SpaceX CRS-11
Znak misie | |||||
---|---|---|---|---|---|
Údaje o misii | |||||
Názov misie: | SpaceX CRS-11 | ||||
COSPAR ID: | 2017-030A | ||||
Kozmická loď: | Dragon CRS (výr. č. C106) | ||||
Nosná raketa: | Falcon 9 Full Thrust Block 3 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A) | ||||
Štart: | 3. jún 2017, 21:07:38 UTC | ||||
Pristátie: | 3. júl 2017, 12:12 UTC | ||||
Trvanie: | 29 dní, 15 hodín, 4 minúty | ||||
Cieľ spojenia: | ISS | ||||
Spojovací uzol: | Harmony (nadir) | ||||
Spojenie: | 5. jún 2017, 16:07 UTC | ||||
Odpojenie: | 2. júl 2017, ≈18:00 UTC | ||||
Navigácia | |||||
| |||||
SpaceX CRS-11 (SpX-11) bola jedenásta zásobovacia misia kozmickej lode Dragon k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) uskutočnená v rámci kontraktu Commercial Resupply Services uzavretého s NASA. Celkovo išlo o trinásty let Dragonu do vesmíru (ak počítame aj demo lety C1 a C2+). Bolo to prvýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon.
Spoločnosti SpaceX také počínanie umožnilo sústrediť viac výrobných kapacít na Dragon 2.[1]
Znovupoužitie lode
[upraviť | upraviť zdroj]SpaceX sa svoje výrobné kapacity snaží presmerovať na novú loď Dragon 2, takže let CRS-11 bol prvým, pri ktorom bola znovupoužitá kozmická loď Dragon, ktorá bola už od začiatku plánovaná ako znovupoužiteľná. Ak opomenieme raketoplány, tak išlo o prvé znovupoužitie kozmickej lode v histórii. Konkrétne išlo o Dragon C106, ktorý prvýkrát letel pri misii CRS-4 v roku 2014. Isté bolo znovupoužitie tlakovej kabíny lode, nádrží a manévrovacích trysiek Draco. Ďalšie systémy, ako časť avioniky, batérie, tepelný štít a padáky boli vymenené. Trunk lode (nehermetizovaná časť nákladového priestoru) bol samozrejme tiež nový, pretože ten pri návrate z obežnej dráhy vždy zhorí v atmosfére.[2]
Náklad
[upraviť | upraviť zdroj]Náklad pri štarte
[upraviť | upraviť zdroj]Náklad mal hmotnosť celkovo približne 2 800 kg. Z toho 1 170 kg v hermetizovanej časti a približne 1 600 kg v nehermetizovanej. Súčasťou nákladu bolo aj 40 hlodavcov pre štúdium možností spomalenia rednutia kostí v stave mikrogravitácie a experiment s octomilkami určený pre štúdium srdcových porúch. V nehermetizovanej časti boli umiestnené prístroje ROSA, MUSES a NICER.[3]
Celkový náklad | 2 708 kg |
---|---|
Celkový hermetizovaný náklad | 1 665 kg |
Vedecké experimenty | 1 069 kg |
Zásoby pre posádku | 242 kg |
Hardware pre stanicu | 199 kg |
Počítačové vybavenie | 27 kg |
Vybavenie pre EVA | 56 kg |
Celkový nehermetizovaný náklad | 1 002 kg |
ROSA | 325 kg |
NICER | 372 kg |
MUSES | 305 kg |
NICER
[upraviť | upraviť zdroj]Pristroj NICER alebo Neutron Star Interior Composition Explorer (prieskumník zloženia vnútorných vrstiev neutrónových hviezd) je prvý vedecký prístroj určený na štúdium neutrónových hviezd a v röntgenovom spektre má merať zmeny jasnosti spojené s deformáciou spôsobenou rotáciou hviezdy. Vďaka tomu bude možné určiť priemer pulzaru, čo je kľúčová hodnota potrebná pre plné pochopenie vnútornej štruktúry. S jeho pomocou bude tiež možné presnejšie určiť kritické množstvo, pri ktorom sa hviezda stane čiernou dierou. Hlavnou súčasťou prístroja je 56 röntgenových teleskopov s röntgenovými koncentrátormi.[4]
ROSA
[upraviť | upraviť zdroj]ROSA (Roll-Out Solar Array) je demonštrátor novej technológie ohybných solárnych panelov, ktoré by mohli nájsť uplatnenie pri nových kozmických lodiach, pretože sú ľahšie, pevnejšie a kompaktnejšie ako doteraz používané panely. Dizajn je označovaný ako RAPDAR (Roll Out and Passively Deployed Array) a má veľmi dobrú energetickú hustotu. Súčasné systémy majú výkon 20 kW pri hustote 50 W/kg, ale RAPDAR umožňuje až 250 W/kg pri výkonoch od 1 kW do 50 kW. Solárny panel bol testovaný týždeň, kedy bol pripojený ku staničnému ramenu Canadarm2. Podľa pôvodného plánu mal byť panel zložený a uložený späť do trunku lode Dragon, ale zvinutie sa nepodarilo, takže panel bol podľa záložného plánu odhodený tak, aby pri svojom obehu nekrížili dráhu stanice.[5]
MUSES
[upraviť | upraviť zdroj]MUSES (Multi-User System for Earth Sensing) je komerčná platforma určená na pripojenie až štyroch rôznych senzorov. Pripojené prístroje nemusia obsahovať systém orientácie, pretože ten je súčasťou platformy. Na platforme sa už nachádza nemecký hyperspektrálny senzor DESIS, ktorý je určený pre sledovanie Zeme v 235 častiach spektra. Pokrýva viditeľnú i blízku infra-oblasť (400 – 1 000 nanometrov) pri pozemnom rozlíšení 30 metrov.
Náklad pri návrate
[upraviť | upraviť zdroj]Loď dopravila späť na Zem 1 900 kg nákladu.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Štart misie SpaceX CRS-11 z rampy LC-39A
-
Štartujúca raketa Falcon 9 Full Thrust Block 3
-
Prvý stupeň rakety Falcon 9 pristáva na ploche Landing Zone 1
-
Kozmická loď Dragon sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici
-
Dragon po zachytení robotickým ramenom na ISS
-
Dragon po oddelení od ISS
-
Návratový modul lode Dragon po pristátí a vyzdvihnutí z Tichého oceánu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://spacenews.com/spacex-to-reuse-dragon-capsules-on-cargo-missions/
- ↑ http://www.kosmonautix.cz/2017/05/znovupouzitelnost-dosahla-i-na-dragony/
- ↑ http://www.asi.it/sites/default/files/attach/evento/material_science_workshop_italy_version2.pdf
- ↑ http://www.kosmonautix.cz/2017/06/nahledneme-do-hlubin-neutronovych-hvezd/
- ↑ https://twitter.com/Space_Station/status/879466317337600000
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému SpaceX CRS-11