Preskočiť na obsah

Globálne otepľovanie

Upraviť odkazy
Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Toto je článok o súčasných klimatických zmenách 20. a 21. storočia. O predchádzajúcich klimatických zmenách a tejto téme všeobecne pozri Klimatické zmeny.
Globálna stredná teplota od r. 1880 do r. 2015 podľa inštrumentálnych meraní. Čierna čiara je ročný priemer a červená čiara je päťročný kĺzavý priemer. Zjavný je vzostup globálnych teplôt.
Mapa odchýlok 10-ročných priemerov teploty za obdobie 2011 – 2020 oproti priemeru 1951 – 1980.
Koncentrácie atmosférického CO2 za posledných 650 tisíc rokov.
Koncentrácie atmosférického CO2 za posledných 60 rokov – meracia stanica Mauna Loa (Havaj)

Pojem globálne otepľovanie označuje dlhodobé otepľovanie klimatického systému Zeme, ktoré sa pozoruje od predindustriálneho obdobia (od rokov 1850 až 1900) v dôsledku ľudskej činnosti, predovšetkým spaľovania fosílnych palív, ktoré zvyšuje množstvo skleníkových plynov v zemskej atmosfére, ktoré zachytávajú teplo. Tento pojem sa často používa zameniteľne s pojmom zmena klímy.[1] Klimatické zmeny sa vyskytovali už v minulosti, ale súčasné zmeny sú rýchlejšie ako všetky známe udalosti v histórii Zeme.[2] Hlavnou príčinou sú emisie skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého (CO2) a metánu. Väčšina týchto emisií pochádza zo spaľovania fosílnych palív na výrobu energie. Ďalšími zdrojmi sú poľnohospodárstvo, výroba ocele, výroba cementu a úbytok lesov.[3] K zvyšovaniu teploty prispievajú aj spätné klimatické väzby, ako napríklad úbytok snehovej pokrývky odrážajúcej slnečné žiarenie a uvoľňovanie oxidu uhličitého z lesov postihnutých suchom. Tieto faktory spoločne zosilňujú globálne otepľovanie.[4]

Teploty na pevnine stúpajú približne dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Púšte sa rozširujú, vlny horúčav a lesné požiare sú častejšie.[5] Zvýšené otepľovanie v Arktíde prispieva k topeniu permafrostu, ústupu ľadovcov a úbytku morského ľadu.[6] Vyššie teploty spôsobujú aj intenzívnejšie búrky a iné extrémy počasia.[7] Na miestach, ako sú koralové útesy, hory a Arktída, sú mnohé druhy nútené presúvať sa alebo vymierajú v dôsledku zmeny klímy.[8] Zmena klímy ohrozuje ľudí nedostatkom potravín a vody, zvýšeným výskytom povodní, extrémnymi horúčavami, väčším počtom chorôb a hospodárskymi stratami. Môže tiež spôsobiť migráciu ľudí.[9] Svetová zdravotnícka organizácia označuje zmenu klímy za najväčšiu hrozbu pre globálne zdravie v 21. storočí.[10] Aj v prípade, že úsilie o minimalizáciu budúceho otepľovania bude úspešné, niektoré dôsledky budú pretrvávať celé stáročia. Patrí k nim stúpajúca hladina morí a teplejšie a kyslejšie oceány.[11]

Mnohé z týchto vplyvov sa prejavujú už pri súčasných úrovniach otepľovania okolo 1,2 °C. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) predpokladá ešte väčšie dôsledky, ak sa oteplenie udrží na 1,5 °C alebo viac.[12] Ďalšie otepľovanie tiež zvyšuje riziko prekročenia kritických bodov v klimatickom systéme, ako je napríklad topenie grónskeho ľadovca. Reakcia na tieto zmeny zahŕňa prijatie opatrení na obmedzenie otepľovania a prispôsobenie sa týmto zmenám.[13] Budúce otepľovanie možno obmedziť (zmierniť) znížením emisií skleníkových plynov a ich odstránením z atmosféry. To bude zahŕňať väčšie využívanie veternej a slnečnej energie, postupné vyraďovanie fosílnych palív a zvyšovanie energetickej účinnosti.[14] Ďalšie zníženie emisií by priniesol prechod na elektrické vozidlá, verejnú dopravu[15][16][17] a tepelné čerpadlá pre domácnosti a komerčné budovy.[18] Zabránenie odlesňovaniu a ochrana lesov môže pomôcť absorbovať CO2.[19] Spoločnosť sa môže prispôsobiť zmene klímy lepšou ochranou pobrežia, zvládaním katastrof a vývojom odolnejších plodín. Samotné adaptačné úsilie nemôže zabrániť riziku vážnych, rozsiahlych a trvalých následkov.[20]

V rámci Parížskej dohody z roku 2015 sa krajiny spoločne zaviazali udržať otepľovanie „výrazne pod 2 °C“ prostredníctvom úsilia o zmiernenie.[21] Aj napriek záväzkom prijatým v rámci dohody by však globálne otepľovanie do konca storočia dosiahlo približne 2,7 °C. Obmedzenie otepľovania na 1,5 °C by si vyžadovalo zníženie emisií o polovicu do roku 2030 a dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050.[22]

Predpokladá sa, že do roku 2100 sa teplota zemského povrchu zvýši o 0,3 až 1,7 °C v prípade scenárov s výrazným znížením produkcie CO2 alebo o 2,6 až 4,8 °C v prípade scenára s dnešnou mierou produkcie CO2.[23][24] Neistoty v odhadoch nárastu teploty vyplývajú z použitia modelov s rôznou citlivosťou zmeny teploty na koncentráciu skleníkových plynov.[25][26] Očakávané budúce otepľovanie a súvisiace zmeny však nie sú jednotné a budú sa v jednotlivých regiónoch líšiť.[27] Klimatická variabilita sa bude lokálne zvyšovať, ale globálne znižovať.[28] Očakáva sa, že otepľovanie bude väčšie nad pevninou[29] ako nad oceánmi a najvýraznejšie v Arktíde[30] a bude spojené s pokračujúcim topením ľadovcov, večného ľadu a morského ľadu, ktoré bude sprevádzať zvyšovanie hladiny morí, zmeny v množstve a forme zrážok[31] a rozširovanie subtropických púští.[32] Medzi ďalšie očakávané udalosti patria častejšie extrémne výkyvy počasia, ako sú vlny horúčav, obdobia sucha, lesné požiare, prívalové dažde so záplavami, intenzívne sneženie, okysľovanie oceánov a masívne vymieranie druhov.[33] Z dôsledkov dôležitých pre ľudí je obzvlášť dôležitá strata potravinovej bezpečnosti v dôsledku klesajúcich poľnohospodárskych výnosov a strata biotopov v dôsledku pobrežných záplav.[34] Keďže klimatický systém má veľkú zotrvačnosť a skleníkové plyny zostávajú v atmosfére dlhý čas, mnohé z týchto účinkov budú pretrvávať nielen desaťročia alebo storočia, ale aj desaťtisíce rokov.[35]

Termín Globálne otepľovanie vo všeobecnosti zahŕňa ľudský faktor. Neutrálnejší termín klimatické zmeny sa používa pre zmeny v klíme, bez predpokladu príčin a bez charakteristiky typu zapríčinených zmien. Z tohto pravidla existuje významná výnimka: Rámcová dohoda OSN o zmene klímy používa termín klimatické zmeny pre ľudskou činnosťou vynútené zmeny a klimatické kolísanie pre zmeny bez ľudského pričinenia. Niekedy sa pre naznačenie predpokladu ľudského vplyvu používa termín klimatická zmena.

Historický vývoj teplôt

[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé nezávisle vytvorené súbory inštrumentálnych údajov ukazujú, že klimatický systém sa otepľuje.[36] V desaťročí 2011–2020 sa oteplilo o 1,09 °C [0,95–1,20 °C] v porovnaní s predindustriálnym východiskovým obdobím (1850–1900).[37] Povrchové teploty sa zvyšujú približne o 0,2 °C za desaťročie,[38] pričom v roku 2020 dosiahnu teploty o 1,2 °C viac ako v predindustriálnom období.[39] Od roku 1950 sa počet chladných dní a nocí znížil a počet teplých dní a nocí sa zvýšil.[40]

Od 18. storočia do polovice 19. storočia došlo k miernemu otepleniu. Informácie o klíme v tomto období pochádzajú z klimatických proxy, ako sú stromy a ľadové jadrá. Ukazujú, že prirodzené výkyvy vykompenzovali skoré účinky priemyselnej revolúcie.[41] Prístrojové záznamy (záznamy teplomerov) začali poskytovať globálne pokrytie okolo roku 1850.[42] Historické modely otepľovania a ochladzovania, ako napríklad stredoveká klimatická anomália a malá doba ľadová, sa nevyskytli v rovnakom čase v rôznych regiónoch. Teploty mohli v obmedzenom počte regiónov dosiahnuť až do konca 20. storočia.[43] V minulosti sa vyskytli prehistorické epizódy globálneho otepľovania, ako napríklad paleocénno-eocénne tepelné maximum.[44] Avšak súčasný pozorovaný nárast teploty a koncentrácie CO2 je taký rýchly, že ani náhle geofyzikálne udalosti v histórii Zeme sa nepribližujú k súčasnému tempu.[45]

Dôkazy o otepľovaní vyplývajúce z meraní teploty vzduchu potvrdzujú aj viaceré ďalšie pozorovania:[46][47] Zvýšila sa frekvencia a intenzita výskytu silných zrážok, topenie snehu a pevninského ľadu a zvýšila sa vlhkosť vzduchu.[48] Otepľovaniu zodpovedá aj správanie flóry a fauny, napríklad rastliny na jar kvitnú skôr.[49] Ďalším kľúčovým ukazovateľom je ochladzovanie horných vrstiev atmosféry, ktoré dokazuje, že skleníkové plyny zachytávajú teplo v blízkosti zemského povrchu a zabraňujú jeho vyžarovaniu do vesmíru.[50]

Regióny sa otepľujú rôznym tempom. Táto zmena v otepľovaní nezávisí od toho, kde sú skleníkové plyny vypúšťané, pretože plyny pretrvávajú dostatočne dlho na to, aby sa rozptýlili po celej planéte. Od predindustriálneho obdobia sa priemerná povrchová teplota na pevnine zvýšila takmer dvakrát rýchlejšie ako priemerná globálna povrchová teplota,[51] a to v dôsledku väčšej tepelnej kapacity oceánov a skutočnosti, že oceány strácajú viac tepla vyparovaním.[52] Tepelná energia v globálnom klimatickom systéme sa minimálne od roku 1970 zvyšuje len s prestávkami a viac ako 90 % tejto dodatočnej energie sa uložilo v oceánoch,[53][54] pričom zvyšok zohrieva atmosféru, topí ľad a zohrieva kontinenty.[55]

Severná pologuľa a severný pól sa otepľujú oveľa rýchlejšie ako južná pologuľa a južný pól. Severná pologuľa má nielen oveľa viac pevniny, ale aj viac sezónnej snehovej pokrývky a morského ľadu. Keďže tieto povrchy odrážajú veľa svetla a po roztopení ľadu sa zmenia na tmavé, začnú absorbovať viac tepla.[56] K otepľovaniu Arktídy prispievajú aj lokálne nánosy čierneho uhlíka na snehu a ľade.[57] Teplota v Arktíde stúpa viac ako dvakrát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta. Topenie ľadovcov a ľadovej pokrývky v Arktíde narúša oceánsku cirkuláciu vrátane oslabenia Golfského prúdu, čo ďalej mení klímu.[58] Topenie ľadovcov a ľadovej pokrývky v Arktíde ďalej mení klímu.[59]

Príčiny zmien teploty (vonkajšie vplyvy)

[upraviť | upraviť zdroj]

Samotný klimatický systém zažíva rôzne cykly, ktoré môžu trvať roky (napríklad El Niňo - južná oscilácia), desaťročia alebo dokonca storočia.[60][61] Ďalšie zmeny sú spôsobené energetickou nerovnováhou, ktorá je "vonkajšia" pre klimatický systém, ale nie vždy je vonkajšia pre Zem.[62] Príkladom vonkajších vplyvov sú zmeny koncentrácie skleníkových plynov, slnečné žiarenie, sopečné erupcie a zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka.[63]

Na určenie ľudského príspevku k zmene klímy je potrebné vylúčiť známu vnútornú premenlivosť klímy a prirodzené vonkajšie vplyvy. Kľúčovým prístupom je identifikovať jedinečné "odtlačky prstov" všetkých potenciálnych príčin a potom porovnať tieto odtlačky s pozorovanými vzorcami klimatických zmien.[64][65] Napríklad slnečné žiarenie možno vylúčiť ako hlavnú príčinu. Jeho odtlačkom by bolo otepľovanie celej atmosféry. Napriek tomu sa oteplili len spodné vrstvy atmosféry, čo zodpovedá pôsobeniu skleníkových plynov."[66] Analýza nedávnych klimatických zmien naznačuje, že hlavnou príčinou je nárast skleníkových plynov, ale veľký vplyv majú aj aerosóly.[67]

Skleníkové plyny

[upraviť | upraviť zdroj]

Zem absorbuje slnečné žiarenie a potom ho vyžaruje ako teplo. Skleníkové plyny v atmosfére pohlcujú a opätovne vyžarujú infračervené žiarenie, čím spomaľujú jeho prechod atmosférou a únik do vesmíru.[68] Pred priemyselnou revolúciou spôsobovali prirodzene sa vyskytujúce skleníkové plyny, že vzduch pri povrchu bol približne o 33 °C teplejší, ako by bol v prípade ich absencie.[69][70] Hoci vodná para (~ 50 %) a oblaky (~ 25 %) sú najväčšími prispievateľmi k skleníkovému efektu, ich množstvo sa zvyšuje v závislosti od teploty, a preto sú spätnou väzbou. Naproti tomu koncentrácie plynov, ako sú CO2 (~20 %), troposférický ozón,[71] freóny a oxid dusný, nie sú závislé od teploty, a preto sú vonkajšími faktormi.[72][73]

Ľudská činnosť od priemyselnej revolúcie, najmä ťažba a spaľovanie fosílnych palív (uhlia, ropy a zemného plynu),[74] zvýšila množstvo skleníkových plynov v atmosfére, čo viedlo k radiačnej nerovnováhe. V roku 2019 vzrástli koncentrácie CO2 od roku 1750 približne o 48 % a metánu o 160 %.[75] Tieto hodnoty CO2 sú vyššie ako kedykoľvek za posledné 2 milióny rokov. Koncentrácie metánu sú oveľa vyššie ako za posledných 800 000 rokov.[76]

