Strahovský kláštor
Strahovský kláštor je najstarší premonštrátsky kláštor v Čechách založený v roku 1140, a jedna z najvýznamnejších architektonických pamiatok Českej republiky. V kláštore, ktorý bol po roku 1990 obnovený, sídli aj Pamätník národného písomníctva a súčasťou kláštora je slávna Strahovská knižnica a obrazáreň.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Kláštor založil v roku 1140 Vladislav II. na podnet olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka a dostal nové meno Sion. V roku 1142 sem prišli premonštrátskí mnísi z westfálskeho Steinfeldu.[1] Kamenný kostol a kláštor bol vybudovaný v druhej polovici 12. storočia, v roku 1178 tu bol pochovaný kráľ Vladislav II. a po úpravách bol kostol po druhé vysvätený v roku 1182.
Po požiari v roku 1258 a v 14. storočí bol kláštor rôzne prestavovaný. Po vyplienení v husitských vojnách v roku 1420 bol obnovený a výrazne prestavaný až v rokoch 1601 – 1605 (kostol) a 1614 – 1626. V roku 1613 bola tiež novo založená opátska záhrada. V roku 1627 sem boli z Magdeburgu prevezené ostatky zakladateľa premonštrátského rádu svätého Norberta (+ 1134).
V roku 1648 kláštor vyrabovalo švédske vojsko, ktoré odviezlo i veľkú časť knižnice. Barokovú prestavbu viedli architekti Giovanni Domenico Orsi (1671 – 1674), ktorý postavil aj novú sálu knižnice (dnešný Teologický), a Jean-Baptiste Mathey (budova opátstva, po 1682). Po poškodení kostola v roku 1742 opravoval fasády Anselmo Lurago a koncom 18. storočia sa na prestavbách priečelia Filozofickej sály knižnice podieľal Ignác Ján Nepomuk Palliardi.
V roku 1950 bol kláštor uzavretý a mnísi z väčšej časti deportovaní do zberných táborov. Pri rekonštrukcii pre účely Pamätníka národného písomníctva v rokoch 1950 – 1953 sa ukázalo, že veľké časti pôvodnej románskej stavby kostola i kláštora sa zachovali, a to až do výšky prvého poschodia. V rokoch 1992 – 1993 bol kláštor obnovený a v nasledujúcich rokoch opravený.[2]
Bazilika Nanebovzatia Panny Márie
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne románska bazilika Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 12. storočia bola goticky prestavovaná po požiari v roku 1258. Zároveň bola k severnej bočnej lodi pristavaná kaplnka zasvätená pôvodne sv. Voršile, dnes svätému Norbertovi.
Ďalšia prestavba prišla po vyplienení baziliky husitmi a dlhom chátraní až za opáta Jana Lohelia v rokoch 1601 – 1605, kedy bola strhnutá priečna loď a staré veže priečelia a postavené nové. V renesančných úpravách pokračoval i jeho nástupca Kašpar Questenberg, ktorý v rokoch 1630 – 1631 dal baziliku predĺžiť a vybudovať nové priečelie. K južnej lodi potom dal pristavať kaplnku Panny Márie Pasovskej.
Súčasná baroková podoba baziliky je dielo talianskeho architekta A. Luragha, ktorý viedol prestavbu potom, čo bola v roku 1742 a 1751 poškodená pri francúzskom a pruskom ostreľovaní Prahy. Bazilika bola dôkladne opravená po roku 1993.[3]
Knižnica
[upraviť | upraviť zdroj]Strahovská knižnica je jedna z najcennejších a najlepšie zachovaných historických knižníc nielen v Česku. Uchováva cez 200 tisíc kníh, z toho cez 3 000 rukopisov a 1 500 prvotlačí, uložených vo zvláštnom depozitári. Knižnicu tvoria dve sály, Teologická a väčšia Filozofická, a spojovacie chodby medzi nimi.
