Velestúr
| Velestúr | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Žiar nad Hronom, Banská Bystrica |
| Obce | Kremnica, Banská Bystrica-Radvaň |
| Pohorie | Kremnické vrchy |
| Podcelok | Flochovský chrbát |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 254,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′31″S 19°00′13″V / 48,7086°S 19,0037°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Kremnice
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Velestúr (1 254,4 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží nad obcou Malachov, približne 9 km západne od Banskej Bystrice.[2] Vrcholom prechádza 
značená turistická magistrála.[3]
Vrch je známy aj tzv. Velestúrskym nápisom.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Žiar nad Hronom a Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie mesta Kremnica a banskobystrickej Radvane.[5] Je súčasťou rozsiahleho masívu so severne situovanou Zlatou studňou a západne situovaným Smrečníkom. Pod južnými svahmi sa nachádza sedlo Tri kríže.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Velestúr je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie zo severne situovanej Skalky južným smerom cez Mýtny vrch. Z vrcholovej časti vybieha západným smerom bočný hrebeň Smrečníka a Kremnického štítu, juhozápadným hrebeň k vrchu Labušen a Horný chlm a južne od sedla Tri kríže vybieha rázsocha aj východným smerom na Košiare a Lažtek. Blízkosť strediska na Skalke, atraktívny hrebeň a sieť značených trás uľahčujú dostupnosť vrcholu. Dominantným vrchom oblasti je Skalka (1 232 m n. m.) s vysielačom Suchá hora, no severným susedom Velestúra je Zlatá studňa (1 265 m n. m.) a západným vrch Smrečník (1 244 m n. m.). Južne leží Labušen (1 181 m n. m.) a východným smerom Krpcová (933 m n. m.) a Košiare (1 050 m n. m.).[6] Oblasť patrí do povodia Hrona; východnú časť hrebeňa odvodňuje Malachovský potok, severozápadné svahy odvodňujú prítoky Skalky do Kremnického potoka a južné sú pramennou oblasťou Vápenného potoka. Vrcholom vedie turistická magistrála, ktorú v susedných sedlách križujú značkované trasy z okolitých sídiel.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Tak ako celý hrebeň Kremnických vrchov, aj Velestúr ponúka len málo lokalít, vhodných na rozhľad. Z nich sa však naskytuje výhľad tak na susedné vrchy pohoria a okolie Banskej Bystrice, ale aj široké okolie. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľná juhovýchodná časť Veľkej Fatry, Nízke Tatry, Poľana, časť Javoria, Štiavnických vrchov, Pohronského Inovca, Vtáčnika či Strážovských vrchov.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke:
- zo severu zo Skalky (1 232 m n. m.; pripojenie na Cestu hrdinov SNP) cez Zlatú studňu
- z juhu zo sedla Tri kríže
- po
značke:
- z rázc. Hostinec
- z Horných Pršian cez sedlo Tri kríže
- po
značke z Ihráča cez rázc. Hostinec - po
značke cez sedlo Tri kríže:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 79.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. dennikn.sk, [cit. 2021-10-24]. Dostupné online.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-24]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-24]. Dostupné online.