Celosvetové antropogénne emisie skleníkových plynov v roku 2018, bez emisií zo zmeny využívania pôdy, predstavovali ekvivalent 52 miliárd ton CO2. Z týchto emisií tvorí 72 % CO2, 19 % metán, 6 % oxid dusný a 3 % fluórované plyny.[77] 72 % emisií CO2 pochádza predovšetkým zo spaľovania fosílnych palív, ktoré zabezpečujú energiu na dopravu, výrobu, vykurovanie a výrobu elektriny.[3] Ďalšie emisie CO2 pochádzajú z odlesňovania a priemyselných procesov, ktoré zahŕňajú CO2 uvoľňovaný chemickými reakciami pri výrobe cementu, ocele, hliníka a hnojív.[78][79] Emisie metánu pochádzajú z chovu hospodárskych zvierat, hnoja, pestovania ryže, skládok, odpadových vôd a ťažby uhlia, ako aj z ťažby ropy a zemného plynu.Emisie oxidu dusného pochádzajú najmä z mikrobiálneho rozkladu anorganických a organických hnojív.[80] Z hľadiska výroby sa odhaduje, že hlavnými zdrojmi globálnych emisií skleníkových plynov sú: elektrina a teplo (25 %), poľnohospodárstvo a lesníctvo (24 %), priemysel a výroba (21 %), doprava (14 %) a budovy (6 %).[81]

Napriek tomu, že odlesňovanie prispieva k emisiám skleníkových plynov, zemský povrch, najmä lesy, zostáva významným zásobníkom uhlíka. Prírodné procesy, ako je viazanie uhlíka v pôde a fotosyntéza, viac než kompenzujú príspevok odlesňovania k tvorbe skleníkových plynov. Odhaduje sa, že pôdny kryt odstraňuje približne 29 % ročných globálnych emisií CO2.[82]Oceán tiež slúži ako významný pohlcovač uhlíka prostredníctvom dvojstupňového procesu. Po prvé, CO2 sa rozpúšťa v povrchovej vode. Oceánska cirkulácia ho potom rozvádza hlboko do vnútra oceánu, kde sa časom hromadí ako súčasť kolobehu uhlíka. Za posledných dvadsať rokov svetové oceány absorbovali 20 až 30 % vypusteného CO2.[83]

Aerosóly a oblaky

[upraviť | upraviť zdroj]

Znečistenie ovzdušia vo forme aerosólov (častíc) nielenže výrazne zaťažuje ľudské zdravie, ale vo veľkom rozsahu ovplyvňuje aj klímu.[84][85][86] V rokoch 1961 až 1990 bol pozorovaný postupný pokles množstva slnečného svetla dopadajúceho na zemský povrch, jav, ktorý sa populárne označuje ako globálne stmievanie,[87] ktoré sa zvyčajne pripisuje aerosólom zo spaľovania biopalív a fosílnych palív.[88][89] Od roku 1990 aerosóly globálne klesajú, čo znamená, že už toľko nezakrývajú otepľovanie skleníkovými plynmi.[90][91][92]

Aerosóly tiež rozptyľujú a absorbujú slnečné žiarenie. Majú tiež nepriamy vplyv na radiačný rozpočet Zeme. Sulfátové aerosóly pôsobia ako kondenzačné jadrá oblakov a vedú k vzniku oblakov s väčším počtom menších kvapiek. Tieto oblaky odrážajú slnečné žiarenie účinnejšie ako oblaky s menším počtom a väčšími kvapkami.[93] Obmedzujú tiež rast dažďových kvapiek, čím sa oblaky stávajú odrazivejšími pre dopadajúce slnečné žiarenie.[94] Nepriame účinky aerosólov predstavujú najväčšiu neistotu v radiačnom pôsobení.[95]

Zatiaľ čo aerosóly zvyčajne obmedzujú globálne otepľovanie tým, že odrážajú slnečné svetlo, čierny uhlík v sadziach, ktoré padajú na sneh alebo ľad, môže prispievať ku globálnemu otepľovaniu. Nielenže zvyšuje absorpciu slnečného žiarenia, ale zvyšuje aj topenie a stúpanie hladiny morí.[96] Obmedzenie nových depozícií čierneho uhlíka v Arktíde by mohlo znížiť globálne otepľovanie o 0,2 °C do roku 2050.[97]

Zmeny vo využívaní krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudia menia povrch Zeme najmä preto, aby získali viac poľnohospodárskej pôdy. V súčasnosti poľnohospodárstvo zaberá 50 % všetkej obývateľnej pôdy, zatiaľ čo lesy zaberajú 37 % pôdy;[98] podiel lesov sa neustále znižuje,[99] najmä v dôsledku pokračujúceho odlesňovania v tropických oblastiach.[100] Toto odlesňovanie je najvýznamnejším aspektom zmeny využívania pôdy, ktorá ovplyvňuje globálne otepľovanie. Hlavnými príčinami odlesňovania sú premena lesov na plochy na produkciu hovädzieho mäsa a palmového oleja (27 %), lesníctvo/lesné produkty (26 %), krátkodobá poľnohospodárska výroba (24 %) a lesnú plochu znižujú aj požiare (23 %).[101]

Zmeny vo využívaní pôdy ovplyvňujú viac než len emisie skleníkových plynov. Typ vegetácie v regióne ovplyvňuje miestnu teplotu. Ovplyvňuje to, koľko slnečného svetla sa odráža späť do vesmíru (albedo) a koľko tepla sa stráca vyparovaním. Napríklad keď sa tmavý les zmení na trávnatú plochu, povrch je svetlejší, čo spôsobuje, že odráža viac slnečného svetla. Odlesňovanie môže ovplyvniť teplotu aj zmenou uvoľňovania chemických zlúčenín, ktoré ovplyvňujú oblaky, a zmenou veterných režimov.[102] V tropických a miernych oblastiach vedie čistý účinok k výraznému otepľovaniu, zatiaľ čo v zemepisných šírkach bližšie k pólom vedie zvýšenie albedo (keďže lesy sú nahradené snehovou pokrývkou) k ochladzovaniu.[102] Odhaduje sa, že tieto účinky viedli v celosvetovom meradle k miernemu ochladeniu, ktorému dominuje zvýšenie albedo povrchu.[103]

Slnečná a sopečná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzikálne klimatické modely nie sú schopné reprodukovať rýchle otepľovanie pozorované v posledných desaťročiach, ak berú do úvahy len zmeny slnečného žiarenia a sopečnú činnosť.[104][105] Slnko je hlavným zdrojom energie Zeme, a preto zmeny dopadajúceho slnečného žiarenia priamo ovplyvňujú klimatický systém.[95] Slnečné žiarenie sa meria priamo pomocou satelitov[106] a nepriame merania sú k dispozícii od začiatku 16. storočia. Ďalšie dôkazy o tom, že skleníkové plyny spôsobujú globálne otepľovanie, pochádzajú z meraní, ktoré ukazujú otepľovanie spodnej vrstvy atmosféry (troposféry) spojené s ochladzovaním hornej vrstvy atmosféry (stratosféry).[107] Ak by za pozorované otepľovanie boli zodpovedné slnečné výkyvy, troposféra aj stratosféra by sa otepľovali.[108]

Erupcie sopiek predstavujú najväčšiu prírodnú silu v priemyselnej ére. Ak je erupcia dostatočne silná (oxid siričitý sa dostane do stratosféry), slnečné svetlo môže byť čiastočne blokované až na niekoľko rokov. Teplotný signál trvá približne dvakrát dlhšie. V priemyselnej ére však mala sopečná činnosť zanedbateľný vplyv na globálne teplotné trendy.[108] Súčasné sopečné emisie CO2 predstavujú menej ako 1 % súčasných antropogénnych emisií CO2.[109]

Zmeny na obežnej dráhe Zeme

[upraviť | upraviť zdroj]

Zmeny sklonu zemskej osi a tvaru jej obežnej dráhy okolo Slnka sa menia pomaly v priebehu desiatok tisíc rokov. Tieto zmeny majú za následok zmeny v sezónnom a geografickom rozložení dopadajúcej slnečnej energie na zemský povrch, a tým aj zmeny v podnebí.[110] Za posledných niekoľko tisíc rokov tento jav prispel k pomalému trendu ochladzovania vo vysokých zemepisných šírkach severnej pologule počas leta; tento trend sa v priebehu 20. storočia obrátil v dôsledku otepľovania spôsobeného skleníkovými plynmi.[111] Počas nasledujúcich 50 000 rokov nemožno očakávať orbitálne zmeny, ktoré by viedli k ochladzovaniu Zeme.[112][113][114]

Klimatická spätná väzba

[upraviť | upraviť zdroj]

Reakcia klimatického systému na počiatočné vplyvy je modifikovaná spätnými väzbami: zvyšuje sa vplyvom pozitívnych spätných väzieb a znižuje sa vplyvom negatívnych spätných väzieb.[115] Hlavnými pozitívnymi spätnými väzbami sú spätná väzba vodnej pary, spätná väzba ľadu a ľadovcov a pravdepodobne aj čistý účinok mrakov.[116] Hlavnou negatívnou spätnou väzbou je radiačné ochladzovanie, keďže zemský povrch v reakcii na zvyšujúcu sa teplotu odovzdáva do vesmíru viac tepla.[116] Okrem teplotných spätných väzieb existujú aj spätné väzby v kolobehu uhlíka, ako je napríklad hnojivý účinok CO2 na rast rastlín.[117] Neistota v súvislosti so spätnými väzbami je hlavným dôvodom, prečo rôzne klimatické modely predpovedajú rôzne množstvo otepľovania pre dané množstvo emisií.[118]

Keď sa vzduch oteplí, môže sa v ňom udržať viac vlhkosti. Po počiatočnom oteplení v dôsledku emisií skleníkových plynov sa v atmosfére udrží viac vody. Vodná para je silným skleníkovým plynom, takže ďalej zohrieva atmosféru.[116] Ak sa zvýši oblačnosť, viac slnečného svetla sa odrazí späť do vesmíru a planéta sa ochladí. Ak sú mraky vyššie a redšie, budú pôsobiť ako izolátor, odrážať teplo zdola a ohrievať planétu.[119] Celkovo čistá spätná väzba mrakov počas priemyselnej éry pravdepodobne zhoršila nárast teploty.[115] Zmenšovanie snehovej pokrývky a morského ľadu v Arktíde znižuje albedo zemského povrchu.[120] V týchto oblastiach sa teraz absorbuje viac slnečnej energie, čo prispieva k zosilneniu teplotných zmien v Arktíde.[121] Zosilnenie arktickej teploty tiež spôsobuje topenie večného ľadu, čím sa do atmosféry uvoľňuje metán a CO2.[122]

Približne polovicu emisií CO2 spôsobených človekom absorbovali suchozemské rastliny a oceány.[123] Na súši zvýšený obsah CO2 a predĺžené vegetačné obdobia stimulovali rast rastlín. Klimatické zmeny zvyšujú výskyt sucha a vĺn horúčav, ktoré brzdia rast rastlín, a preto nie je isté, či sa tento zásobník uhlíka bude v budúcnosti naďalej zväčšovať.[124] Pôda obsahuje veľké množstvo uhlíka a pri zahrievaní môže uvoľňovať určité množstvo uhlíka.[125] Keďže oceán absorbuje viac CO2 a tepla, stáva sa kyslejším, mení sa jeho cirkulácia a fytoplanktón prijíma menej uhlíka, čím sa znižuje rýchlosť, akou oceán absorbuje atmosférický uhlík.[126] Zmena klímy môže zvýšiť emisie metánu z mokradí, morských a sladkovodných systémov a večného ľadu.[127]

Budúce otepľovanie a uhlíkový rozpočet

[upraviť | upraviť zdroj]

Budúce otepľovanie závisí od sily spätnej väzby klímy a emisií skleníkových plynov.[128] Prvé sa často odhadujú pomocou klimatických modelov vyvinutých viacerými vedeckými inštitúciami.[129] Klimatické modely predstavujú fyzikálne, chemické a biologické procesy, ktoré ovplyvňujú klimatický systém.[130] Modely zahŕňajú zmeny obežnej dráhy Zeme, historické zmeny slnečnej aktivity a sopečné účinky.[129] Počítačové modely sa pokúšajú reprodukovať a predpovedať cirkuláciu oceánov, ročný cyklus ročných období a toky uhlíka medzi povrchom Zeme a atmosférou.[129] Modely predpokladajú rôzne budúce zvýšenie teploty pri daných emisiách skleníkových plynov; úplne sa nezhodujú v otázke sily rôznych spätných väzieb na citlivosť klímy a veľkosti zotrvačnosti klimatického systému.[131]

Fyzikálny realizmus modelov sa testuje skúmaním ich schopnosti simulovať súčasnú alebo minulú klímu.[132] Staršie modely podhodnotili úbytok arktického morského ľadu[133][134] a podhodnotili rýchlosť nárastu zrážok.[135] Zvýšenie hladiny morí od roku 1990 bolo podhodnotené aj v starších modeloch, ale novšie modely sa dobre zhodujú s pozorovaniami.[136][137] V Národnom hodnotení klímy, ktoré v roku 2017 vydali Spojené štáty, sa uvádza, že "klimatické modely môžu stále podhodnocovať alebo vynechávať relevantné spätné väzby."[138]

Podskupina klimatických modelov dopĺňa jednoduchý fyzikálny model klímy o sociálne faktory. Tieto modely simulujú, ako populácia, hospodársky rast a spotreba energie ovplyvňujú fyzikálne podnebie a ako sú ním ovplyvňované. Na základe týchto informácií môžu tieto modely vytvárať scenáre budúcich emisií skleníkových plynov. Tie sa potom používajú ako vstupy do fyzikálnych klimatických modelov, ktoré vytvárajú prognózy klimatických zmien.[139] V niektorých scenároch emisie v priebehu storočia naďalej rastú, zatiaľ čo v iných emisie klesajú.[140][141] Zdroje fosílnych palív sa ukazujú ako príliš bohaté na to, aby sme sa pri obmedzovaní emisií uhlíka v 21. storočí spoliehali na ich nedostatok.[142] Emisné scenáre sa dajú kombinovať s modelovaním uhlíkového cyklu, aby sa dalo predpovedať, ako sa môžu v budúcnosti zmeniť koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére.[143] Podľa kombinovaných modelov by sa koncentrácie CO2 v atmosfére v roku 2100 mohli pohybovať v rozmedzí od 380 ppm do 1400 ppm v závislosti od sociálno-ekonomických scenárov a scenárov zmierňovania.[144][145]

