Stanislav Bubán
Stano Bubán | |
slovenský akademický maliar a vysokoškolský pedagóg | |
Narodenie | 5. máj 1961 (63 rokov) Sečovce, ČSSR |
---|---|
Alma mater | Vysoká škola výtvarných umení |
Manželka | Simona Bubánová, rod. Tauchmanová Beáta Jablonská |
Deti | Lujza Bubánová Ľudmila Bubánová Hana Bubánová |
Odkazy | |
Webstránka | stanobuban.sk |
Commons | Stanislav Bubán |
Doc. Stanislav Bubán, akad. mal. (* 5. máj 1961, Sečovce) je slovenský výtvarník, akademický maliar a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti je docentom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas svojej dlhej umeleckej kariéry získal ocenenia doma aj v zahraničí. Vystavoval v Anglicku, Francúzsku, USA, Holandsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku, Egypte, Nemecku, Česku, aj doma na Slovensku.[1][2]
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Sečovciach v rodine známeho maliara Štefana Bubána a učiteľky Zlatici Bubánovej (rodenej Brindzákovej). Pod vplyvom domáceho prostredia sa chcel stať výtvarníkom.[3] Už počas základnej školy, ktorú vychodil v Trebišove, navštevoval základnú umeleckú školu v Trebišove. Má dvoch súrodencov, sestry Lenu Leškovú (rodenú Bubánovú) a Eriku Lyciusovú (rodenú Bubánovú).
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Po absolvovaní Gymnázia v Trebišove pokračoval v rokoch 1980 – 1986 v štúdiu monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (docent Juraj Kresila a profesorka Eugénia Lehotská). Patril do voľného generačného zoskupenia (Simona Bubánová, Daniel Brunovský, Ivan Csudai, Laco Terén, Jozef Šramka), ktoré prinieslo do slovenského výtvarného umenia v druhej polovici 80. rokov vtedy aktuálnu postmodernu.
Po úspešnom zakončení habilitačného procesu na Akadémii výtvarných umení v Prahe, bol v roku 2002 menovaný docentom. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave momentálne pôsobí ako pedagóg v kabinete kresby.[4]
Tvorivé princípy výtvarnej práce
[upraviť | upraviť zdroj]Výtvarná tvorba Stana Bubána prešla viacerými vývojovými procesmi, tendenciami, žánrovými a tematickými rovinami.[5] S tvorbou začal v polovici 80. rokov expresívnym postmoderným maliarskym výrazom inšpirovaný mytológiou.[6] Suverénne sa hlásil k veľkým témam odvážnym maliarskym gestom, plným slobody, sebavedomia (možno aj revolty). Beáta Jablonská vo svojej monografii o umelcovi píše: Stano Bubán sa na prvých spoločných výstavách s „postmodernými pirátmi“, ktoré boli vnímané takmer ako manifestačné vystúpenia uviedol temperovými maľbami na veľkých papieroch. Vynikli ani nie tak zjavným prihlásením sa k transavantgardnej poetike a jej slovníku, ale skôr svojou expresívnou maľbou, divokou a živelnou, ktorá prirodzene vychádzala z jeho maliarskeho rukopisu.[7]
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 opustil figúru a expresívnosť nahradil abstraktnými monochrómnymi plochami so spleťou čiar.[8] Priniesol do kapitoly slovenských dejín umenia nielen novú estetickú, ale aj intelektuálnu podobu novej abstrakcie.[9]
„Nedisciplinovanosť“, mu nebránila skúmať všetky možné stavebné prvky obrazu (typické pre nezobrazujúce prístupy) a takto vytvorila základňu k experimentom miešania minimalistických, či možno aj konceptuálnych prístupov s tými viac intuitívnejšími a gestickými.[10] Práve svojou „neposlušnosťou“ priniesol do kontextu vtedajšej mladej slovenskej maľby autentickú a v rámci domácej novej abstrakcie rozhodujúcu polohu.[7][11]