Teologická sála
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia časť dnešnej knižnice, takzvaná Teologická sála, vznikla v rokoch 1671 – 1674 podľa návrhu a pod vedením G. D. Orsiho. Stropné fresky od strahovského mnícha Siarda Noseckého sú z rokov 1721 – 1727. V sále je uložená hlavne teologická literatúra, väčšinu severnej steny pokrývajú rôzne vydania biblie.
Kabinet kuriozít a spojovacia chodba
[upraviť | upraviť zdroj]Obe spojovacie chodby slúžia tiež ako knižnice, na západnom konci severnej spojovacej chodby je takzvaný kabinet kuriozít, predchodca neskorších múzeí. V zasklených skriniach sú tu umiestnené pozoruhodné prírodniny (lastúry, vypchaté zvieratá a pod.).
Filozofická sála
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavná klenutý sála historickej knižnice, nazvaná Filozofická, o rozmeroch asi 10 x 32 m siaha cez dve poschodia budovy a má zhruba v polovice výšky ochodzu. Vznikla úpravou pôvodnej sýpky v rokoch 1783 – 1785 s novým priečelím od I. J. Palliardiho a sochami I. Platzera. V roku 1792 bola upravená tak, aby sa sem mohol presťahovať knižničný mobiliár z roku 1778 zo zrušeného kláštora v Louke u Znojma. Stropné fresky sú od F. A. Maulbertsche z roku 1794 a znázorňujú duchovný vývoj ľudstva.
Obrazáreň
[upraviť | upraviť zdroj]Strahovský kláštor sa po stáročia staral o vzdelanosť a kultúru. Už v 18. storočí tu existovala hodnotná zbierka obrazov. Rok po svojom zvolení strahovským opátom (1834) sa Jeroným J. Zeidler rozhodol pre vybudovanie obrazárne. Stalo sa tak v súvislosti so záujmom o Ružencovú slávnosť, Dürerove najdôležitejšie dielo, ktoré bolo v tej dobe majetkom kláštora. Do obrazárne bolo hneď po zriadení umiestnených asi 400 obrazov. V priebehu ďalších rokov bola získaná rada významných diel a urobený katalóg. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia mala obrazáreň cez tisíc položiek. Sálu so stovkami obrazov navštevovali ročne desiatky, neskôr stovky záujemcov z celé Európy. Napriek tomu bola možnosť vidieť zbierku obmedzená jej umiestnením v priestoroch klauzúry. Po násilnom zrušení kláštora v roku 1950 boli zbierky rozdelené, najhodnotnejšie časti prevzala pražská Národná galéria a ďalšie diela sa väčšinou dostali do správy pamiatkových objektov.
Spoločne s obnovením rehoľného života bol v rokoch 1992 – 1993 fond obrazárne z väčšej časti scelený, zbierka teraz obsahuje poldruhého tisíca malieb. Od roku 1993 je časť kolekcie prvýkrát verejnosti prezentovaná v stálej expozícii, predstavujúcej výber časti najkvalitnejších obrazov z časového rozmedzia 14. až 19. storočia. Súčasná expozícia je výberom tematických celkov, ktoré sú v strahovskej zbierke obsiahnuté.
Súčasnosť kláštora
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je opátom Kráľovskej kanónie premonštrátov na Strahove Rmus. D. Michael Josef Pojezdný (zvolený pôvodne ešte tajne v r. 1987). Ku kanónii patrí celkom 75 rehoľníkov žijúcich v kláštore samotnom, alebo na farách po celom Česku a v časti Slovenska.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Nádvorie
-
Kláštorná bazilika Nanebovzatia Panny Márie na Strahove
-
Interiér baziliky
-
Bibliotéka, Filozofická sála
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ www.strahovskyklaster.cz
- ↑ P. Vlček a kol., Umělecké památky Prahy. Pražský Hrad a Hradčany. Str. 348-360.
- ↑ P. Vlček a kol., Umělecké památky Prahy. Pražský Hrad a Hradčany. Str. 112-124.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strahovský kláštor
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka
- Strahovská knihovna Archivované 2009-03-06 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Strahovský klášter na českej Wikipédii.