Preskočiť na obsah

Sojuz T-6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sojuz T-6
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz T-6
COSPAR ID:1982-063A
Kozmická loď:Sojuz T
Nosná raketa:Sojuz-U
Volací znak:Памир (Pamir)
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 24. jún 1982, 16:29 UTC
Pristátie: 2. júl 1982, 14:21 UTC
Trvanie: 7 dní, 21 hodín, 50 minút
Cieľ spojenia:Saľut 7
Spojenie:25. jún 1982, 17:46:22 UTC
Odpojenie:2. júl 1982, 11:03:48 UTC
Hmotnosť:6 850 kg (kozmická loď pri štarte)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz T-5Sojuz T-7

Sojuz T-6 (rus. Союз Т-6) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz T-6 vyštartoval 24. júna 1982 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 7. Na palube lode prileteli k stanici členovia sovietsko-francúzskej posádky Vladimir Džanibekov, Alexander Ivančenkov a Jean-Loup Chrétien.

Členovia posádky Sojuzu T-6 pracovali na pripravených experimentoch na kozmickej stanici a po týždni úspešne pristáli 2. júla 1982 v Kazachstane.

Posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Členovia návštevnej posádky Saľutu 7

[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený doterajší počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Štart a spojenie so stanicou

[upraviť | upraviť zdroj]

Štart lode prebehol 24. júna 1982 v 16:29:48 UTC z kozmodrómu Bajkonur v Kazašskej SSR. Sojuz T-6 sa dostal na obežnú dráhu a po samostatnom lete a niekoľkých úpravách dráhy sa priblížil ku kozmickej stanici. Približovací manéver riadil palubný počítač Sojuzu, vo vzdialenosti 900 m od stanice kvôli problémom s automatickým navádzacím systémom prevzal ručné riadenie Džanibekov a úspešne spojil Sojuz 25. júna 1982 o 17:46 UTC so zadným spojovacím uzlom Saľutu 7.[1][2] Po kontrole hermetickosti spojenia posádka prestúpila do stanice, kde sa stretla s členmi základnej posádky Anatolijom Berezovojem a Valentinom Lebedevom.[1]

Experimenty

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre misiu Sojuz T-6 pripravili vedci rad experimentov:[1]

  • Lekárske experimenty
    • DS 1 - ultrazvukové meranie rýchlosti prúdenia krvi do mozgu
    • ECHOGRAFIA - meranie zmien základných parametrov činnosti srdca
    • POSTURE - sledovanie zmien orientácie a polohy v dôsledku vizuálnej stimulácie pri pohybe a v pokoji
  • Biologické experimenty
  • Technologické experimenty ELMA (franc. Elaboration de Materiaux dans l'Espace)
    • tepelná kalibrácia sovietskej pece KRISTALL
    • DIFFUSION - meranie rýchlosti rozpúšťania tuhej zliatiny vo vlastnej tavenine
    • výroba zliatiny hliníka a irídia, teda prvkov, ktoré sa na Zemi nemiešajú
  • Astrofyzikálne experimenty

Pristátie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 1. júla 1982 bol v rámci testov kozmickej lode Sojuz T-6 skúšobne zapálený na 69 s manévrovací motor, čím došlo k zvýšeniu obežnej dráhy orbitálneho komplexu. Nasledujúceho dňa kozmonauti Džanibekov, Ivančenkov a Chrétien prestúpili na palubu Sojuzu, uzavreli prielezy a po kontrole hermetickosti oddelili v 11:04 UTC Sojuz od Saľutu 7. Po začatí brzdiaceho manévru a odhodenie obytnej a prístrojovej sekcie vstúpila loď vo výške 100 km v 13:57 UTC do atmosféry a bez problémov pristála 2. júla 1982 v 14:21:10 UTC na území Kazachstanu 65 km severovýchodne od mesta Arkalyk.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d HOLUB, Aleš. Sojuz T-6 [online]. Malá encyklopedie kosmonautiky (MEK), rev. 2001-10-28, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Soyuz T-6 [online]. spacefacts.de, rev. 2009-06-18, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz T-6 na českej Wikipédii.


Predchádzajúca misia:
Sojuz T-5 		Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz T-7


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sojuz_T-6&oldid=6875972“