Šobov
| Šobov | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Banská Štiavnica |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodia | Hron, Ipeľ |
| Nadmorská výška | 888,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′23″S 18°53′16″V / 48,473°S 18,8878°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Banskej Štiavnice |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šobov[1] (888,4 m n. m.[2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží približne 1,5 km severozápadne od centra Banskej Štiavnice.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[1] Najbližším sídlom je na južnom úpätí ležiaca Banská Štiavnica.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Šobov je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom rozrušenej kaldery a tvorí najvyššiu časť pohoria. Vedie od vrchu Tanád (939 m n. m.) cez Paradajs (939 m n. m.) severným smerom na Studený vrch (876 m n. m.). Západne susedí Cukmantel (855 m n. m.) a Hadová (852 m n. m.), južne Paradajs a Vtáčnik (800 m n. m.), východne Anderloch (810 m n. m.) a severne Studený vrch a Bujačia (816 m n. m.).[2] Východné a severné svahy odvodňuje Beliansky potok, západné Vyhniansky potok, oba smerujúce do rieky Hron, z južných svahov vodu odvádza Štiavnica v povodí rieky Ipeľ. Na západnom úpätí je vybudované Štiavnické jazero (tajch Rozgrund), na južnom Vodárenský tajch.[3] Na vrchol nevedie značený chodník, no západným úbočím vedie traverzom chodník na rázc. Červená studňa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Blízke svahy však pokrývajú horské lúky, odkiaľ je možné vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, z vhodných lokalít pri dobrých podmienkach tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, no na juhozápadnom úpätí sa v sedle Červená studňa nachádza významná križovatka značených trás, odkiaľ vedie 
červený chodník západným úbočím Šobova.
- po
červenej značke:
- od juhu z rázc. Farárova hôrka cez Paradajs a sedlo Červená studňa
- od severozápadu z rázc. Breziny cez rázc. Matulka
- po
modrej značke cez sedlo Červená studňa:
- zo západu z rázc. Rumplovská cez Hadovú
- od juhu zo Štiavnických Baní cez Banskú Štiavnicu
- po
zelenej značke:
- od západu z osady Banky cez rázc. Matulka
- od juhovýchodu z Banskej Štiavnice[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.