Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)
| Studený vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Banská Štiavnica |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 875,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°29′13″S 18°53′28″V / 48,4869°S 18,8911°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Banskej Štiavnice (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Studený vrch (875,7 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad osadou Jergištôlňa, približne 3 km severne od centra Banskej Štiavnice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[4] Najbližším sídlom je na juhovýchodnom úpätí ležiaca osada Jergištôlňa (Banská Štiavnica), východným smerom leží Podhorie, severozápadne Repište a západne osada Banky (Banská Štiavnica).[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Studený vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom rozrušenej kaldery a tvorí najvyššiu časť pohoria. Vedie od vrchu Tanád (939 m n. m.) cez Paradajs (939 m n. m.) a Šobov (888 m n. m.) severným smerom na Bujačiu (816 m n. m.). Západne susedí Zlatý vrch (850 m n. m.) a Hojan (777 m n. m.), južne Šobov (888 m n. m.) a Paradajs (939 m n. m.), východne Anderloch (810 m n. m.) a Vtáčnik (790 m n. m.) a severne Bujačia (816 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia Hrona; východné a severné svahy odvodňuje potok Teplá, západné Vyhniansky potok a južné Beliansky potok.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, no západným úbočím vedie traverzom chodník na rázc. Červená studňa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý prechádza do horských lúk. Z vhodných miest je tak možné vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, pri dobrých podmienkach tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, no na juhozápadnom úpätí sa v Sedle Pod Studeným vrchom križuje a 
značka, obe vedúce úbočím vrchu.
- po
červenej značke cez Sedlo pod Studeným vrchom:
- od juhu z vrchu Paradajs a sedlo Červená studňa
- od severozápadu zo Sklených Teplíc cez rázc. Breziny
- po
zelenej značke:
- od západu z osady Banky cez rázc. Matulka
- od juhovýchodu z osady Jergištôlňa cez Sedlo pod Studeným vrchom
- od juhu z Banskej Štiavnice cez sedlo Červená studňa[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 78.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.