Približne v roku 1998 uzatvára cyklus abstraktnej maľby a obracia sa opäť k figurálnej kompozícii, prísne realistickej, čerpajúc z techník starých majstrov.[1] Kombinuje tradičné postupy s výsostne novými a vytvára akýsi nový (vlastný) „systém“ maľovania.[1]
Beata Jablonská toto autorské obdobie komentuje: Jeho „nová“ maľba sleduje realistické zadania, dokonca spočiatku podľa náročných zásad staromajstrovských techník, Bubánovo maľovanie je opäť maliarskym výskumom a experimentom. Návrat ku konvenciám realistickej maľby je obrátením sa autora poučeného a zorientovaného v dejinách umenia i v súčasných interpretačných teóriách.[12]
Aj keď sú témy jeho malieb mytologické, viažuce sa k literárnym „láskam“, námety sú vždy akoby až v druhom pláne výtvarného konceptu. Štylizácia figúr je výsledkom „myslenia maľbou“, čo znamená, že redukcia vychádza zo štetcovej techniky, s dôrazom na údernosť maliarskeho gesta a výrazu.[13][14]
S láskou až za hrob
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2018 Bubán prezentuje v divadle Malá scéna STU sériu obrazov s témou smrti so silným symbolom lebiek. Ľudských, zvieracích, lebiek solitérnych, alebo vo dvojici, ktoré fungujú na farebnej ploche obrazu, občas matnej, takmer monochrómnej, inokedy sýto žiarivej.[1] Sú to lebky v interiéri aj exteriéri, avšak najčastejším prostredím je les, alebo dekoratívne abstraktné pozadie.
Barbara Brath, kurátorka jeho výstavy Hasta la muerte, mi amor… charakterizuje toto jeho maliarske obdobie slovami: Smrť je niečo, čo nás neminie. Čo raz príde. Istá je v živote iba smrť. A hoci v živote spravidla potrebujeme istoty, táto jediná vyvoláva strach. Smrť prichádza občas nečakane, prekvapivo, šokantne, rýchlo a možno aj skoro, inokedy sa vlečie, ľudia na ňu čakajú, ba modlia sa za ňu, môže byť vykúpením z bolesti života. Téma smrti je nadčasová, svojim spôsobom nás priťahuje a zároveň odpudzuje, lebo je nebezpečne neprebádaná, neznáma, nevyznáme sa v nej a často sa jej práve preto bojíme.[15]
Hľadajúci pútnik
[upraviť | upraviť zdroj]V Galérii Danubiana vystavuje Bubán v roku 2021 expozíciu Chodec. Pocity frustrácie, nenaplnenia a ničoty ho viedli k tomu, že spolu s výtvarníčkou Evou Šrubařovou začal ešte v novembri 2018 chodiť maľovať do prírody v oblasti Malých Karpát.[16] Jeden rok, pravidelne raz do týždňa putovali po krajine v akomkoľvek počasí. Nezáležalo na tom či snežilo, pršalo, mrzlo alebo boli horúčavy. Maľovali v noci s čelovkami, skoro ráno alebo počas magickej polhodiny pri súmraku. Z tohto obdobia vznikli autorove veľkorozmerné plátna z plenéru. Jeho krajinomaľby vypovedajú o všetkých súčasných problémoch so životným prostredím, frustráciou z politiky aj vlastnej identity.[17]
Knihy o autorovi
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenská národná galéria (Bratislava) vydala v roku 2000 reprezentačnú publikáciu Dejiny slovenského výtvarného umenia 20. storočie, v ktorej je predstavené a analyzované dielo Stana Bubána.[18] O deväť rokov neskôr (2009) vydala znovu Slovenská národná galéria publikáciu Osemdesiate : postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992. Kniha bola prezentovaná na výstave Osemdesiate v Esterházyho paláci v Bratislave (2009).[19]
V roku 2013 vyšla vo vydavateľstve Virvar monografia Stano Bubán. Výtvarná teoretička Beata Jablonská v publikácii hodnotí jeho dielo od počiatkov po súčasnosť. Autorka rozdelila úvahy o umelcovej maľbe chronologicky aj tematicky. Niekoľkými samostatnými štúdiami dopĺňa plnofarebný obrazový materiál a osvetľuje pozadie vzniku diel.[20]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1983 sa oženil so Simonou Bubánovou (rod. Tauchmanovou), s ktorou má dcéru Lujzu Bubánovú. V roku 1991 sa znovu oženil. S manželkou Beátou Jablonskou, majú dve dcéry. Ľudmilu Bubánovú a Hanu Bubánovú.[21] Vo svojom voľnom čase sa venuje Kung Fu a Tai Chi. Tancuje argentínske tango, aj v medzinárodnej škole profesora Rodolfa Dinzela v Buenos Aires.[22]