Šiesta hodnotiaca správa IPCC predpokladá, že globálne otepľovanie do konca 21. storočia s veľkou pravdepodobnosťou dosiahne 1,0 °C až 1,8 °C pri scenári veľmi nízkych emisií skleníkových plynov. Podľa stredného scenára by globálne oteplenie dosiahlo 2,1 °C až 3,5 °C a podľa scenára veľmi vysokých emisií skleníkových plynov 3,3 °C až 5,7 °C.[146] Tieto prognózy vychádzajú z klimatických modelov v kombinácii s pozorovaniami.[147]

Zostávajúci uhlíkový rozpočet sa určuje na základe modelovania uhlíkového cyklu a citlivosti klímy na skleníkové plyny.[148] Podľa IPCC možno globálne otepľovanie udržať pod 1,5 °C s dvojtretinovou pravdepodobnosťou, ak emisie po roku 2018 neprekročia 420, resp. 570 Gt CO2.[148] To zodpovedá 10 až 13 rokom súčasných emisií. V súvislosti s týmto rozpočtom existujú veľké neistoty. Môže byť napríklad o 100 Gt CO2 nižšia v dôsledku uvoľňovania metánu z permafrostu a mokradí.[149]


Vplyvy

[upraviť | upraviť zdroj]
Rekonštrukcia historickej hladiny mora a prognózy do roku 2100 zverejnenej v roku 2017 americkým Programom výskumu globálnej zmeny.[150]

Fyzické prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyvy zmeny klímy na životné prostredie sú rozsiahle a ďalekosiahle, ovplyvňujú oceány, ľad a počasie. Zmeny môžu prebiehať postupne alebo rýchlo. Dôkazy o týchto účinkoch pochádzajú zo štúdia klimatických zmien v minulosti, z modelovania a z moderných pozorovaní.[151][152] Od päťdesiatych rokov 20. storočia sa s rastúcou početnosťou objavujú súčasne suchá a vlny horúčav.[153] V Indii a východnej Ázii sa zvýšil počet extrémne vlhkých alebo suchých udalostí v rámci monzúnového obdobia.[154][155] Pravdepodobne sa zvyšuje množstvo zrážok a intenzita hurikánov a tajfúnov.[156][157] Frekvencia tropických cyklón sa v dôsledku zmeny klímy nezvýšila.[158]

Globálna hladina morí sa zvyšuje v dôsledku topenia ľadovcov, topenia ľadového príkrovu Grónska a Antarktídy a teplotnej expanzie otepľujúcej sa vody v oceánoch. Medzi rokmi 1993–2020 sa vzostup v čase zvyšoval a predstavoval v priemere 3,3±0,3 mm ročne.[159] V priebehu 21. storočia by podľa odhadov IPCC mohla hladina morí pri scenári s veľmi vysokými emisiami stúpnuť o 61–110 cm.[160] Zvýšené oteplenie oceánov hrozí odtrhnutím splazov antarktických ľadovcov, čo predstavuje riziko ďalšieho rozsiahleho topenia ľadovcov[161] a možnosť až dvojmetrového vzostupu hladiny morí do roku 2100 pri vysokých emisiách.[162]

Klimatické zmeny viedli k desaťročnému zmenšovaniu a stenčovaniu arktického morského ľadu.[163] zatiaľ čo pri oteplení o 1,5 °C sa očakáva, že roky bez ľadu budú vzácne, pri oteplení o 2 °C sa budú vyskytovať raz za tri až desať rokov.[164] Vyššie koncentrácie CO2 v atmosfére viedli k zmenám v chemickom zložení oceánov. Nárast rozpusteného CO2 spôsobuje okysľovanie oceánov,[165] navyše sa znižuje hladina kyslíka, pretože kyslík je v teplejšej vode horšie rozpustný,[166] rozširujú sa aj mŕtve zóny v oceáne, oblasti s veľmi malým obsahom kyslíka.[167]

Body zvratu a dlhodobé dopady

[upraviť | upraviť zdroj]

Čím väčšie je globálne otepľovanie, tým väčšie je riziko prekročenia tzv. bodov zvratu, teda prahových hodnôt, za ktorými už nemožno zabrániť určitým dopadom ani pri znížení teploty.[168] Príkladom je problém ľadového príkrovu v západnej Antarktíde a Grónsku, kde zvýšenie teploty o 1,5 °C až 2 °C môže viesť k jeho kolapsu; časový rozsah topenia je neistý a závisí od budúceho oteplenia.[169][170] Niektoré rozsiahle zmeny by mohli nastať v krátkom časovom období, napríklad kolaps atlantickej meridionálnej prevratnej cirkulácie (AMOC),[171] čo by vyvolalo veľké klimatické zmeny v severnom Atlantiku, Európe a Severnej Amerike.[172]

Dlhodobé dôsledky klimatických zmien zahŕňajú ďalšie topenie ľadu, otepľovanie oceánov, zvyšovanie hladiny morí a okysľovanie oceánov.[173] V časovom meradle stáročia až tisícročia bude rozsah klimatických zmien určovaný predovšetkým antropogénnymi emisiami CO2, čo je dané dlhou dobou života CO2 v atmosfére,[174] pretože pohlcovanie CO2 oceánmi je natoľko pomalé, že okysľovanie oceánov bude pokračovať stovky až tisíce rokov.[175] Odhaduje sa, že tieto emisie môžu predĺžiť súčasnú dobu medziľadovú až o 100 000 rokov.[176] Zvyšovanie hladiny morí bude pokračovať po mnoho storočí, pričom sa odhaduje, že po 2 000 rokoch stúpne o 2,3 metra na každý stupeň Celzia oteplenia.[177][178]

Príroda a voľne žijúce zvieratá

[upraviť | upraviť zdroj]

Nedávne otepľovanie vyhnalo mnoho suchozemských a sladkovodných druhov smerom k pólom a do vyšších nadmorských výšok.[179] Vyššia hladina CO2 v atmosfére a dlhšie vegetačné obdobie viedli ku globálnemu ozeleneniu. Vlny horúčav a sucha však v niektorých regiónoch znížili produktivitu ekosystémov. Budúca rovnováha týchto protichodných vplyvov je nejasná.[180] Zmena klímy prispela k rozšíreniu suchších klimatických zón, napríklad k rozšíreniu púští v subtrópoch.[181][182] Rozsah a rýchlosť globálneho otepľovania zvyšuje pravdepodobnosť náhlych zmien v ekosystémoch.[183] Celkovo sa očakáva, že zmena klímy povedie k vyhynutiu mnohých druhov.[184]

Oceány sa ohrievajú pomalšie ako pevnina, ale rastliny a živočíchy v oceánoch migrujú smerom k chladnejším pólom rýchlejšie ako druhy na pevnine.[185][186] Rovnako ako na pevnine, sa v oceánoch v dôsledku zmeny klímy častejšie objavujú vlny horúčav, ktoré poškodzujú celý rad organizmov, ako sú koraly, riasy a morské vtáky.[187] Okysľovanie oceánov sťažuje organizmom, ako sú lastúrniky, svijonožce a koraly, tvorbu schránok a kostier; vlny horúčav vybielili koralové útesy.[188] Škodlivé kvitnutie rias posilnené zmenou klímy a eutrofizáciou znižujú hladinu kyslíka vo vode, narúšajú potravinové reťazce a spôsobujú veľké straty morských živočíchov.[189] Pobrežné ekosystémy sú vystavené zvláštnemu stresu. Takmer polovica svetových mokradí zmizla v dôsledku zmeny klímy a ďalších ľudských vplyvov.[190]

Vplyvy zmeny klímy na životné prostredie
  • Podvodné fotografie vetviaceho sa koralu, ktorý je vybielený
    Ekologický kolaps. Bielenie poškodilo Veľkú koralovú bariéru a ohrozuje koralové útesy po celom svete.
  • Fotografie večera v údolnej osade. Obzor v kopcoch za ňou je červeno osvetlený od požiarov.
    Extrémy počasia. Sucho a vysoké teploty zhoršili požiare v Austrálii (2019 – 2020).
  • Zelenú krajinu prerušuje obrovská blatistá jazva, kde sa prepadla pôda.
    Topenie v Arktíde. Topenie permafrostu narušuje infraštruktúru a spôsobuje úniky metánu.
  • Vychudnutý ľadový medveď stojí na zvyškoch topiacej sa ľadovej kryhy.
    Ničenie biotopov. Mnoho arktických živočíchov je závislých od morského ľadu, ktorý v otepľujúcej sa Arktíde mizne.
  • Fotografie veľkej plochy lesa. Zelené stromy sú vystriedané veľkými plochami poškodených alebo odumretých stromov, ktoré sa sfarbujú do fialovo hnedej a svetlo červenej farby.
    Šírenie škodcov. Mierne zimy umožňujú väčšiemu počtu drevokazného hmyzu prežiť. Naopak horúce letá vyčerpávajú lesy a umožňujú ľahšie šírenie chorôb rastlín, ktoré tak spolu poškodzujú veľké plochy lesa.

Vplyv na človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyvy zmeny klímy na človeka, predovšetkým v dôsledku otepľovania a zmien zrážok, boli pozorované po celom svete – sú teraz pozorovateľné na všetkých kontinentoch i naprieč oceánmi,[191] pričom najväčšiemu riziku čelia menej rozvinuté regióny v rovníkových oblastiach.[192] Pokračujúce otepľovanie má potenciálne „závažné, všadeprítomné a nevratné dopady“ na ľudí a ekosystémy.[193] Riziká sú nerovnomerne rozložené, ale vo všeobecnosti sú väčšie pre znevýhodnených ľudí v rozvojových a rozvinutých krajinách.[194]

Potraviny a zdravie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravotné dopady zahŕňajú priame účinky extrémneho počasia, ktoré vedú k poškodeniu zdravia i stratám na životoch,[195] tak nepriame dopady, ako je podvýživa spôsobená neúrodou.[196][197][198] V teplejšej klíme sa ľahšie prenášajú rôzne infekčné choroby, ako je horúčka dengue, ktorá najviac postihuje deti, a tiež malária.[199] Malé deti sú najviac ohrozené nedostatkom potravín a spolu so staršími ľuďmi extrémnym horúčavou.[200] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že v rokoch 2030 až 2050 by zmena klímy mala spôsobiť približne 250 000 ďalších úmrtí ročne v dôsledku vystavenia starších ľudí horúčave, nárastu hnačkových ochorení, malárie, horúčky dengue, pobrežných záplav a podvýživy detí.[201] Do roku 2050 sa predpokladá viac ako 500 000 ďalších úmrtí dospelých ročne v dôsledku zníženia dostupnosti a kvality potravín.[202][203] Medzi ďalšie významné zdravotné riziká spojené so zmenou klímy patrí kvalita ovzdušia a vody.[204][205] WHO klasifikovala vplyvy zmeny klímy na človeka ako najväčšiu hrozbu pre celosvetové zdravie v 21. storočí.[206]

Zmena klímy ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť. V rokoch 1981–2010 spôsobila zníženie celosvetových priemerných výnosov kukurice, pšenice a sóje.[207] Budúce otepľovanie by mohlo ďalej znížiť celosvetové výnosy hlavných plodín.[208][209] Produkcia plodín bude pravdepodobne negatívne ovplyvnená v krajinách s nízkou zemepisnou šírkou, zatiaľ čo v severných zemepisných šírkach môžu byť účinky pozitívne alebo negatívne.[210] V dôsledku týchto vplyvov hrozí hlad až ďalším 183 miliónom ľudí na celom svete, najmä tým s nižšími príjmami.[211] Vplyvy otepľovania na oceány majú vplyv na stavy rýb, kedy dochádza ku globálnemu poklesu maximálneho úlovkového potenciálu. Zvýšený potenciál vykazujú iba polárne populácie.[212] Regióny závislé na vode z ľadovcov, regióny, ktoré sú už teraz suché, a malé ostrovy sú v dôsledku zmeny klímy vystavené zvýšenému riziku nedostatku vody.[213][214]

Sociálne problémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomické škody spôsobené zmenou klímy môžu byť vážne a existuje pravdepodobnosť katastrofických rizikových udalostí.[215][216] Zmena klímy už pravdepodobne zvýšila globálnu ekonomickú nerovnosť a tento trend bude podľa prognóz pokračovať.[217][218][219] Najväčšie vážne dôsledky sa očakávajú v subsaharskej Afrike a juhovýchodnej Ázii, kde sa už teraz prehlbuje súčasná chudoba.[220] Svetová banka odhaduje, že zmena klímy by mohla do roku 2030 uvrhnúť do chudoby viac ako 120 miliónov ľudí.[221] Zistilo sa, že súčasné nerovnosti medzi mužmi a ženami, medzi bohatými a chudobnými a medzi rôznymi etnikami sa v dôsledku premenlivosti klímy a klimatických zmien prehĺbia.[222] Z prieskumu medzi odborníkmi vyplynulo, že úloha klimatických zmien v ozbrojených konfliktoch je v porovnaní s faktormi, ako sú socioekonomické nerovnosti a možnosti štátu, malá, ale že budúce otepľovanie prinesie rastúce riziká.[223]

Nízko položené ostrovy a pobrežné komunity sú ohrozené nebezpečenstvami spôsobenými zvyšovaním hladiny morí, ako sú záplavy a trvalé zatopenie,[224] čo by mohlo viesť k tomu, že obyvatelia ostrovných štátov, ako sú Maledivy a Tuvalu, prídu o miesto k životu.[225] V niektorých regiónoch môže byť nárast teploty a vlhkosti príliš silný na to, aby sa mu ľudia mohli prispôsobiť.[226] Pri najhoršom priebehu klimatickej zmeny by podľa modelov mohla takmer tretina ľudstva žiť v extrémne horúcom a neobývateľnom podnebí, podobne ako je tomu v súčasnej dobe na Sahare.[227] Tieto faktory a extrémne výkyvy počasia môžu byť príčinou environmentálnej migrácie, a to tak v rámci jednotlivých krajín, ako aj medzi nimi.[228] Očakáva sa, že v dôsledku častejších extrémnych výkyvov počasia, zvyšovania hladiny morí a konfliktov vyplývajúcich zo zvýšeného súperenia o prírodné zdroje dôjde k nárastu vysídľovania ľudí. Zmena klímy môže tiež zvýšiť zraniteľnosť, čo povedie k vzniku „uväznených populácií“, ktoré sa kvôli nedostatku zdrojov nemôžu presťahovať.[229][230]

Reakcia

[upraviť | upraviť zdroj]
Scenáre globálnych emisií skleníkových plynov. Ak by všetky krajiny splnili svoje súčasné záväzky z Parížskej dohody, priemerné oteplenie do roku 2100 by stále výrazne prekračovalo maximálny cieľ 2 °C stanovený dohodou.

