Preskočiť na obsah

Summit OSN pre klimatickú akciu 2019

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlavná rokovacia sála Organizácie Spojených národov v New Yorku

Summit OSN pre klimatickú akciu (angl. 2019 UN Climate Action Summit), alebo Klimatický summit OSN 2019 (2019 UN Climate Action Summit) sa konal 23. septembra 2019 v Organizácii Spojených národov (OSN) v New Yorku, pod heslom „Preteky, ktoré môžeme vyhrať, preteky ktoré musíme vyhrať“. Zvolal ho Generálny tajomník OSN António Guterres, aby zmobilizoval politickú a ekonomickú energiu na najvyššej úrovni s cieľom urýchliť opatrenia v oblasti klímy, ktorá umožní realizáciu mnohých cieľov Agendy udržateľného rozvoja do roku 2030. Na summit o klimatických zmenách boli pozvaní predstavitelia všetkých členských krajín OSN „s cieľom urýchliť implementáciu Parížskej dohody o zmene klímy“ a riešiť problémy spojené s globálnym otepľovaním. Dôraz je kladený na partnerstvo medzi národmi, spoločnosťami, mestami a občianskou spoločnosťou. Cieľom summitu je podpora realizácie záväzkov Parížskej dohody a stimulácia politiky udržateľného rozvoja.[1]

Tematické oblasti

[upraviť | upraviť zdroj]

Summit bol rozdelený do 9 tematických oblastí:

  1. sociálne a politické hnacie sily zmien;
  2. prechod na obnoviteľnú energiu;
  3. priemysel;
  4. infraštruktúra, mestá a miestne akcie;
  5. riešenia založené na prírode;
  6. odolnosť a adaptácia;
  7. mitigácia;
  8. financovanie a stanovenie ceny uhlíka;
  9. mobilizácia mládeže a občanov.[1]

Podmienky vystúpenia zástupcov štátov

[upraviť | upraviť zdroj]
Generálny tajomník OSN António Guterres

„Nejazdite na klimatický summit s prejavom - prineste plán“, povedal Generálny tajomník OSN António Guterres hlavám štátov a vlád v mesiacoch pred summitom a v pléne mohli hovoriť iba zástupcovia štátov, regiónov a firiem, ktorí sa riadili jeho pokynmi. Aby krajina získala miesto na prejav, musela sa, podľa činiteľov OSN, zaviazať na vykonanie jednej z troch vecí:

  • že do roku 2050 bude uhlíkovo neutrálna;
  • že „výrazne“ zvýši, záväzok na zníženie národných emisií (Nationally Determined Contribution);
  • že urobí „zmysluplný“ prísľub príspevku do Zeleného klimatického fondu, fondu peňazí poskytnutých bohatými krajinami, aby pomohli rozvojovým krajinám zbaviť sa fosílnych palív a zvýšili svoju odolnosť proti zmene klímy.

Šesťdesiat krajín, regiónov, ale aj firmy a finančné inštitúcie oznámili na Summite ďalšie kroky na zníženie emisií a podporu obyvateľov miest, ktoré sú najviac ohrozené klimatickou krízou. Medzi tieto krajiny patrí Francúzsko, rady ďalších európskych krajín, malé ostrovné štáty, Slovensko a India. Každý z vystupujúcich mal na vystúpenie iba tri minúty.[2][3]

Za Slovensko vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová so záväzkami k odstaveniu uhlia z výroby elektriny do roku 2023 a o uzatváraní lomov v oblasti Hornej Nitry.

Vedúci českej delegácie Andrej Babiš nevystúpil - zdôvodnil to nasledujúcimi slovami „Bolo nám povedané, že ak budeme mať nejaký veľmi ambiciózny prejav, tak priestor dostaneme, ak nie, tak ho nedostaneme“. Český premiér tiež odmietavo zareagoval na možnosť vytvorenia medzinárodného fondu na boj s klímou, z ktorého by čerpali chudobnejšie krajiny, ako navrhujú okrem iných India alebo Čína. Povedal „Nevidím dôvod, prečo by sme prispievali. My budeme potrebovať desiatky, možno stovky miliárd, aby sme riešili klimatické zmeny u nás. Musíme transformovať energetiku, investovať do jadra, vysadiť až 18 miliárd stromčekov, zadržiavať vodu v krajine“[4][5]

Priebeh summitu

[upraviť | upraviť zdroj]

Summit otvoril generálny tajomník OSN António Guterres a okrem iného povedal „Toto nie je summit pre diskusiu o klíme, ani pre rokovania o klíme, pretože o prírode nemôžete vyjednávať. Toto je summit pre akciu“. V úvodnej časti vystúpili taktiež traja zástupcovia mládeže, medzi nimi aj Greta Thunbergová.[5] Thunbergová vo svojom veľmi emotívnom vystúpení reagovala na skutočnosť, že neočakávala, že by summit priniesol nejaké radikálne nové plány na obmedzenie emisií skleníkových plynov.[6]

Na summite vystúpila tiež slovenská prezidentka Zuzana Čaputová ako jedna z mála zástupcov východnej Európy. Vo svojej reči povedala: „Máme dlh voči planéte a musíme zmeniť náš životný štýl. Úspešné to ale bude len vtedy, keď sa zvýši blahobyt všetkých ľudí, aj tých najzraniteľnejších“.[7]

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo svojom vystúpení prisľúbila dvojnásobné navýšenie príspevku do Zeleného klimatického fondu na pomoc menej rozvinutým krajinám v boji s klimatickými zmenami a predstavila tiež novú nemeckú stratégiu na boj s klimatickými zmenami.[5]

Tiež britský premiér Boris Johnson oznámil, že Spojené kráľovstvo zdvojnásobí príspevky do rozvojových programov na celkom 11,6 mld. libier počas nasledujúcich 5 rokov.[8]

Hodnotenie výsledkov summitu

[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď od summitu neboli očakávané žiadne prevratné výsledky, komentátori hodnotia jeho výsledky ako veľmi slabé. Napriek tomu boli predstavené niektoré nové zaujímavé iniciatívy, najmä z finančného sektora a taktiež hodnotné záväzky priniesli aj niektoré malé štáty. Rozpaky budí predovšetkým to, že ani jedna z troch krajín, ktoré najviac rozvíjajú dobývanie uhlia - India, Čína a Turecko - boli síce pozvané k vystúpeniu, ale žiadny záväzok nepriniesli.[9]

Klimatický summit mládeže

[upraviť | upraviť zdroj]

Klimatickému summitu predchádzal v sobotu 21. septembra 2019 Klimatický summit mládeže, na ktorom vystupovali rečníci z radov mládeže.[10] Podľa stránok Klimatického summitu OSN to bol: „Klimatický summit mládeže - prvý summit OSN o klíme pre mladých ľudí - poskytne platformu pre mladých vodcov, aby mohli predstaviť svoje riešenia a zmysluplne sa zapojili do rozhodovacích procesov. Táto historická udalosť sa bude konať ako súčasť týždňa akcií, ktoré povedú k vrcholnému summitu generálneho tajomníka OSN o zmene klímy 23. septembra. Na summite o klíme mládeže bude predstavený celodenný program združujúci mladých aktivistov, inovátorov, podnikateľov a tvorcov zmien, ktorí sa zaviazali riešiť klimatickú krízu globálne. Bude to akcia zameraná, medzigeneračne a inkluzívne a s rovnakým zastúpením mladých vodcov zo všetkých oblastí života“.

Za Slovensko sa Klimatického samitu mládeže zúčastnila Petra Pauerová z Nitry.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Event: Climate Action Summit 2019 | SDG Knowledge Hub | IISD [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ What to Expect From Today’s UN Climate Action Summit. EcoWatch [online]. 2019-09-23 [cit. 2019-09-23]. Dostupné online. (anglicky)
  3. ↑ HERTSGAARD, Mark. 'We're losing the race': UN secretary general calls climate change an 'emergency'. The Guardian. 2019-09-18. Dostupné online. [cit. 2019-09-22]. ISSN 0261-3077. (anglicky)
  4. ↑ NÁDOBA, Jiří. Čaputová bude na klimatickém summitu na hlavní scéně, Babiš musí čekat. Týdeník Respekt [online]. [cit. 2019-09-22]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c Vzali jste mi moje dětství a sny, prohlásila Thunbergová na summitu. iDNES.cz [online]. 2019-09-23 [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  6. ↑ MILMAN, Oliver. Greta Thunberg condemns world leaders in emotional speech at UN. The Guardian. 2019-09-23. Dostupné online. [cit. 2019-09-24]. ISSN 0261-3077. (anglicky)
  7. ↑ United Nations Web TV (@UNWebTV). United Nations Web TV [online]. [cit. 2019-09-23]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ CHANGE, UN Climate. @UNFCCC [online]. 2019T18:34 [cit. 2019-09-24]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ The UN climate action summit - as it happened. Climate Home News [online]. 2019-09-23 [cit. 2019-09-24]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ UNITED NATIONS Climate Change Summit. www.un.org[online]. [cit. 2019-09-17]. Dostupné online. (anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Summit_OSN_pre_klimatickú_akciu_2019&oldid=7003239“