Výber z výstav
[upraviť | upraviť zdroj]- 1992 Rany a náplaste, Na bydílku, Brno, Česko
- 1992 Brunovský – Bubán, Sala communale Grifo e Leone, Perugia, Taliansko
- 1993 Zimski salon, Mestská galéria, Ľubľana, Slovinsko
- 1993 Kunstpreis der Stadt Erfurt, Galerie am Fischmarkt, Erfurt, Nemecko
- 1993 Saloon 12, Palace Wittgenstein, Viedeň, Rakúsko
- 1994 5th International Cairo Biennal, Káhira, Egypt
- 1995 Považská galéria, (spolu s J. Feketem), Žilina
- 1995 5+4 from Slovakia, The House of Cyprus, Atény, Grécko
- 1995 Iná čierna, Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava
- 1995 Galéria U dobrého pastýre, Brno, Česko
- 1996 XXVIII. Festival International de la Peinture, Cagnes-sur-Mer, Francúzsko
- 1996 Galéria Seliny, Atény, Grécko
- 1996 Enter, Künstlerhaus – Passage Gallery, (spolu s J. Feketem, S. Filkom), Viedeň, Rakúsko
- 1997 Dordrecht – Bratislava, Galéria VBKD, Dordrecht, Holandsko
- 1997 Really painting, Slovenská národná galéria – Vermesova vila, Dunajská Streda
- 2000 Contemporary Slovak Art, Galéria Medzinárodného menového fondu, Washington, USA
- 2000 International Biennal of Drawing and Graphic Arts, Mestské múzeum, Gyor, Maďarsko
- 2000 Celjski mednarodní slikarski tedni, Galéria Keleia, Celje, Slovinsko
- 2001 Eine kurze Geschichte zur Malerei, Erholungshauses Bayer, Leverkusen, Nemecko
- 2002 New paintings, Galeria Marat Art, Bratislava
- 2003 Majstrovské diela 20. storočia zo zbierok Slovenskej národnej galérie, Bratislavský hrad, Bratislava
- 2005 Together in a Journey, Slovenský inštitút (spolu s Nena González Thayer), Budapešť
- 2005 Together in a Journey, Slovenský inštitút (spolu s Nena González Thayer), Viedeň, Rakúsko
- 2005 Salon Montrouge, Paríž, Francúzsko
- 2006 Súčasné slovenské umenie, Európska centrálna banka, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- 2006 Intímne štúdie, Galéria Linea, Bratislava
- 2007 Together in a Journey (spolu s Nena González Thayer), Galéria Kolomana Sokola, Washington, USA
- 2008 Galéria Kresling, Bratislava
- 2009 Umenie tolerancie, Danubiana, Bratislava
- 2009 Osemdesiate: Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992
- 2011 Pokánie a iné hry, Slovenské národné divadlo, Bratislava
- 2011 Otto, osem pedagógov VŠVU, Slovenský inštitút, Rím, Taliansko
- 2011 L’art slovaque à la Cité internationale des Arts, Cité internationale des Arts, Paríž, Francúzsko
- 2013 BP Portrait Award, National Portrait Gallery, Londýn, Anglicko
- 2015 Čas býka, Galéria Artšrot, Bratislava
- 2016 Čas býka, Galéria J. Boljke, Ľubľana, Slovinsko
- 2017 13. komnata, Galéria ČinČin, Bratislava
- 2018 Hasta la muerte, mi amor, Divadlo Malá scéna, Bratislava
- 2021 Chodec, Danubiana, Bratislava
- 2024 Fenomén Island, Galéria Artotéka, Bratislava
Študijné pobyty
[upraviť | upraviť zdroj]- 2008 Rezident Cité Internationale des Paris
- 2012 No Boundaries International Art Colony – Bald Head Island, NC, USA
- 2014 Second International Oil Painting Creation Camp at Zhangjiajie provincia Hunan, Čína
- 2016 Art Embassy Republic of Slovakia 2016 Dornberk, Slovinsko
- 2016 Kunstsymposium, Das Leben ist Schön Wagrain, Rakúsko
- 2017 Sympózium Grobl, Tenerife, Španielsko
- 2017 Sympózium ART CIRCLE/Art Embassies, Dornberk, Slovinsko
