.) cez Sedlo Tunel
- zo severu zo sedla Malý Šturec cez Svrčinník a Kordícke sedlo
- po značke:
- z Kordík cez Kordícke sedlo
- z Turčeka cez rázc. Studený žľab a Kordícke sedlo
- z Tajova cez rázcestie Tichá a Sedlo Tunel
- po značke z Horného Turčeka a Sedlo Tunel (1 150 m n. m.)[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 57.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.