Zmierňovanie následkov (mitigácia)

[upraviť | upraviť zdroj]
Graf vpravo ukazuje scénáře k naplnění cílů Rámcové úmluvy OSN o změně klimatu
Graf vpravo ukazuje scenáre k naplnenie cieľov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Globalné emisie skleníkových plynu a možnosti ich zníženia – oteplenie max. 2 °C – označené „globálne technológie“, „decentralizované riešenie“ a „zmena spotreby“. Každý scenár ukazuje, ako by rôzne opatrenia (napr. zlepšenie energetickej účinnosti, zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov) mohlo prispieť k zníženiu emisií.[231]

Zmenu klímy možno zmierniť znížením emisií skleníkových plynov a posilnením prepadov, ktoré pohlcujú skleníkové plyny z atmosféry.[232] Aby bolo možné s vysokou pravdepodobnosťou obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C, musí byť do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov nulové, ak chceme dosiahnuť oteplenie do 2 °C, musíme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2070.[233] To bude vyžadovať ďalekosiahle systémové zmeny v bezprecedentnom meradle v energetike, pri obhospodarovaní pôdy, v mestách, v doprave, vo využívaní budov av priemysle.[234] Program OSN pre životné prostredie odhaduje, že na obmedzenie globálneho otepľovania na 2 °C musí krajina počas budúceho desaťročia strojnásobiť svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody. Ešte väčšia miera zníženia je potrebná na splnenie cieľa 1,5 °C.[235] So záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody k októbru 2021 by globálne otepľovanie malo stále 66 % šancu dosiahnuť do konca storočia približne 2,7 °C (rozmedzie: 2,2 – 3,2 °C).[236]

Hoci neexistuje jediná cesta, ako obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 alebo 2 °C,[237] väčšina scenárov a stratégií predpokladá výrazné zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v kombinácii so zvýšením opatrení v oblasti energetickej účinnosti, ktoré by prinieslo potrebné zníženie emisií skleníkových plynov.[238] Na zníženie tlaku na ekosystémy a zvýšenie ich schopnosti pohlcovať uhlík by bolo potrebné vykonať zmeny aj v poľnohospodárstve a lesníctve,[239] napríklad zabrániť odlesňovaniu a obnoviť prírodné ekosystémy zalesňovaním.[240]

Iné prístupy na zmiernenie zmeny klímy majú vyššiu mieru rizika. Scenáre, ktoré obmedzujú globálne otepľovanie na 1,5 °C, zvyčajne počítajú s rozsiahlym využitím metód odstraňovania oxidu uhličitého v priebehu 21. storočia,[241][242] existujú však obavy z prílišného spoliehania sa na tieto technológie az dopadov na životné prostredie.[243][244] Možným doplnkom hlbokého zníženia emisií je aj riadenie slnečného žiarenia (SRM). Geoinžinierstvo však vyvoláva značné etické a právne problémy a riziká sú nedostatočne preskúmané.[245]

Uhlie, ropa a zemný plyn zostávajú hlavnými svetovými zdrojmi energie, hoci obnoviteľné zdroje energie začali rýchlo rásť.[246]

Čistá energia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obnoviteľná energia je kľúčom k obmedzeniu zmien klímy.[247] Fosílne palivá boli v roku 2018 zdrojom 80 % svetovej energie. Zostávajúci podiel bol rozdelený medzi jadrovú energiu a obnoviteľné zdroje (vrátane solárnej a veternej energie, bioenergie, geotermálnej energie a vodnej energie).[248] Predpokladá sa, že tento mix sa v nasledujúcich 30 rokoch výrazne zmení.[238] Solárna a veterná energia zaznamenali v posledných niekoľkých rokoch značný rast a pokrok. Solárne panely a veterné elektrárne na pevnine sú vo väčšine krajín najlacnejšími formami navýšenia nových kapacít výroby elektriny. Obnoviteľné zdroje predstavovali 75 % všetky novo inštalované výroby elektriny v roku 2019, takmer všetky boli solárne a veterné. Podiel jadrovej energie medzitým zostáva rovnaký, ale náklady rastú. Výroba jadrovej energie je teraz v prepočte na megawatthodinu niekoľkonásobne drahšia ako výroba energie z vetra a slnka.

Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 by sa obnoviteľná energia mala stať dominantnou formou výroby elektriny av niektorých scenároch by mala do roku 2050 dosiahnuť 85 % alebo viac. Využitie elektriny na vykurovanie a dopravu by malo vzrásť do tej miery, že by sa elektrina stala prevažujúcou formou energie.[249][250] Investície do uhlia by sa mali eliminovať a používanie uhlia by sa malo do roku 2050 takmer ukončiť.[251][252]

V doprave scenára počíta s prudkým nárastom podielu elektrických vozidiel a verejnej dopravy as prechodom na nízkouhlíkové palivo u ďalších druhov dopravy, ako je lodná doprava.[253] Vykurovanie by sa malo čoraz viac dekarbonizovať s využitím technológií, ako sú tepelné čerpadlá.[254][255]

Pokračujúcemu rýchlemu rastu obnoviteľných zdrojov energie bránia niektoré prekážky. V prípade solárnej a veternej energie je kľúčovým problémom ich nestálosť a sezónna premenlivosť. Tradične sa na udržanie stability elektrickej siete používajú vodné priehrady s nádržami a konvenčné elektrárne. Intermitenciu sa ďalej čelí rozširovaním batériových úložísk a zlaďovaním dopytu po energii a jej ponuky. Diaľkový prenos môže vyrovnávať premenlivosť výroby z obnoviteľných zdrojov v širších zemepisných oblastiach.[247] Pri veľkých solárnych a veterných projektoch sa môžu vyskytnúť problémy s ochranou životného prostredia a využívaním pôdy, zatiaľ čo bioenergia často nie je uhlíkovo neutrálna a môže mať negatívne dôsledky pre potravinovú bezpečnosť.[256] Rast vodnej energie sa spomaľuje a bude ďalej klesať kvôli obavám zo sociálnych a environmentálnych vplyvov.

Nízkouhlíková energia zlepšuje ľudské zdravie tým, že minimalizuje zmenu klímy, a má zároveň aj okamžitý prínos v podobe zníženia počtu úmrtí na znečistené ovzdušie,[257][258] ktorý sa v roku 2016 odhadoval na 7 miliónov ročne.[259][260] Splnenie cieľov Parížskej dohody, ktoré obmedzujú otepľovanie na zvýšenie o 2 °C, by mohlo do roku 2050 zachrániť asi milión týchto životov ročne, zatiaľ čo obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by mohlo zachrániť milióny a zároveň zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť chudobu.[261][262]

Hospodárskym odvetviam s vyšším podielom skleníkových plynov majú politiky v oblasti zmeny klímy venovať väčšiu pozornosť.

Energetická účinnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Zníženie dopytu po energii je ďalším dôležitým aspektom znižovania emisií.[263] Pokiaľ je potreba menej energie, je väčšia flexibilita pre rozvoj čistej energie. Uľahčuje to aj riadenie elektrickej siete a minimalizuje rozvoj infraštruktúry náročnej na emisie uhlíka.[264] Na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy bude potrebné významne zvýšiť investície do energetickej účinnosti porovnateľné s úrovňou investícií do obnoviteľných zdrojov energie.[265] Predpovede pre toto desaťročie sťažilo a zneistilo niekoľko zmien súvisiacich s COVID-19, pokiaľ ide o vzorce využívania energie, investície do energetickej účinnosti a financovania.

Stratégia znižovania dopytu po energii sa v jednotlivých odvetviach líši. V doprave môžu cestujúci a nákladná doprava prejsť na účinnejšie spôsoby cestovania, ako sú autobusy a vlaky, alebo používať elektrické vozidlá.[266] Priemyselné stratégie na zníženie dopytu po energii zahŕňajú zvýšenie energetickej účinnosti vykurovacích systémov a motorov, navrhovanie energeticky menej náročných výrobkov a predĺženie životnosti výrobkov.[267] V stavebníctve sa kladie dôraz na lepšie navrhovanie nových budov a snahu o vyššiu úroveň energetickej účinnosti pri modernizácii.[268] Energetickú účinnosť budov môže zvýšiť aj využívanie technológií, ako sú tepelné čerpadlá.[269]

Poľnohospodárstvo a priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo a lesníctvo čelia trojitej úlohe: obmedziť emisie skleníkových plynov, zabrániť ďalšej premene lesov na poľnohospodársku pôdu a uspokojiť rastúci svetový dopyt po potravinách.[270] Súbor opatrení by mohol znížiť emisie z poľnohospodárstva a lesníctva o dve tretiny oproti úrovni z roku 2010. Patrí medzi ne zníženie rastu dopytu po potravinách a ďalších poľnohospodárskych produktoch, zvýšenie produktivity pôdy, ochrana a obnova lesov a zníženie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárskej výroby.[271]

Zvláštne výzvy predstavuje výroba ocele a cementu, ktorá je zodpovedná za približne 13 % priemyselných emisií CO2. V týchto priemyselných odvetviach zohrávajú pri výrobe neoddeliteľnú úlohu uhlíkovo náročné materiály, ako sú koks a vápno, takže zníženie emisií CO2 vyžaduje výskum alternatívnych chemických látok.[272]

Väčšina emisií CO2 bola pohltená prepadmi uhlíka, vrátane rastu rastlín, pohlcovania pôdou a pohlcovania oceánmi (2020 Global Carbon Budget).

Zachytávanie uhlíka

[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné úložiská uhlíka môžu byť posilnené, aby zachytili podstatne väčšie množstvo CO2 ako prirodzene sa vyskytujúce množstvo.[273] Obnova lesov a výsadba stromov na nelesnej pôde patrí k najrozvinutejším technikám sekvestrácie, aj keď druhá z nich vyvoláva obavy o potravinovú bezpečnosť. Zachytávanie uhlíka v pôde a zachytávanie uhlíka v pobrežných oblastiach sú menej známe možnosti. Uskutočniteľnosť metód negatívnych emisií na pôde na zmiernenie emisií je neistá; IPCC označil stratégie zmiernenia emisií založené na nich za rizikové.

Tam, kde výroba energie alebo ťažký priemysel náročný na produkciu CO2 naďalej produkujú odpadové CO2, možno tento plyn namiesto vypúšťania do atmosféry zachytávať a ukladať. Hoci súčasné možnosti technológie sú obmedzené čo do rozsahu a sú aj nákladné,[274][275] zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) môže zohrávať významnú úlohu pri obmedzovaní emisií CO2 do polovice storočia.[276] Táto technika v kombinácii s bioenergetikou (BECCS) môže viesť k čistým záporným emisiám; zostáva veľmi neisté, či techniky odstraňovania oxidu uhličitého, ako je BECCS, budú schopné zohrať významnú úlohu pri obmedzovaní otepľovania na 1,5 °C.[277][278] V súčasnej dobe je však stále veľmi neisté, či budú techniky odstraňovania oxidu uhličitého schopné zohrať významnú úlohu pri obmedzovaní otepľovania na 1,5 °C. Politické rozhodnutia, ktoré sa spoliehajú na odstraňovanie oxidu uhličitého, zvyšujú riziko, že globálne otepľovanie prekročí medzinárodné ciele.[279]

Prispôsobenie (adaptácia)

[upraviť | upraviť zdroj]

Adaptácia je „proces prispôsobenia sa súčasným alebo očakávaným zmenám klímy a jeho účinkom“.[280] Bez ďalšieho zmierňovania nemôže adaptácia odvrátiť riziko „závažných, rozsiahlych a nevratných“ vplyvov.[281] Závažnejšia zmena klímy si vyžaduje väčšiu transformačnú adaptáciu, ktorá môže byť neúmerne nákladná.[281] Schopnosť a potenciál ľudí prispôsobiť sa je v rôznych regiónoch a populáciách nerovnomerne rozložená a rozvojové krajiny majú vo všeobecnosti menšiu schopnosť adaptácie.[282] V prvých dvoch desaťročiach 21. storočia došlo k nárastu adaptačnej kapacity vo väčšine krajín s nízkymi a strednými príjmami, kde sa zlepšil prístup k základnej hygiene a elektrine, ale pokrok je pomalý. Mnoho krajín zaviedlo adaptačné politiky. Medzi potrebnými a dostupnými finančnými prostriedkami je však značný rozdiel.[283]

Adaptácia na zvyšovanie hladiny morí spočíva v tom, že sa vyhýbame ohrozeným oblastiam, učíme sa žiť so zvýšenými záplavami a chránime sa. Ak sa to nepodarí, môže byť potrebný riadený ústup. Bariérou pre riešenie nebezpečných dopadov tepla sa ukazujú ekonomické prekážky. Vyhnúť sa namáhavej práci alebo mať klimatizáciu nie je možné pre každého. V poľnohospodárstve možnosti adaptácie zahŕňajú prechod na udržateľnejšiu stravu, diverzifikáciu, kontrolu erózie a genetické vylepšenia pre zvýšenie odolnosti voči meniacej sa klíme.[284] Poistenie umožňuje zdieľanie rizík, ale pre ľudí s nižšími príjmami je často ťažké ho získať. Vzdelávanie, migrácia a systémy včasného varovania môžu znížiť zraniteľnosť voči klíme.[285]

Ekosystémy sa prispôsobujú zmene klímy, čo je proces, ktorý možno podporiť ľudskými zásahmi. Zvýšením prepojenosti medzi ekosystémami môžu druhy migrovať do priaznivejších klimatických podmienok. Druhy je možné taktiež priamo presúvať. Ochrana a obnova prírodných a poloprírodných oblastí pomáha budovať odolnosť, čo uľahčuje adaptáciu ekosystémov. Mnohé opatrenia, ktoré podporujú adaptáciu ekosystémov, pomáhajú tiež ľuďom prispôsobiť sa prostredníctvom adaptácie založenej na ekosystémoch. Napríklad obnova prirodzených režimov požiarov znižuje pravdepodobnosť katastrofických požiarov a obmedzuje vystavenie človeka ich následkom. Poskytnutie väčšieho priestoru riekam umožňuje väčšie zásoby vody v prírodnom systéme, čo znižuje riziko povodní. Obnovené lesy fungujú ako úložisko uhlíka, ale vysádzanie stromov v nevhodných oblastiach môže zhoršiť dopady na klímu.

Medzi adaptáciou a mitigáciou existujú synergie a kompromisy. Adaptácia často prináša krátkodobé výhody, zatiaľ čo zmierňovanie má dlhodobejšie prínosy. Väčšie využívanie klimatizácie umožňuje ľuďom lepšie sa vyrovnať s horúčavou, ale zvyšuje dopyt po energii. Kompaktný rozvoj miest môže viesť k zníženiu emisií z dopravy a výstavby. Súčasne môže zvýšiť efekt mestského tepelného ostrova, čo vedie k vyšším teplotám a zvýšenej expozícii. Zvýšenie produktivity potravín má veľké prínosy tak pre adaptáciu, ako aj na zmiernenie dopadov.[286]

Index výkonnosti v oblasti zmeny klímy hodnotí krajiny podľa emisií skleníkových plynov (40 % skóre), obnoviteľných zdrojov energie (20 %), využívanie energie (20 %) a politiky v oblasti klímy (20 %). Vysoká Stredná Nízka Veľmi nízka

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty, ktoré sú voči zmene klímy najzraniteľnejšie, sú obvykle zodpovedné za malý podiel celosvetových emisií. To vyvoláva otázky ohľadom spravodlivosti a férovosti.[287] Zmena klímy je silne spojená s udržateľným rozvojom. Obmedzenie globálneho otepľovania uľahčuje dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, ako je odstránenie chudoby a zníženie nerovností. Táto súvislosť je uznaná v cieli udržateľného rozvoja č. 13, ktorý znie: „prijať naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom.[288] Ciele týkajúce sa potravín, čistej vody a ochrany ekosystémov majú synergiu so zmierňovaním zmeny klímy.[288]

Geopolitika zmeny klímy je zložitá. Často je formulovaná ako problém „čierneho pasažiera“, keď všetky krajiny majú prospech zo zmierňovania dopadov vykonávaného ostatnými krajinami, ale jednotlivé krajiny by samy prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo stratili. Tento prístup bol spochybnený. Napríklad prínosy ukončenia ťažby uhlia pre verejné zdravie a miestne životné prostredie takmer vo všetkých regiónoch prevyšujú náklady.[289] Okrem toho čistí dovozcovia fosílnych palív z prechodu na čistú energiu ekonomicky zarábajú, čo spôsobuje, že čistí vývozcovia čelia uviaznutým aktívam: fosílnym palivám, ktoré nemôžu predať.[290]

Možnosti politiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na znižovanie emisií sa používa celý rad politík, predpisov a zákonov. Od roku 2019 pokrývajú uhlíkové kvóty približne 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov.[291] Uhlík je možné oceniť pomocou uhlíkových daní a systémov obchodovania s emisiami. Priame globálne dotácie na fosílne palivá dosiahli v roku 2017 hodnotu 319 miliárd dolárov a po započítaní nepriamych nákladov, ako je znečistenie ovzdušia, 5,2 bilióna dolárov. Ich ukončenie môže viesť k 28 % zníženiu celosvetových emisií uhlíka a 46 % zníženiu počtu úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia.[292] Namiesto toho by sa dotácie mohli využiť na podporu prechodu na čistú energiu.[293] Medzi direktívne metódy znižovania emisií skleníkových plynov patria normy účinnosti vozidiel, normy pre obnoviteľné zdroje palív a regulácia znečistenia ovzdušia ťažkým priemyslom.[294] Niektoré krajiny vyžadujú, aby energetické spoločnosti zvýšili podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny.

Politika navrhnutá optikou klimatickej spravodlivosti sa snaží riešiť otázky ľudských práv a sociálnej nerovnosti. Bohaté krajiny, ktoré sú zodpovedné za najväčšiu časť emisií, by napríklad museli prispievať chudobnejším krajinám na adaptácie. S obmedzovaním využívania fosílnych palív dochádza k strate pracovných miest v tomto odvetví. Aby sa dosiahol spravodlivý prechod, museli by byť títo ľudia rekvalifikovaní na iné pracovné miesta. Obce s mnohými zamestnancami pracujúcimi v odvetví fosílnych palív by potrebovali ďalšie investície.

Od roku 2000 prekonali rastúce emisie CO2 v Číne a vo zvyšku sveta produkciu Spojených štátov a Európy.

Medzinárodné klimatické dohody

[upraviť | upraviť zdroj]
V prepočte na osobu produkujú Spojené štáty oveľa viac CO2 ako ostatné regióny.

Takmer všetky krajiny sveta sú zmluvnými stranami Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 1994 (UNFCCC). Cieľom tejto dohody je zabrániť nebezpečným zásahom človeka do klimatického systému.[295] Ako je uvedené v dohovore, na to je potrebné, aby sa koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére stabilizovali na takej úrovni, aby sa ekosystémy mohli prirodzene prispôsobiť zmenám klímy, aby nebola ohrozená produkcia potravín a aby bol zachovaný hospodársky rozvoj.[296] UNFCCC sama o sebe emisie neobmedzuje, ale skôr poskytuje rámec pre protokoly, ktoré ich obmedzujú. Od podpisu UNFCCC celosvetové emisie vzrástli. Každoročné konferencie UNFCCC sú dejiskom globálnych rokovaní o klíme.

Kjótsky protokol z roku 1997 rozšíril UNFCCC a zahrnul právne záväzné záväzky pre väčšinu rozvinutých krajín obmedziť svoje emisie.[297] Počas rokovaní presadzovala skupina G77 (zastupujúce rozvojové krajiny) mandát, ktorý by vyžadoval, aby rozvinuté krajiny „prevzali vedúcu úlohu“ pri znižovaní svojich emisií, pretože najviac prispeli k hromadeniu skleníkových plynov v atmosfére.[298] Emisie na obyvateľa boli v rozvojových krajinách tiež stále relatívne nízke a rozvojové krajiny by mohli vypúšťať viac emisií, aby uspokojili svoje rozvojové potreby.

Kodanská dohoda z roku 2009 bola všeobecne označovaná ako sklamanie kvôli svojim nízkym cieľom a bola odmietnutá chudobnejšími krajinami vrátane skupiny G77. Strany dohody si kládli za cieľ obmedziť nárast globálnej teploty pod 2 °C. Dohoda stanovila cieľ posielať do roku 2020 rozvojovým krajinám 100 miliárd dolárov ročne na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy a navrhla založenie Zeleného klimatického fondu. Do roku 2020 sa fondu nepodarilo dosiahnuť očakávaný cieľ.

V roku 2015 vyjednali všetky krajiny OSN Parížsku dohodu, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie výrazne pod 2,0 °C a ktorá obsahuje aspiračný cieľ udržať otepľovanie pod 1,5 °C.[299] Dohoda nahradila Kjótsky protokol. Na rozdiel od Kjótskeho protokolu neboli v Parížskej dohode stanovené žiadne záväzné emisné ciele. Namiesto toho bol stanovený súbor záväzných postupov. Štáty si musia pravidelne stanovovať čoraz ambicióznejšie ciele a každých päť rokov tieto ciele prehodnocovať.[300] Parížska dohoda znovu stanovila, že rozvojové krajiny musia byť finančne podporované.[300] K októbru 2021 zmluvu podpísalo 194 štátov a Európska únia a 191 štátov a EÚ dohodu ratifikovalo alebo k nej pristúpilo.

Montrealský protokol z roku 1987, medzinárodná dohoda o zastavení emisií plynov poškodzujúcich ozónovú vrstvu, bol možno účinnejší pri obmedzovaní emisií skleníkových plynov ako Kjótsky protokol, ktorý bol na tento účel špeciálne navrhnutý, a Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu z roku 2016 cieľ znížiť emisie fluórovaných uhľovodíkov, skupiny silných skleníkových plynov, ktoré slúžili ako náhrada za zakázané plyny poškodzujúce ozónovú vrstvu. Montrealský protokol sa tak stal silnejšou dohodou proti zmene klímy.

Medzivládny panel pre zmenu klímy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na štúdium otázok zmeny klímy založil Program OSN pre životné prostredie v spolupráci so Svetovou meteorologickou organizáciou v roku 1988 Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC) ako vedecký orgán pod záštitou Organizácie Spojených národov. Tento panel v období od konca roku 2013 do novembra 2014 vydal svoju už Piatu hodnotiacu správu, v ktorej zhŕňa súčasné vedecké poznatky, v auguste 2021 potom vyšla prvá časť Šieste hodnotiacej správy.

Akademické štúdie vedeckej zhody o globálnom otepľovaní spôsobenom človekom medzi odborníkmi na klímu ukazujú, že konsenzus je takmer jednomyseľný a odrážajú, že úroveň konsenzu koreluje s odbornosťou v klimatológii.

Vedecký konsenzus a spoločnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecká zhoda

[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje takmer úplná vedecká zhoda, že sa klíma otepľuje a že je to spôsobené ľudskou činnosťou. Zhoda v nedávnej literatúre dosiahla viac ako 99 %.[301][302] Podľa starších prieskumov sa na tom, že ľudstvo spôsobuje zmenu klímy, zhodlo 90 % až 100 % klimatológov, a to v závislosti od presnej otázky a od toho, kto na ňu odpovedal.[303] Žiadny vedecký orgán na národnej alebo medzinárodnej úrovni tento názor nerozporoval.[304][305] Ďalej sa vyvinul konsenzus, že je potrebné prijať určitú formu opatrení na ochranu ľudí pred dopadmi zmeny klímy. Národná akadémia vied vyzvala svetových lídrov k zníženiu globálnych emisií.[306]

Vedecká diskusia prebieha v odborných recenzovaných časopisoch. Vedci ich každých niekoľko rokov vyhodnocujú situáciu v správach Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. V hodnotiacej správe IPCC AR6 z roku 2021 sa uvádza, že je „jednoznačné“, že zmenu klímy spôsobuje človek.[307]

Ukážka dezinformácie o náraste teploty. Údaje boli vybrané z krátkych období, aby sa mohlo klamlivo tvrdiť, že globálne teploty nestúpajú. Modré trendové čiary ukazujú krátke obdobia, ktoré zakrývajú dlhodobejšie trendy otepľovania (červené trendové čiary). Modré bodky znázorňujú tzv. prestávku v globálnom otepľovaní.

Popieranie a dezinformácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Verejná debata o zmene klímy je silne ovplyvnená popieraním zmeny klímy a dezinformáciami, ktoré vznikli v Spojených štátoch a následne sa rozšírili do ďalších krajín, najmä do Kanady a Austrálie. Aktéri, ktorí stoja za popieraním zmeny klímy, tvoria dobre financovanú a pomerne koordinovanú koalíciu spoločností vyrábajúcich fosílne palivá, priemyselných skupín, konzervatívnych think-tankov a vedcov s opačným názorom.[308][309] Podobne ako predtým v prípade tabakového priemyslu, je hlavnou stratégiou týchto skupín vyrábať pochybnosti o vedeckých údajoch a výsledkoch.[310][309] Mnohí z tých, ktorí popierajú, odmietajú alebo majú neopodstatnené pochybnosti o vedeckom konsenze ohľadom antropogénnej zmeny klímy, sú označovaní ako „skeptici ohľadom zmeny klímy“, čo je podľa iných vedcov nesprávne označenie.[311][116]

Existujú rôzne varianty popierania zmeny klímy: niektorí popierajú, že k otepľovaniu vôbec dochádza, niektorí otepľovanie pripúšťajú, ale prisudzujú ho prírodným vplyvom, a niektorí minimalizujú negatívne dopady zmeny klímy.[312] Vyrábanie neistoty ohľadom vedeckých poznatkov sa neskôr vyvinulo vo vykonštruovanej kontroverzii: vytváranie presvedčenia, že vo vedeckej komunite panuje značná neistota ohľadom zmeny klímy, aby sa oddialili politické zmeny.[313] Stratégie na podporu týchto myšlienok zahŕňajú kritiku vedeckých inštitúcií [314] a spochybňovanie motívov jednotlivých vedcov.[315][316]

Informovanosť verejnosti a verejná mienka

[upraviť | upraviť zdroj]

Zmena klímy sa dostala do povedomia medzinárodnej verejnosti koncom 80. rokov 20. storočia. Kvôli mätúcemu mediálnemu pokrytiu na začiatku 90. rokov ľudia často zamieňali zmenu klímy s inými environmentálnymi problémami, ako je napríklad úbytok ozónovej vrstvy.[317] V populárnej kultúre sa k masovému publiku ako prvý dostal film Deň po zajtrajšku z roku 2004 ao niekoľko rokov neskôr dokumentárny film Ala Gora Nepríjemná pravda. Knihy, príbehy a filmy o klimatických zmenách spadajú do žánru klimatickej fikcie.

V záujme verejnosti o zmenu klímy aj v jej chápaní existujú značné regionálne, rodové, vekové a politické rozdiely. Ľudia s vyšším vzdelaním av niektorých krajinách aj ženy a mladší ľudia častejšie považujú zmenu klímy za vážnu hrozbu.[318] V mnohých krajinách existujú aj stranícke rozdiely [319] a krajiny s vysokými emisiami CO2 majú tendenciu sa znepokojovať menej.[320] Názory na príčiny zmeny klímy sa v jednotlivých krajinách značne líšia.[321] Obavy sa v priebehu času zvyšujú,[319] až do tej miery, že väčšina občanov v mnohých krajinách teraz vyjadruje vysokú mieru obáv zo zmeny klímy alebo ju považuje za celosvetovo naliehavú situáciu.[322] Vyššia miera obáv je spojená so silnejšou verejnou podporou politík, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy.

Protesty a súdne prípady

[upraviť | upraviť zdroj]

Protesty proti klíme sa stali populárnejšími v roku 2010. Protestujúci požadujú, aby politickí predstavitelia prijali opatrenia na zabránenie zmeny klímy. Môžu mať podobu verejných demonštrácií, požiadaviek na odchod od fosílnych palív, žalôb a ďalších aktivít.[323] K významným demonštráciám patrí Školský štrajk pre klímu. V rámci tejto iniciatívy mladí ľudia po celom svete od roku 2018 protestujú tým, že v piatok vynechávajú školu, k čomu ich inšpirovala švédska teenagerka Greta Thunbergová. Masové akcie občianskej neposlušnosti skupín, ako je Extinction Rebellion, protestujú narušovaním premávky na cestách a vo verejnej doprave.[324] Súdne spory sa čoraz častejšie využívajú ako nástroj na posilnenie opatrení verejných inštitúcií a spoločností v oblasti klímy. Aktivisti tiež iniciujú žaloby, ktoré sa zameriavajú na vlády a požadujú, aby prijali ambiciózne opatrenia alebo presadili existujúce zákony týkajúce sa zmeny klímy. Žaloby proti fosílnym spoločnostiam zvyčajne požadujú náhradu strát a škôd.[325]

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Článok z Novozélandských novín (vydané 14. augusta 1912) popisujúci princípy globálneho otepľovania

V 20. rokoch 19. storočia navrhol Joseph Fourier pojem skleníkový efekt, aby vysvetlil, prečo je teplota na Zemi vyššia, než by mohla vysvetliť samotná slnečná energia. Zemská atmosféra je pre slnečné svetlo priehľadná, takže slnečné svetlo sa dostáva na povrch, kde sa mení na teplo. Atmosféra však nie je priehľadná pre teplo vyžarované z povrchu a časť tohto tepla zachytáva, čím sa planéta ohrieva.[326] V roku 1856 Eunice Newton Foote preukázala, že otepľujúci účinok slnečného žiarenia je väčší pri vzduchu s vodnou parou ako pri suchom vzduchu a pri oxide uhličitom je tento účinok ešte väčší. Došla k záveru, že „atmosféra tohto plynu by našej Zemi poskytla vyššiu teplotu... “ Po roku 1859 zistil John Tyndall, že dusík a kyslík – dohromady tvoriaci 99 % suchého vzduchu – sú pre vyžarované teplo voľne priechodné. Vodná para a niektoré plyny (najmä metán a oxid uhličitý) však pohlcujú vyžiarené teplo a vyžarujú ho späť k zemskému povrchu. Tyndall navrhol, že zmeny koncentrácií týchto plynov mohli v minulosti spôsobiť klimatické zmeny, vrátane dôb ľadových.[327]

Svante Arrhenius si všimol, že vodná para vo vzduchu sa neustále mení, ale koncentrácia CO2 vo vzduchu je ovplyvňovaná dlhodobými geologickými procesmi. Na konci doby ľadovej by oteplenie spôsobené zvýšenou koncentráciou CO2 zvýšilo množstvo vodnej pary, čo by v spätnej väzbe zosilnilo otepľovanie. V roku 1896 publikoval prvý klimatický model svojho druhu, ktorý ukázal, že zníženie hladiny CO2 na polovicu mohlo spôsobiť pokles teploty, ktorý inicioval dobu ľadovú. Arrhenius vypočítal očakávaný nárast teploty v dôsledku zdvojnásobenia CO2 na približne 5-6 °C. Ostatní vedci boli spočiatku skeptickí a domnievali sa, že skleníkový efekt je nasýtený, takže pridanie väčšieho množstva CO2 by nič nezmenilo. Domnievali sa, že klíma sa bude regulovať samo. Roku 1938 Guy Stewart Callendar publikoval dôkazy, že sa klíma otepľuje a hladina CO2 stúpa, ale jeho výpočty sa stretli s rovnakými námietkami.

V 50. rokoch 20. storočia vytvoril Gilbert Plass podrobný počítačový model, ktorý zahŕňal rôzne vrstvy atmosféry a infračervené spektrum. Tento model predpovedal, že zvyšujúca sa hladina CO2 spôsobí otepľovanie. Približne v rovnakom čase Hans Suess našiel dôkazy, že hladina CO2 stúpa a Roger Revelle ukázal, že oceány tento nárast neabsorbujú. Obaja vedci následne pomohli Charlesovi Keelingovi začať zaznamenávať pokračujúci nárast, ktorý bol označený ako „Keelingova krivka“. Vedci upozornili verejnosť a na nebezpečenstvo upozornil James Hansen pri svojom vystúpení v Americkom kongrese v roku 1988. V roku 1988 bol založený Medzivládny panel pre zmenu klímy, aby poskytoval oficiálne poradenstvo svetovým vládam a aby podnietil medziodborový výskum.

Postoj Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko sa pripojilo k výskumu zmien klímy v rámci Národného klimatického programu ČSFR v roku 1991 a Slovenského národného klimatického programu od roku 1993 za účasti asi 20 inštitúcií. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo v rokoch 1995, 1997, 2001, 2005 a 2009 päť Národných správ SR o zmene klímy[328] ako súhrn aktivít v oblasti inventarizácie emisií skleníkových plynov do atmosféry, výskumu zmien a premenlivosti klímy, výskumu možných dôsledkov zmien klímy na socio-ekonomické sektory na Slovensku, opatrení na znižovanie emisie skleníkových plynov a na adaptáciu na zmenené klimatické podmienky. Všetky uvedené správy predstavujú príspevok SR k implementácii odporúčaní Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene (UN FCCC) na Slovensku.