- 2017 Sympózium Art and Aqua International Forum, Malnitz, Rakúsko
- 2018 XVIII SIMPOSIO INTERNACIONAL DE ARTISTAS EN NOJA SIANOJA 2018, Galeria Espiral, Noja, Španielsko
- 2019 Painting Today, Shanxi University, Taiyuan, Čína
- 2021 Valeč a český barok očima evropských umělců Mezinárodní symposium kresby a malby Státní zámek Valeč, Česko
- 2021 International Visual Arts Festival Art Circle Art House Saksida, Dornberk, Slovinsko
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2004 Cena G. De Nittisa na II. Biennale Internazionale d’Nittis v Barlette
- 2013 Nominant na ocenenie Travel Award výstavy portrétnej tvorby v National Portrait Gallery, Londýn
- 2018 Cena Slovenskej výtvarne únie na Bienále voľného výtvarného umenia
- 2019 8th Beijing International Art Biennale v National Art Museum of China
- 2020 Cena Slovenskej výtvarne únie na Bienále voľného výtvarného umenia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Stano Bubán namaľuje aj politikov pri Poslednej večeri. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-10-11. Dostupné online [cit. 2024-10-22]. ISSN 1335-4418.
- ↑ BP Portrait Award 2013 [online]. npg.org.uk, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ STANO BUBÁN [online]. stanobuban.sk, 2021-10-24, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ Stano Bubán: Rozpory a príbuznosti [online]. vsvu.sk, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ Chodec [online]. danubiana.sk, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ Stano Bubán: Rozpory a príbuznosti [online]. vsvu.sk, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ a b JABLONSKÁ, Beata. Stano Bubán [online]. martinus.sk, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ JURÍK, Peter. Stano Bubán-S LÁSKOU AŽ ZA HROB [online]. mojakultura.sk, 2018-05-09, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ Stano Bubán / Hasta la muerte, mi amor... [online]. citylife.sk, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ TRiCERA, Inc.. Stanislav Buban [online]. tricera.net, [cit. 2024-10-26]. Dostupné online.
- ↑ Buban Stano - Artes [online]. galerija-artes.si, [cit. 2024-10-26]. Dostupné online.
- ↑ JABLONSKÁ, Beata. Stano Bubán [online]. martinus.sk, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ Stará povesť [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ Stano Bubán / Hasta la muerte, mi amor... [online]. citylife.sk, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ JURÍK, Peter. Stano Bubán-S LÁSKOU AŽ ZA HROB [online]. mojakultura.sk, 2018-05-09, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ The Walker [online]. danubiana.sk, [cit. 2024-10-26]. Dostupné online.
- ↑ Chodec [online]. danubiana.sk, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
- ↑ ZORA, Rusinová; JÁN, Abelovský; KATARÍNA, Bajcurová; VLADIMÍR, Beskid; MATÚŠ, Dulla. Dejiny slovenského výtvarného umenia 20. storočie [online]. nzkab.biblib.sk, 2000, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online.
- ↑ Library of the Slovak National Gallery. {{:title}} [online]. arl4.library.sk, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online.
- ↑ JABLONSKÁ, Beata. Stano Bubán [online]. martinus.sk, [cit. 2024-10-23]. Dostupné online.
- ↑ BIO [online]. stanobuban.sk, 2021-11-07, [cit. 2024-10-26]. Dostupné online.
- ↑ Stano Bubán: Chodec [online]. citylife.sk, [cit. 2024-10-23]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stanislav Bubán
Externé projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Osobný web
- Profil a diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie