Generácia Baby boomers

Súčasť série

Generácie

Stratená generácia

(1883 – 1900) Lost Generation

G.I. Generation

(1901 – 1924) Generácia druhej svetovej vojny

Silent Generation

(1925 – 1945) Tichá generácia

Generácia Baby boomers

(1946 – 1964) Povojnová generácia

Generácia X

(1965 – 1980) Deti s kľúčom na krku Husákove deti

Generácia Y

(1981 – 1996) Millennials

Generácia Z

(1997 – 2012) post-Millenials (Zoomeri)

Generácia Alfa

(2010 – 2025) Screenedžeri (Generácia skla)

Generácia Beta

(2025 –  )

Generácia Baby boomers (alebo aj Generation W a Generation BB) je označenie ľudí narodených počas ekonomickej prosperity v USA a inde vo svete nasledujúcej po 2. svetovej vojne. Označenie Baby boomers je späté s vyjadrením vzostupu pôrodnosti, boom doslova znamená "prudký rozmach" . Baby boomers má dva významy : prudký rozmach počtu detí ale aj deti, čo zažili prudký rozmach. Do slovenčiny sa neprekladá a Husákove deti, aj keď sú podmnožinou baby boomerov, mali iné skúsenosti, napríklad so subkultúrou hippies.

Generácia predchádzajúca baby-boomerom sa označuje v USA za Tichú generáciu a nasledujúca za Generáciu X.

Americkí demografovia do tejto generácie rátajú ročníky 1946 až 1964 počas ktorých rástla pôrodnosť, napriek tomu, že od roku 1957 bol zaznamenaný už pokles v pôrodnosti. Aj na Slovensku v tomto období bola vysoká pôrodnosť, ktorá po vojne nepretržite rástla až do roku 1952. V nasledujúcom období až do roku 1967 mierne klesala a potom v rokoch 1968 až 1979 pôrodnosť opäť rástla. V rokoch 1978 a 1979 počet živonarodených detí na Slovensku prekročil 100 000 (tak ako v rokoch 1951 a 1952). Tento fenomén je dnes známy ako Husákove deti.

V súčasnosti (rok 2024) je Generácia Baby boomers vo vekovom rozpätí od 60 (nar. 1964) do 78 rokov, t.j. dostáva sa do dôchodkového veku. Táto skutočnosť podľa ekonómov výrazne zaťaží sociálny systém krajiny.

Baby boomeri sú spájaní s postojmi, ktoré menili, prípadne nanovo prehodnocovali definície dovtedajších tradičných hodnôt. Niektorí komentátori diskutujú o rozsahu ich odporu. Podľa nich skôr u tejto generácii šlo o kontinuitu medzi staršou a nasledujúcou demografickou kohortou. V Európe a v Severnej Amerike sú boomeri spájaní s ich privilégiom, v ktorom mnohí z nich vyrastali v období nárastu blahobytu po rozsiahlych povojnových dotáciách do bývania a vzdelávania. V porovnaní s predchádzajúcimi, sa táto generačná skupina v svojej dobe vyprofilovala ako najbohatšia, najaktívnejšia a najviac fyzicky zdatná. Boli prvou generáciou, ktorá očakávala a aj vyrastala do lepších časov. Táto generácia skutočne dosahovala špičkovú úroveň príjmov, mala vyhovujúci prístup k potravinám, odevom, programovo sa dostávala k dôchodku a skutočne spoznala čo prináša kríza stredného veku. Ich nábeh smerom ku konzumnému spôsobu života býva pravidelne kritizovaný za svoju neprimeranosť.

Jednou zo zvláštností boomerov je, že aj oni sami seba vnímajú ako špeciálnu generáciu, ktorá je veľmi odlišná od tých, ktoré boli pred ňou. V 60. rokoch 20. storočia, kedy sa relatívne veľa z nich dostávalo do veku tínedžerov a dospievajúcich, veľa z nich a z ľudí z ich okolia používali špecifický spôsob vyjadrení o svojich súčasníkoch a o zmenách, ktoré ich sprevádzali. Táto rétorika bola pre boomerov významná aj pre ich vlastné vnímanie. Začali mať tendenciu definovať svet z pohľadu generácií, čo bol v tom čase relatívne nový fenomén. Generácia Baby boomers bola opisovaná ako šoková vlna, či akési „prasa v pytónovi“, ktoré časom ako podlieha konzumu prerastie toho hada, ktorého v mladosti voči spoločnosti predstavovalo.

Definície

Slovné spojenie baby boom je späté s vyjadrením vzostupu pôrodnosti. Nárast povojnovej populácie bol prvýkrát v spojitosti so slovkom „boom“ spomenutý Sylviou F. Porterovou v stĺpčeku amerického denníka New York Post, ktorý vyšiel dňa 4. mája 1951. Označoval nárast obyvateľov USA, ktorých počet v roku 1950 stúpol o 2,357 milióna. Jeden z najväčších a najvýznamnejších slovníkov anglického jazyka na svete, Oxford English Dictionary, uvádza, že prvý krát bolo použité spojenie „baby boomer“ v denníku The Washington Post v roku 1970.

Rozličné zdroje definujú periódu generácie baby boomerov do rôznych období. Americký úrad pre sčítanie ľudu (United States Census Bureau) považuje za baby boomerov tých, ktorí sa narodili počas demografického pôrodného boomu medzi rokmi 1946 až 1964. Landon Jones v jeho knihe Great Expectations: America and the Baby Boom Generation (1980), definuje rozpätie generácie baby boomerov podľa nárastu od roku 1943 do doku 1960, kedy ročne prichádzalo na svet viac ako 4 miliónov detí. Zhodujú sa s ním aj William Strauss a Neil Howe, ktorí vo svojej teórii o generáciách definujú sociálnu generáciu boomerov tiež medzi roky 1943-60. Tieto ročníky boli príliš mladé nato, aby si v pamäti uchovali spomienky na Druhú svetovú vojnu, no boli zároveň dosť staré, aby si osvojili povojnový (americký) kultúrno-spoločenský vývoj. V Spojených štátoch je možné túto generáciu deliť na dva základné segmenty: úvodnou časťou baby boomerov sú tí, ktorí sa narodili medzi rokmi 1946 až 1955. Sú to tí, ktorí sú spájaní s érou, kedy dominovali témy Vietnamskej vojny. Táto skupina počtom (viac ako 38 miliónov) prevažuje nad druhou. Druhá menšia polovica, 37,8 milióna ľudí, sa teda rodila medzi rokmi 1956-1964.

V Kanade pochádza jedna z definícií pre baby boomerov od Davida Foota, ktorý je autorom štúdie Boom, Bust and Echo: Profiting from the Demographic Shift in the 21st century (1997). Tento ekonóm a demograf tejto generácii priraďuje ročníky 1947-1966. Vyznačovali sa tým, že v každom z týchto rokov prišlo na svet 400 tisíc detí. Pripúšťa však, že táto definícia je demografická a z kultúrneho hľadiska nie je až tak jednoznačná. Doug Owram pridáva názor, že kanadský boom je obsiahnutý medzi rokmi 1943-1960, no kultúrne vplyvy pre tieto ročníky pochádzali od ľudí, ktorí sa rodili od konca vojny po rok 1955, či 1956. Argumentuje tým že hudobníci ako boli členovia The Beatles, Bob Dylan, či The Rolling Stones, alebo spisovatelia Jack Kerouac a Allen Ginsberg patrili v rámci generácii boomerov k tým skôr narodeným a niektorí sa narodili tesne pred ňou. Ročníky 1960 a vyššie sa zas môžu cítiť viacej odpojené od toho, s čím sa kultúrne identifikovali boomeri z predchádzajúcich generácií.

V Austrálii Bernard Salt definuje generáciu Baby boomers medzi roky 1943 až 1960, no Austrálsky štatistický úrad sa prikláňa k rokom 1946 to 1964.

Charakteristiky

Veľkosť a ekonomický dopad

Len v Spojených štátoch sa medzi rokmi 1946-1964 narodilo 76 miliónov detí. V roku 2004, Briti z generácie Baby boomers vlastnili 80% všetkého majetku Spojeného kráľovstva, kúpili 80% automobilov najvyššej triedy, 80% vyrobených jácht a 50%z vyrobených prostriedkov určených na starostlivosť o pleť.

Okrem veľkosti skupiny, Steve Gillon poznamenáva, že jednou z vecí, ktoré baby boomers odlišujú od iných generačných skupín je skutočnosť, že „už od chvíle, kedy sa táto kohorta identifikovala, boomeri boli zanalyzovaní a určení modernými marketingovými expertmi, ktorí znásobili ich pocit generačnej odlišnosti.“ Podporili to aj články, ktoré koncom 40. rokov publikovali v tlači. Tieto texty poukazovali na to, že nárast počtu novonarodených detí, je znamením nárastu ekonomického boomu. Príkladom môže byť titulok z časopisu Newsweek, ktorý v roku 1948 čitateľom oznamoval, že „Babies Mean Business“ („Deti sú biznis“), či iný týždenník, Time, ktorý v tom istom roku vydal článok s jednoduchým titulkom „Baby Boom“.

Dychtwaldova teória o „age wave“ poukazuje na to, že boomeri postupne, ako v rokoch 2007-2009 začnú prichádzať do dôchodkového veku spôsobia spomalenie ekonomického rastu. Spôsobí to projekcia starnutia pracovnej sily (niekedy sporne označovaná ako The Silver Tsunami), ktorá postúpi v roku 2020 do fázy kedy až 25% pracujúcich v západných kultúrach bude mať viac ako 55 rokov.

V Spojených štátoch v prieskumoch zistili, že takmer tretina opýtaných z generácie baby bommers by dedičstvo radšej poskytla charite, než by ho odkázala svojim potomkom. 57% z nich verí, že každá generácia by si mala svoj majetok nadobudnúť vlastnými silami, 54% verí, že peňažné prostriedky bolo na deti potrebné vynakladať iba počas obdobia, kedy vyrastali.

Kultúrna identita

Boomers vyrastali v období dramatických sociálnych zmien. V Spojených štátoch táto zmena generáciu poznačila silným kultúrnym štiepením na konzervatívcov a zástancov zmien. Niektorí analytici veria, že sa toto štiepenie politicky odohráva od čias vojny vo Vietname aj po roku 2000. Výsledkom tohto štiepenia je politická rozpoltenosť v krajine. Baby boomers sú v tomto štáte kandidáti so silným potenciálom priaznivcov republikánov, ale aj u demokratov. Prvá polovica boomerov dospievala na celom svete do spoločných časov. Mali zážitky, akými bola Beatlemánia, či festival vo Woodstocku, prejavovali odpor voči vojne vo Vietname, ale v tejto vojne aj umierali. Politicky mali prvé ročníky boomerov bližšie k demokratom, neskoršie viac sympatizovali s republikánmi. V začiatkoch 80. rokov sa boomeri stali viac konzervatívnymi a mnohí ľutujú kultúrne zmeny, ktoré priniesli v svojom mladom veku.

V roku 1993 časopis Time informoval o náboženskej orientácii u povojnovej generácii. Citoval slová sociológa z kalifornskej univerzity v Santa Barbare, Wadea Clarka Roofa, že asi 42% baby boomerov odišlo od formálneho náboženstva, 33% nechodí do kostola a 25% z nich sa k viere vrátilo. Boomeri, ktorí sa vrátili k cirkvi boli menej viazanými na tradície a menej presvedčenými členmi ako lojalisti. Sú aj liberálnejší, čím sa prehlbujú rozpory v otázkach, ako je názor na umelé prerušenie tehotenstva a homosexualitu.

V roku 1985 bol v štúdii, ktorú v USA robili Schuman a Scott, oslovený veľký počet dospelých ľudí otázkou, že „čo bolo pre nich v posledných 50 rokoch výnimočne dôležité?“ Baby boomers mali v tejto ankete nasledovné výsledky:

• prvá skupina, narodená v rokoch 1946-55, ktorá symbolizovala kultúrne zmeny šesťdesiatych rokov:
  • Pamätné udalosti: Studená vojna (asociovaná „červenou hrozbou“), Kubánska raketová kríza, atentáty na Johna a Roberta Kennedyovcov, Martina Luthera Kinga, politické nepokoje, Program Apollo, riziko povolania do vojny vo Vietname, či skutočnej vojenskej služby v tejto vojne, sociálne experimenty, sexuálna sloboda, experimentovanie s drogami, boj za občianske práva, ekologické hnutie, hnutia za práva žien, protesty a nepokoje a Woodstock.
  • Hlavné charakteristiky: sklony k experimentovaniu, individualizmus, slobodná myseľ, orientácia na sociálne témy.
• druhá skupina, narodená v rokoch 1956-64:
  • Pamätné udalosti: Studená vojna (asociovaná „červenou hrozbou“), Kubánska raketová kríza, atentáty na Johna a Roberta Kennedyovcov, Martina Luthera Kinga, prvé kroky na Mesiaci, Aféra Watergate a Nixonova rezignácia, v niektorých štátoch sa znížil vek pre povolenie pitia alkoholu z 21 na 18 rokov. Za významné považovali embargo po ropnej kríze v roku 1973, rastúcu infláciu, hospodársku recesiu, nedostatok pracovných príležitostí po ukončení štúdia, iránska rukojemnícka kríza, či Live Aid a iné.
  • Hlavné charakteristiky: menej optimizmu, nedôvera k vláde, celkový cynizmus.

Okolo generačného prepojenia s ročníkmi 1961 až 1964 s Baby boomers je častá diskusia a niektorí demografi skôr pripúšťajú, že títo jedinci sú skôr súčasťou nasledujúcej Generácii X.

Ako indikátor dôležitosti tejto generácie môžeme považovať aj to, že časopis Time v roku 1966 zvolil Baby Boomers za „Osobnosti roka.“ Claire Raines v publikácii Beyond Generation X píše, že nikdy predtým sa nestalo, aby sa niektorá generácia takto zidealizovala. Boomeri sú často v USA spájaní s hnutiami ako Kontrakultúra 60. rokov, s bojom za občianske práva a druhej vlny feministického hnutia. Naopak mnohí mali tendenciu byť konzervatívnymi, proti kontrakultúre. Boli to hlavne tí, ktorí ktorí pracovali na svojej profesionálnej kariére v armáde, ako právnici, v biznise, či republikánski politici. Títo jedinci z tejto generácie sú, podobne ako časť Generácie X, spájaní s konzumným spôsobom života a sklonmi k narcizmu. Často sa očakáva, že generácia, ktorá nasleduje, sa bude mať lepšie, ako tá predošlá. Generácia X, ktorá prišla po Boomeroch, už lepšiu kvalitu života nemala.