Vedecké inštitúcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Národné

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi významné národné inštitúcie zaoberajúce sa problematikou globálneho otepľovania a klimatických zmien patria Národné klimatické programy (NKP). Zastrešuje ich Svetový klimatický program (World Climate Program – WCP) zriadený v roku 1979 Svetovou meteorologickou organizáciou na podnet OSN. Národný klimatický program ČSFR bol zriadený k 1. januáru 1991 podpisom vtedajšieho ministra životného prostredia ČSFR Josefa Vavrouška. NKP SR so sídlom v Slovenskom hydrometeorologickom ústave a podporovaný Ministerstvom životného prostredia SR v období 1993–2001 vydal 11 vedeckých zborníkov a zorganizoval niekoľko vedeckých seminárov a konferencií. Na činnosti NKP SR sa podieľalo asi 20 inštitúcií zo Slovenska. Na aktivity NKP SR nadväzovalo riešenie viacerých vedeckých projektov najmenej v 12 inštitúciách na Slovensku.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SHAFTEL, Holly. Overview: Weather, Global Warming and Climate Change [online]. Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  2. ↑ IPCC SR 15 Kapitola 1 [online]. IPCC, 2018, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Sector by sector: where do global greenhouse gas emissions come from? [online]. Our World in Data, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online.
  4. ↑ IPCC AR6 WG1 – Technical Summary [online]. IPCC, 2021, [cit. 2021-12-11]. S. 69. "Kombinovaný účinok všetkých klimatických spätných väzieb je zosilnenie reakcie klímy na nepriaznivé vplyvy...". Dostupné online.
  5. ↑ IPCC SRCCL [online]. IPCC, 2019, [cit. 2021-12-11]. S. 7, 45. Str. 7: "Od predindustriálneho obdobia sa teplota vzduchu na zemskom povrchu zvýšila takmer dvojnásobne oproti globálnej priemernej teplote (vysoká spoľahlivosť). Zmena klímy ... prispela k dezertifikácii a degradácii pôdy v mnohých regiónoch (vysoká miera dôveryhodnosti)."; s. 45: "Zmena klímy zohráva popri ľudskej činnosti čoraz väčšiu úlohu pri lesných požiaroch (stredná miera dôveryhodnosti) a očakáva sa, že budúca premenlivosť klímy zvýši riziko a závažnosť lesných požiarov v mnohých biómoch, ako sú tropické dažďové lesy (vysoká miera dôveryhodnosti).". Dostupné online.
  6. ↑ IPCC SROCC [online]. IPCC, 2019, [cit. 2021-12-11]. S. 18. "V posledných desaťročiach viedlo globálne otepľovanie k rozsiahlemu zmenšovaniu kryosféry, úbytku hmoty z ľadových plôch a ľadovcov (veľmi vysoká spoľahlivosť), znižovaniu snehovej pokrývky (vysoká spoľahlivosť) a rozsahu a hrúbky arktického morského ľadu (veľmi vysoká spoľahlivosť) a zvyšovaniu teploty permafrostu (veľmi vysoká spoľahlivosť).". Dostupné online.
  7. ↑ USGCRP. Climate Science Special Report. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. Kapitola 9, s. 260. (po anglicky)
  8. ↑ Climate Impacts on Ecosystems [online]. US EPA, 2017, [cit. 2021-12-11]. "Horské a arktické ekosystémy a druhy sú obzvlášť zraniteľné voči zmene klímy... S otepľovaním oceánov a zvyšovaním ich kyslosti sa bude blednutie koralov a ich odumieranie vyskytovať čoraz častejšie.". Dostupné online.
  9. ↑ CATTANEO, Cristina; BEINE, Michel; FRÖHLICH, Christiane J.. Human Migration in the Era of Climate Change. Review of Environmental Economics and Policy, 2019-07-01, roč. 13, čís. 2, s. 189–206. Dostupné online [cit. 2021-12-11]. ISSN 1750-6816. DOI: 10.1093/reep/rez008. (po anglicky)
  10. ↑ IPCC AR5 SYR [online]. IPCC, 2014, [cit. 2021-12-11]. S. 14–16. "Zmena klímy je najväčšou hrozbou pre globálne zdravie v 21. storočí. Zdravotnícki pracovníci majú povinnosť starať sa o súčasné a budúce generácie. Ste v prvej línii pri ochrane ľudí pred dôsledkami klímy - pred väčšími vlnami horúčav a inými extrémnymi prejavmi počasia, pred vypuknutím infekčných chorôb, ako sú malária, horúčka dengue a cholera, pred následkami podvýživy a pri liečbe ľudí postihnutých rakovinou, respiračnými, kardiovaskulárnymi a inými neprenosnými chorobami spôsobenými znečistením životného prostredia.". Dostupné online.
  11. ↑ IPCC SR 15 [online]. IPCC, 2018, [cit. 2021-12-11]. Kapitola 1, s. 64. "Trvalo nulové čisté antropogénne emisie CO² a klesajúce antropogénne emisie iných látok ako CO² počas niekoľkých desaťročí by zastavili antropogénne globálne otepľovanie počas tohto obdobia, hoci by nezastavili stúpanie hladiny morí alebo mnohé iné aspekty adaptácie klimatického systému.". Dostupné online.
  12. ↑ IPCC SR 15 – SPM [online]. IPCC, 2018, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online.
  13. ↑ Climate Change Adaptation and Mitigation [online]. NASA: Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online.
  14. ↑ The emissions gap report 2019. Nairobi, Kenya : [s.n.], 2019. S. xxiii, Tabulka ES.3; S. xxvii, Obr.5.. Dostupné online. ISBN 978-92-807-3766-0.
  15. ↑ IPCC AR4 WG3 [online]. IPCC, 2007, [cit. 2021-12-11]. Kapitola 5. Dostupné online.
  16. ↑ Transportation @ProjectDrawdown [online]. Project Drawdown, 2020-02-09, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ KWAN, Soo Chen; HASHIM, Jamal Hisham. A review on co-benefits of mass public transportation in climate change mitigation. Sustainable Cities and Society, 2016-04, roč. 22, s. 11–18. Dostupné online [cit. 2021-12-11]. ISSN 2210-6707. DOI: 10.1016/j.scs.2016.01.004. (po anglicky)
  18. ↑ The emissions gap report 2019. Nairobi, Kenya : [s.n.], 2019. Tabulka ES.3 & S. 49, SS. vi, 12.. Dostupné online. ISBN 978-92-807-3766-0.
  19. ↑ IPCC SROCC [online]. IPCC, 2019, [cit. 2021-12-11]. S. 18. Dostupné online.
  20. ↑ IPCC AR5 – SYR [online]. IPCC, 2014, [cit. 2021-12-11]. Kapitola SPM 3.2, s. 17. Dostupné online.
  21. ↑ Emission Gap Report 2021 – The Heat is On [online]. UNEP, 2021, [cit. 2021-12-11]. S. 36. "V súčasnosti sa odhaduje, že pokračujúce úsilie vyplývajúce z najnovších NDC a oznámených záväzkov povedie k otepleniu o približne 2,7 °C (rozsah: 2,2-3,2 °C) s pravdepodobnosťou 66 %.". Dostupné online.
  22. ↑ IPCC SR 15 [online]. IPCC, 2018, [cit. 2021-12-11]. Kapitola 2, s. 95–96. Dostupné online.
  23. ↑ IPCC AR5 WG1 – Technical Summary. [s.l.] : IPCC, 2013. S. 89–90.
  24. ↑ IPCC AR5 WG1 SPM. [s.l.] : IPCC. 21. S. 21.
  25. ↑ SCHNEIDER VON DEIMLING, Thomas; HELD, Hermann; GANOPOLSKI, Andrey. Climate sensitivity estimated from ensemble simulations of glacial climate. Climate Dynamics, 2006-08, roč. 27, čís. 2-3, s. 149–163. Dostupné online [cit. 2021-12-11]. ISSN 0930-7575. DOI: 10.1007/s00382-006-0126-8. (po anglicky)
  26. ↑ IPCC AR4 WG1. [s.l.] : IPCC. Kapitola Chapter 10: Global Climate Projections, sekcia 10.5.
  27. ↑ IPCC AR4 WG1. [s.l.] : IPCC, 2007. Kapitola TS.5.3 Regional-Scale Projections.
  28. ↑ UNIVERSITY, Duke. Warmer world may bring more local, less global, temperature variability [online]. phys.org, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Guest post: Why does land warm up faster than the oceans? [online]. Carbon Brief, 2020-09-01, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ WALTER-PANTZER, Susan. Signs of reversal of Arctic cooling in some areas - Helmholtz-Centre for Environmental Research [online]. www.ufz.de, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Melting sea ice increases Arctic precipitation, complicates climate predictions [online]. phys.org, [cit. 2021-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ LU, Jian; VECCHI, Gabriel A.; REICHLER, Thomas. Expansion of the Hadley cell under global warming. Geophysical Research Letters, 2007-03-24, roč. 34, čís. 6, s. L06805. Dostupné online [cit. 2021-12-11]. ISSN 0094-8276. DOI: 10.1029/2006GL028443. (po anglicky)
  33. ↑ IPCC SR 15. [s.l.] : [s.n.], 2018. Kapitola Summary for Policymakers.
  34. ↑ BATTISTI, David. S.; NAYLOR, Rosamond L.. Historical Warnings of Future Food Insecurity with Unprecedented Seasonal Heat. Science, 2009-01-09, roč. 323, čís. 5911, s. 240–244. Dostupné online [cit. 2021-12-11]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.1164363. (po anglicky)
  35. ↑ CLARK, Peter U.; SHAKUN, Jeremy D.; MARCOTT, Shaun A.. Consequences of twenty-first-century policy for multi-millennial climate and sea-level change. Nature Climate Change, 2016-04, roč. 6, čís. 4, s. 360–369. Dostupné online [cit. 2021-12-11]. ISSN 1758-6798. DOI: 10.1038/nclimate2923. (po anglicky)
  36. ↑ IPCC AR5 SYR Summary for Policymakers: Topic 1: Observed changes and their causes [online]. IPCC 5th Assessment Synthesis Report, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  37. ↑ IPCC AR6 WG1 SPM [online]. IPCC, 2021, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  38. ↑ IPCC SR 15 [online]. IPCC, 2018, [cit. 2021-12-15]. Kapitola 1 – Framing and Context, s. 81. Dostupné online.
  39. ↑ FLETCHER, Charles H.. Climate change : what the science tells us. Hoboken, NJ : [s.n.], 2019. (Second edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-119-44141-0.
  40. ↑ IPCC AR5 WGI [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-15]. S. 162. Dostupné online.
  41. ↑ HAWKINS, Ed; ORTEGA, Pablo; SUCKLING, Emma. Estimating Changes in Global Temperature since the Preindustrial Period. Bulletin of the American Meteorological Society, 2017-09-01, roč. 98, čís. 9, s. 1841–1856. Dostupné online [cit. 2021-12-16]. ISSN 0003-0007. DOI: 10.1175/BAMS-D-16-0007.1. (po anglicky)
  42. ↑ IPCC AR5 WG1 SPM [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-15]. S. 4–5. "Pozorovania teploty a ďalších premenných v globálnom meradle z prístrojovej éry sa začali v polovici 19. storočia... 1880–2012 ... existuje viacero nezávisle vytvorených súborov údajov.". Dostupné online.
  43. ↑ NEUKOM, Raphael; STEIGER, Nathan; GÓMEZ-NAVARRO, Juan José. No evidence for globally coherent warm and cold periods over the preindustrial Common Era. Nature, 2019-07, roč. 571, čís. 7766, s. 550–554. Dostupné online [cit. 2021-12-16]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/s41586-019-1401-2. (po anglicky)
  44. ↑ IPCC AR5 WG I [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-15]. Kapitola 5: Information from Paleoclimate Archives, s. 389, 399–400. Dostupné online.
  45. ↑ IPCC SR 15 [online]. IPCC, 2018, [cit. 2021-12-15]. Kapitola 1: Framing and Context, s. 54. Dostupné online.
  46. ↑ ARNDT, D. S.; BARINGER, M. O.; JOHNSON, M. R.. State of the Climate in 2009. Bulletin of the American Meteorological Society, 2010-07, roč. 91, čís. 7, s. 26. Dostupné online [cit. 2021-12-16]. ISSN 0003-0007. DOI: 10.1175/BAMS-91-7-StateoftheClimate. (po anglicky)
  47. ↑ LOEB, Norman G.; JOHNSON, Gregory C.; THORSEN, Tyler J.. Satellite and Ocean Data Reveal Marked Increase in Earth’s Heating Rate. Geophysical Research Letters, 2021-07-16, roč. 48, čís. 13. Dostupné online [cit. 2021-12-16]. ISSN 0094-8276. DOI: 10.1029/2021GL093047. (po anglicky)
  48. ↑ ARNDT, D. S.; BARINGER, M. O.; JOHNSON, M. R.. State of the Climate in 2009. Bulletin of the American Meteorological Society, 2010-07, roč. 91, čís. 7, s. 26, 59–60. Dostupné online [cit. 2021-12-16]. ISSN 0003-0007. DOI: 10.1175/BAMS-91-7-StateoftheClimate. (po anglicky)
  49. ↑ IPCC AR4 WG2 [online]. IPCC, 2007, [cit. 2021-12-15]. Kapitola 1: Assessment of observed changes and responses in natural and managed systems, s. 99. Dostupné online.
  50. ↑ Global Warming [online]. earthobservatory.nasa.gov, 2010-06-03, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ IPCC SRCCL SPM [online]. IPCC, 2018, [cit. 2021-12-15]. S. 7. Dostupné online.
  52. ↑ SUTTON, Rowan T.; DONG, Buwen; GREGORY, Jonathan M.. Land/sea warming ratio in response to climate change: IPCC AR4 model results and comparison with observations. Geophysical Research Letters, 2007-01-16, roč. 34, čís. 2, s. L02701. Dostupné online [cit. 2021-12-16]. ISSN 0094-8276. DOI: 10.1029/2006GL028164. (po anglicky)
  53. ↑ Climate Change: Ocean Heat Content | NOAA Climate.gov [online]. www.climate.gov, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ IPCC AR5 WGI [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-15]. Kapitola 3: Observations: Ocean, s. 257. "Otepľovanie oceánov dominuje globálnej energetickej zmene. Otepľovanie oceánov predstavuje približne 93 % nárastu zásob energie na Zemi v rokoch 1971 až 2010 (vysoká spoľahlivosť), pričom otepľovanie hornej časti oceánu (0 až 700 m) predstavuje približne 64 % celkového nárastu.". Dostupné online.
  55. ↑ VON SCHUCKMANN, Karina; CHENG, Lijing; PALMER, Matthew D.. Heat stored in the Earth system: where does the energy go?. Earth System Science Data, 2020-09-07, roč. 12, čís. 3, s. 2013–2041. Dostupné online [cit. 2021-12-16]. ISSN 1866-3516. DOI: 10.5194/essd-12-2013-2020. (po anglicky)
  56. ↑ Polar Opposites: the Arctic and Antarctic | NOAA Climate.gov [online]. www.climate.gov, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  57. ↑ US EPA, OAR. Methane and Black Carbon Impacts on the Arctic: Communicating the Science [online]. US EPA, 2017, [cit. 2021-12-16]. S. 5. "Čierny uhlík, ktorý sa usadzuje na snehu a ľade, stmavuje tieto povrchy a znižuje ich odrazivosť (albedo). Tento efekt sa nazýva albedo snehu/ľadu. Tento efekt vedie k zvýšenej absorpcii žiarenia, čo urýchľuje topenie.". Dostupné online. (po anglicky)
  58. ↑ IPCC AR5 WG1 [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-15]. Kapitola 12: Long-term Climate Change: Projections, Commitments and Irreversibility, s. 1062. Dostupné online.
  59. ↑ OBSERVATORY, By Michael Carlowicz, NASA's Earth. Watery heatwave cooks the Gulf of Maine [online]. Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  60. ↑ DELWORTH, Thomas L.; ZENG, Fanrong. Multicentennial variability of the Atlantic meridional overturning circulation and its climatic influence in a 4000 year simulation of the GFDL CM2.1 climate model: MULTICENTENNIAL CLIMATE VARIABILITY. Geophysical Research Letters, 2012-07, roč. 39, čís. 13, s. n/a–n/a. Dostupné online [cit. 2021-12-22]. DOI: 10.1029/2012GL052107. (po anglicky)
  61. ↑ FRANZKE, Christian L. E.; BARBOSA, Susana; BLENDER, Richard. The Structure of Climate Variability Across Scales. Reviews of Geophysics, 2020-06, roč. 58, čís. 2. Dostupné online [cit. 2021-12-22]. ISSN 8755-1209. DOI: 10.1029/2019RG000657. (po anglicky)
  62. ↑ Climate Change - Evidence, Impacts, and Choices [online]. 2012, [cit. 2021-12-22]. S. 9. Dostupné online. Archivované 2013-02-20 z originálu.
  63. ↑ IPCC AR5 WG1 [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-22]. Kapitola 10: Detection and Attribution of Climate Change: from Global to Regional, s. 916. Dostupné online.
  64. ↑ USGCRP. USGCRP. Climate Science Special Report. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. S. 1–470. (po anglicky)
  65. ↑ IPCC AR5 WG1 [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-22]. Kapitola 10: Detection and Attribution of Climate Change: from Global to Regional, s. 875–876. Dostupné online.
  66. ↑ U.S. GLOBAL CHANGE RESEARCH PROGRAM. Global climate change impacts in the United States : a state of knowledge report. Cambridge [England] : Cambridge University Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-521-14407-0. S. 20.
  67. ↑ IPCC AR5 WG1 Summary for Policymakers [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-22]. S. 13–14. Dostupné online.
  68. ↑ The Causes of Climate Change [online]. Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online.
  69. ↑ IPCC AR4 WG1 [online]. IPCC, 2007, [cit. 2021-12-22]. Kapitola 1. FAQ1.1.. "Aby povrch vyžaroval 240 W m-2, musel by mať teplotu približne -19 °C. To je oveľa chladnejšie ako podmienky, ktoré v skutočnosti panujú na povrchu Zeme (celosvetová priemerná teplota povrchu je približne 14 °C).". Dostupné online.
  70. ↑ What Is the Greenhouse Effect? [online]. American Chemical Society, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online. Archivované 2019-05-26 z originálu. (po anglicky)
  71. ↑ WANG, Bin; SHUGART, Herman H; LERDAU, Manuel T. Sensitivity of global greenhouse gas budgets to tropospheric ozone pollution mediated by the biosphere. Environmental Research Letters, 2017-08-01, roč. 12, čís. 8, s. 084001. Dostupné online [cit. 2021-12-22]. ISSN 1748-9326. DOI: 10.1088/1748-9326/aa7885.
  72. ↑ SCHMIDT, Gavin A.; RUEDY, Reto A.; MILLER, Ron L.. Attribution of the present-day total greenhouse effect. Journal of Geophysical Research, 2010-10-16, roč. 115, čís. D20, s. D20106. Dostupné online [cit. 2021-12-22]. ISSN 0148-0227. DOI: 10.1029/2010JD014287. (po anglicky)
  73. ↑ Climate Change Impacts in the United States [online]. 2014, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online. Archivované 2021-12-30 z originálu.
  74. ↑ Oil and gas firms 'have had far worse climate impact than thought' [online]. the Guardian, 2020-02-19, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  75. ↑ WMO. State of the global climate 2020. Genf : [s.n.], 2021. Dostupné online. ISBN 978-92-63-11264-4.
  76. ↑ IPCC AR6 WG1 [online]. IPCC, 2021, [cit. 2021-12-22]. Kapitola Technical Summary, s. TS-35. Dostupné online.
  77. ↑ OLIVIER, J.G.J.; PETERS, J.A.H.W.. TRENDS IN GLOBAL CO2 AND TOTAL GREENHOUSE GAS EMISSIONS [online]. he Hague: PBL Netherlands Environmental Assessment Agency, 2020-05, [cit. 2021-12-23]. S. 14, 16–17, 23. Dostupné online.
  78. ↑ OLIVIER, J.G.J.; PETERS, J.A.H.W.. TRENDS IN GLOBAL CO2 AND TOTAL GREENHOUSE GAS EMISSIONS [online]. he Hague: PBL Netherlands Environmental Assessment Agency, 2020-05, [cit. 2021-12-23]. S. 17. Dostupné online.
  79. ↑ Global Methane Emissions and Mitigation Opportunities [online]. Global Methane Initiative, 2020, [cit. 2021-12-23]. Dostupné online.
  80. ↑ MANAGEMENT OF NITROGEN FERTILIZER TO REDUCE NITROUS OXIDE (N2O) EMISSIONS FROM FIELD CROPS [online]. Michigan State University, 2014, [cit. 2021-12-23]. Dostupné online.
  81. ↑ US EPA, OAR. Global Greenhouse Gas Emissions Data [online]. www.epa.gov, 2016-01-12, [cit. 2021-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  82. ↑ IPCC SRCCL Summary for Policymakers [online]. IPCC, 2019, [cit. 2021-12-23]. S. 10. Dostupné online.
