Sojuz 8
Údaje o misii | |||||
---|---|---|---|---|---|
Názov misie: | Sojuz 8 | ||||
COSPAR ID: | 1969-087A | ||||
Kozmická loď: | Sojuz 7K-OK (A) (výr. č. 16) | ||||
Nosná raketa: | Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-18) | ||||
Volací znak: | Гранит (granit) | ||||
Posádka: | 2 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-31) | ||||
Štart: | 13. október 1969, 10:19:09 UTC | ||||
Pristátie: | 18. október 1969, 09:09:58 UTC 145 km severne od Karagandy v Kazachstane | ||||
Trvanie: | 4 dni, 22 hodín, 50 minút, 49 sekúnd | ||||
Počet obehov: | 80 | ||||
Apogeum: | 223,7 km | ||||
Perigeum: | 204,5 km | ||||
Doba obehu: | 88,61 minút | ||||
Inklinácia: | 51,68° | ||||
Cieľ spojenia: | Sojuz 7 (plánované) | ||||
Hmotnosť: | 6 646 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
Navigácia | |||||
| |||||
Sojuz 8 (rus. Союз-8) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 8 bol súčasťou spoločnej sovietskej kozmickej misie spolu s misiami Sojuz 6 a Sojuz 7, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase, a vyniesli sedem kozmonautov.
Posádka pozostávala z veliteľa Vladimira Šatalova a palubného inžiniera Alexeja Jelisejeva, ktorých úlohou bolo spojiť sa s loďou Sojuz 7 a uskutočniť presun posádky, tak ako pri misiách Sojuz 4 a Sojuz 5. Úlohou misie Sojuz 6 bolo filmovať priebeh operácie.
Cieľ misie nebol uskutočnený z dôvodu poruchy vybavenia. Bolo to naposledy, čo sa sovietske zariadenie pre pristávanie na Mesiaci s posádkou testovalo na obežnej dráhe a zlyhanie, zdá sa, bolo jednou z príčin ukončenia programu. Volací znak kozmickej lode bol „Granit“.
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj](V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- Andrijan Nikolajev, veliteľ
- Vitalij Sevastianov, palubný inžinier
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Loď odštartovala dňa 13. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 204,5 – 223,7 km s dobou obehu 88,61 minút. Deň predtým vyštartovala na obežnú dráhu loď Sojuz 7 a dva dni predtým, 11. októbra 1969 loď Sojuz 6, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. Vladimir Šatalov bol vedúcim celej sedmičky kozmonautov na obežnej dráhe. V programe bolo spojenie s loďou Sojuz 7, ale táto operácia za pasívneho prizerania tretej lode Sojuz 6 zlyhala. Lode sa len priblížili na vzdialenosť 500 metrov. Pri priblížení bolo vyskúšané použitie svetelných signálov pre komunikáciu. Počas letu bolo uskutočnené aj televízne vysielanie z paluby lode.
Potom, čo druhé dve lode pristáli na Zemi, nadviazala posádka Sojuzu 8 vtedy experimentálne rádiové spojenie so sovietskou výskumnou loďou plávajúcou v Atlantiku prostredníctvom spojovacej družice Molnija.
Návratový modul Sojuzu 8 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 18. októbra 1969, 145 km severne od Karagandy.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 8
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Sojuz 8 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Sojuz 8 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
- VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
Predchádzajúca misia: Sojuz 7 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 9 |