  83. ↑ IPCC SROCC [online]. IPCC, 2019, [cit. 2021-12-23]. Kapitola 5: Changing Ocean, Marine Ecosystems, and Dependent Communities, s. 450. Dostupné online.
  84. ↑ Climate change : observed impacts on planet Earth. Amsterdam, Netherlands : [s.n.], 2015. (Second edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-444-63535-8. Kapitola 27 – Atmospheric Aerosols and Their Role in Climate Change, s. 456.
  85. ↑ MCNEILL, V. Faye. Atmospheric Aerosols: Clouds, Chemistry, and Climate. Annual Review of Chemical and Biomolecular Engineering, 2017-06-07, roč. 8, čís. 1, s. 427–444. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1947-5438. DOI: 10.1146/annurev-chembioeng-060816-101538. (po anglicky)
  86. ↑ SAMSET, B. H.; SAND, M.; SMITH, C. J.. Climate Impacts From a Removal of Anthropogenic Aerosol Emissions. Geophysical Research Letters, 2018-01-28, roč. 45, čís. 2, s. 1020–1029. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0094-8276. DOI: 10.1002/2017GL076079. (po anglicky)
  87. ↑ IPCC AR5 WG1 [online]. IPCC, 2013, [cit. 2021-12-23]. Kapitola 2: Observations: Atmosphere and Surface, s. 183. Dostupné online.
  88. ↑ HE, Yanyi; WANG, Kaicun; ZHOU, Chunlüe. A Revisit of Global Dimming and Brightening Based on the Sunshine Duration. Geophysical Research Letters, 2018-05-16, roč. 45, čís. 9, s. 4281–4289. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. DOI: 10.1029/2018GL077424. (po anglicky)
  89. ↑ STORELVMO, T.; LEIRVIK, T.; LOHMANN, U.. Disentangling greenhouse warming and aerosol cooling to reveal Earth’s climate sensitivity. Nature Geoscience, 2016-04, roč. 9, čís. 4, s. 286–289. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1752-0894. DOI: 10.1038/ngeo2670. (po anglicky)
  90. ↑ WILD, Martin; GILGEN, Hans; ROESCH, Andreas. From Dimming to Brightening: Decadal Changes in Solar Radiation at Earth's Surface. Science, 2005-05-06, roč. 308, čís. 5723, s. 847–850. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.1103215. (po anglicky)
  91. ↑ STORELVMO, T.; LEIRVIK, T.; LOHMANN, U.. Disentangling greenhouse warming and aerosol cooling to reveal Earth’s climate sensitivity. Nature Geoscience, 2016-04, roč. 9, čís. 4, s. 286–289. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1752-0894. DOI: 10.1038/ngeo2670. (po anglicky)
  92. ↑ SAMSET, B. H.; SAND, M.; SMITH, C. J.. Climate Impacts From a Removal of Anthropogenic Aerosol Emissions. Geophysical Research Letters, 2018-01-28, roč. 45, čís. 2, s. 1020–1029. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0094-8276. DOI: 10.1002/2017GL076079. (po anglicky)
  93. ↑ TWOMEY, S.. The Influence of Pollution on the Shortwave Albedo of Clouds. Journal of the Atmospheric Sciences, 1977-07, roč. 34, čís. 7, s. 1149–1152. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0022-4928. DOI: 10.1175/1520-0469(1977)034<1149:TIOPOT>2.0.CO;2. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  94. ↑ ALBRECHT, Bruce A.. Aerosols, Cloud Microphysics, and Fractional Cloudiness. Science, 1989-09-15, roč. 245, čís. 4923, s. 1227–1230. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.245.4923.1227. (po anglicky)
  95. ↑ a b Chapter 2: Physical Drivers of Climate Change [online]. 2017, [cit. 2021-12-23]. S. 78. Dostupné online.
  96. ↑ RAMANATHAN, V.; CARMICHAEL, G.. Global and regional climate changes due to black carbon. Nature Geoscience, 2008-04, roč. 1, čís. 4, s. 221–227. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1752-0894. DOI: 10.1038/ngeo156. (po anglicky)
  97. ↑ SAND, M.; BERNTSEN, T. K.; VON SALZEN, K.. Response of Arctic temperature to changes in emissions of short-lived climate forcers. Nature Climate Change, 2016-03, roč. 6, čís. 3, s. 286–289. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/nclimate2880. (po anglicky)
  98. ↑ RITCHIE, Hannah; ROSER, Max. Land Use. Our World in Data, 2013-11-13. Dostupné online [cit. 2021-12-23].
  99. ↑ One-Fourth of Forest Loss Permanent; Global Deforestation Not Slowing Down [online]. University of Arkansas News, [cit. 2021-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  100. ↑ Global forest resources assessment 2015 : how are the world's forests changing?. Rome : [s.n.], 2016. (Second edition.) Dostupné online. ISBN 92-5-109283-4.
  101. ↑ CURTIS, Philip G.; SLAY, Christy M.; HARRIS, Nancy L.. Classifying drivers of global forest loss. Science, 2018-09-14, roč. 361, čís. 6407, s. 1108–1111. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.aau3445. (po anglicky)
  102. ↑ a b SEYMOUR, Frances; GIBBS, David. Forests in the IPCC Special Report on Land Use: 7 Things to Know. wri.org (WRI), 2019-08-08. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. (po anglicky)
  103. ↑ IPCC SRCCL [online]. IPCC, 2019, [cit. 2021-12-23]. Kapitola 2: Land-Climate Interactions, s. 172. "Samotné globálne biofyzikálne ochladenie bolo odhadnuté väčším rozsahom klimatických modelov a predstavuje -0,10 ± 0,14 °C; pohybuje sa v rozmedzí od -0,57 °C do +0,06 °C ... Toto ochladzovanie je v podstate spôsobené zvýšením albedu povrchu: historické zmeny v pokrývke pôdy viedli vo všeobecnosti k dominantnému zosvetleniu pôdy". Dostupné online.
  104. ↑ SCHMIDT, Gavin A.; SHINDELL, Drew T.; TSIGARIDIS, Kostas. Reconciling warming trends. Nature Geoscience, 2014-03, roč. 7, čís. 3, s. 158–160. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1752-0894. DOI: 10.1038/ngeo2105. (po anglicky)
  105. ↑ FYFE, John C.; MEEHL, Gerald A.; ENGLAND, Matthew H.. Making sense of the early-2000s warming slowdown. Nature Climate Change, 2016-03, roč. 6, čís. 3, s. 224–228. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/nclimate2938. (po anglicky)
  106. ↑ Climate change : evidence, impacts, and choices : answers to common questions about the science of climate change. [Washington D.C.] : [s.n.], 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-921789-38-0. S. 6.
  107. ↑ IPCC AR4 WG1 [online]. IPCC, 2007, [cit. 2021-12-23]. Kapitola 9: Understanding and Attributing Climate Change, s. 702–703. Dostupné online.
  108. ↑ a b U.S. GLOBAL CHANGE RESEARCH PROGRAM. Global climate change impacts in the United States : a state of knowledge report. Cambridge [England] : Cambridge University Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-521-14407-0. S. 79.
  109. ↑ FISCHER, Tobias P.; AIUPPA, Alessandro. AGU Centennial Grand Challenge: Volcanoes and Deep Carbon Global CO 2 Emissions From Subaerial Volcanism—Recent Progress and Future Challenges. Geochemistry, Geophysics, Geosystems, 2020-03, roč. 21, čís. 3. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 1525-2027. DOI: 10.1029/2019GC008690. (po anglicky)
  110. ↑ Paleoclimate, global change, and the future. Berlin : Springer, 2003. Dostupné online. ISBN 3-540-42402-4. S. 105.
  111. ↑ MANN, M. E.; ZHANG, Z.; HUGHES, M. K.. Proxy-based reconstructions of hemispheric and global surface temperature variations over the past two millennia. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2008-09-09, roč. 105, čís. 36, s. 13252–13257. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.0805721105. (po anglicky)
  112. ↑ BERGER, A.; LOUTRE, M. F.. An Exceptionally Long Interglacial Ahead?. Science, 2002-08-23, roč. 297, čís. 5585, s. 1287–1288. Dostupné online [cit. 2021-12-23]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.1076120. (po anglicky)
  113. ↑ Climate change 2013 : the physical science basis : Working Group I contribution to the Fifth assessment report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. New York : [s.n.], 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-107-05799-9. Kapitola Information from paleoclimate archives, s. 383–464.
  114. ↑ The Study of Earth as an Integrated System [online]. Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2021-12-23]. Dostupné online.
  115. ↑ a b The Study of Earth as an Integrated System [online]. Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  116. ↑ a b c d U.S. GLOBAL CHANGE RESEARCH PROGRAM. Global climate change impacts in the United States : a state of knowledge report. Cambridge [England] : Cambridge University Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-521-14407-0. Kapitola 2, s. 89–91.
  117. ↑ IPCC AR5 WG1 – Climate change 2013 : the physical science basis : Working Group I contribution to the Fifth assessment report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. New York : [s.n.], 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-107-05799-9. S. 14.
  118. ↑ WOLFF, Eric W.; SHEPHERD, John G.; SHUCKBURGH, Emily. Feedbacks on climate in the Earth system: introduction. Philosophical Transactions of the Royal Society A: Mathematical, Physical and Engineering Sciences, 2015-11-13, roč. 373, čís. 2054, s. 20140428. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 1364-503X. DOI: 10.1098/rsta.2014.0428. (po anglicky)
  119. ↑ WILLIAMS, Richard G; CEPPI, Paulo; KATAVOUTA, Anna. Controls of the transient climate response to emissions by physical feedbacks, heat uptake and carbon cycling. Environmental Research Letters, 2020-09-01, roč. 15, čís. 9, s. 0940c1. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 1748-9326. DOI: 10.1088/1748-9326/ab97c9.
  120. ↑ Arctic amplification [online]. NASA - Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  121. ↑ COHEN, Judah; SCREEN, James A.; FURTADO, Jason C.. Recent Arctic amplification and extreme mid-latitude weather. Nature Geoscience, 2014-09, roč. 7, čís. 9, s. 627–637. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 1752-0894. DOI: 10.1038/ngeo2234. (po anglicky)
  122. ↑ TURETSKY, Merritt R.; ABBOTT, Benjamin W.; JONES, Miriam C.. Permafrost collapse is accelerating carbon release. Nature, 2019-05, roč. 569, čís. 7754, s. 32–34. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/d41586-019-01313-4. (po anglicky)
  123. ↑ The Carbon Cycle [online]. NASA Earth Observatory, 2011-06-16, [cit. 2021-12-26]. "Suchozemské rastliny a oceán doteraz absorbovali približne 55 percent uhlíka, ktorý ľudia vypúšťajú do atmosféry, zatiaľ čo približne 45 percent zostáva v atmosfére. Nakoniec pevnina a oceány absorbujú väčšinu dodatočného oxidu uhličitého, ale až 20 % môže zostať v atmosfére po mnoho tisíc rokov.". Dostupné online. (po anglicky)
  124. ↑ IPCC SR CCL [online]. IPCC, 2019, [cit. 2012-12-26]. S. 133, 144. Dostupné online.
  125. ↑ MELILLO, J. M.; FREY, S. D.; DEANGELIS, K. M.. Long-term pattern and magnitude of soil carbon feedback to the climate system in a warming world. Science, 2017-10-06, roč. 358, čís. 6359, s. 101–105. "Náš prvý odhad 190 Pg straty uhlíka v pôde v dôsledku otepľovania v 21. storočí sa rovná emisiám uhlíka zo spaľovania fosílnych palív za posledné dve desaťročia.". Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.aan2874. (po anglicky)
  126. ↑ U.S. GLOBAL CHANGE RESEARCH PROGRAM. Global climate change impacts in the United States : a state of knowledge report. Cambridge [England] : Cambridge University Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-521-14407-0. S. 93–96.
  127. ↑ DEAN, Joshua F.; MIDDELBURG, Jack J.; RÖCKMANN, Thomas. Methane Feedbacks to the Global Climate System in a Warmer World. Reviews of Geophysics, 2018-03, roč. 56, čís. 1, s. 207–250. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. DOI: 10.1002/2017RG000559. (po anglicky)
  128. ↑ WOLFF, Eric W.; SHEPHERD, John G.; SHUCKBURGH, Emily. Feedbacks on climate in the Earth system: introduction. Philosophical Transactions of the Royal Society A: Mathematical, Physical and Engineering Sciences, 2015-11-13, roč. 373, čís. 2054, s. 20140428. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 1364-503X. DOI: 10.1098/rsta.2014.0428. (po anglicky)
  129. ↑ a b c Q&A: How do climate models work? [online]. Carbon Brief, 2018-01-15, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  130. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, Glossary 2014, s. 120
  131. ↑ STOTT, Peter A.; KETTLEBOROUGH, J. A.. Origins and estimates of uncertainty in predictions of twenty-first century temperature rise. Nature, 2002-04-18, roč. 416, čís. 6882, s. 723–726. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/416723a. (po anglicky)
  132. ↑ IPCC AR4 WG1 Ch8 2007, FAQ 8.1.
  133. ↑ STROEVE, Julienne; HOLLAND, Marika M.; MEIER, Walt. Arctic sea ice decline: Faster than forecast: ARCTIC ICE LOSS-FASTER THAN FORECAST. Geophysical Research Letters, 2007-05-16, roč. 34, čís. 9. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. DOI: 10.1029/2007GL029703. (po anglicky)
  134. ↑ Arctic permafrost is thawing fast. That affects us all. [online]. Environment, 2019-08-13, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  135. ↑ LIEPERT, Beate G.; PREVIDI, Michael. Do Models and Observations Disagree on the Rainfall Response to Global Warming?. Journal of Climate, 2009-06-01, roč. 22, čís. 11, s. 3156–3166. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 1520-0442. DOI: 10.1175/2008JCLI2472.1. (po anglicky)
  136. ↑ RAHMSTORF, Stefan; CAZENAVE, Anny; CHURCH, John A.. Recent Climate Observations Compared to Projections. Science, 2007-05-04, roč. 316, čís. 5825, s. 709–709. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.1136843. (po anglicky)
  137. ↑ NEREM, R. S.; BECKLEY, B. D.; FASULLO, J. T.. Climate-change–driven accelerated sea-level rise detected in the altimeter era. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2018-02-27, roč. 115, čís. 9, s. 2022–2025. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.1717312115. (po anglicky)
  138. ↑ USGCRP Chapter 15 2017
  139. ↑ Q&A: How do climate models work? [online]. Carbon Brief, 2018-01-15, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  140. ↑ RIAHI, Keywan; VAN VUUREN, Detlef P.; KRIEGLER, Elmar. The Shared Socioeconomic Pathways and their energy, land use, and greenhouse gas emissions implications: An overview. Global Environmental Change, 2017-01, roč. 42, s. 153–168. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. DOI: 10.1016/j.gloenvcha.2016.05.009. (po anglicky)
  141. ↑ Arctic permafrost is thawing fast. That affects us all. [online]. Environment, 2019-08-13, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  142. ↑ IPCC AR5 WG3 Ch5 2014, s. 379–380
  143. ↑ MATTHEWS, H. Damon; GILLETT, Nathan P.; STOTT, Peter A.. The proportionality of global warming to cumulative carbon emissions. Nature, 2009-06, roč. 459, čís. 7248, s. 829–832. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature08047. (po anglicky)
  144. ↑ Explainer: How ‘Shared Socioeconomic Pathways’ explore future climate change [online]. Carbon Brief, 2018-04-19, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  145. ↑ MEINSHAUSEN, Malte. Implications of the Developed Scenarios for Climate Change. Cham : Springer International Publishing, 2019. DOI: 10.1007/978-3-030-05843-2_12. Dostupné online. ISBN 978-3-030-05842-5. DOI:10.1007/978-3-030-05843-2_12 S. 462. (po anglicky)
  146. ↑ IPCC AR6 WG1 2021, Summary for Policymakers 2021, s. SPM-17
  147. ↑ IPCC AR6 WG1 2021, Technical Summary 2021, s. TS-30
  148. ↑ a b ROGELJ, Joeri; FORSTER, Piers M.; KRIEGLER, Elmar. Estimating and tracking the remaining carbon budget for stringent climate targets. Nature, 2019-07-18, roč. 571, čís. 7765, s. 335–342. Dostupné online [cit. 2021-12-26]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/s41586-019-1368-z. (po anglicky)
  149. ↑ IPCC SR 15 2019, Summary for Policymakers 2018, s. 12
  150. ↑ Thermodynamics: Albedo [online]. nsidc.org, 2020-04-03, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  151. ↑ HANSEN, James; SATO, Makiko; HEARTY, Paul. Ice melt, sea level rise and superstorms: evidence from paleoclimate data, climate modeling, and modern observations that 2 °C global warming could be dangerous. Atmospheric Chemistry and Physics, 2016-03-22, roč. 16, čís. 6, s. 3761–3812. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 1680-7316. DOI: 10.5194/acp-16-3761-2016. (English)
  152. ↑ MAGAZINE, Smithsonian; WING, Scott L.. Studying the Climate of the Past Is Essential for Preparing for Today's Rapidly Changing Climate [online]. Smithsonian Magazine, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  153. ↑ USGCRP 2017, Kapitola 15, s. 415
  154. ↑ OGBURN,CLIMATEWIRE, Stephanie Paige. Indian Monsoons Are Becoming More Extreme [online]. Scientific American, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  155. ↑ BURKE, Claire; STOTT, Peter. Impact of Anthropogenic Climate Change on the East Asian Summer Monsoon. Journal of Climate, 2017-07-15, roč. 30, čís. 14, s. 5205–5220. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 0894-8755. DOI: 10.1175/JCLI-D-16-0892.1. (EN)
  156. ↑ Hurricanes and Climate Change [online]. . Dostupné online.
  157. ↑ USGCRP 2017, Kapitola 9, s. 260
  158. ↑ Hurricanes and Climate Change [online]. . Dostupné online.
  159. ↑ State of the global climate 2020. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-92-63-11264-4. S. 12.
  160. ↑ IPCC SR OCC 2019, Kapitola 4, s. 324, Poznámka: GMSL (globálna priemerná hladina mora) sa do roku 2100 zvýši o 0,43 m (0,29-0,59 m, pravdepodobný rozsah) (RCP2.6) až 0,84 m (0,61-1,10 m, pravdepodobný rozsah) (RCP8.5) (stredná spoľahlivosť) v porovnaní s obdobím 1986-2005.
  161. ↑ DECONTO, Robert M.; POLLARD, David. Contribution of Antarctica to past and future sea-level rise. Nature, 2016-03-31, roč. 531, čís. 7596, s. 591–597. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature17145. (po anglicky)
  162. ↑ BAMBER, Jonathan L.; OPPENHEIMER, Michael; KOPP, Robert E.. Ice sheet contributions to future sea-level rise from structured expert judgment. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2019-06-04, roč. 116, čís. 23, s. 11195–11200. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.1817205116. (po anglicky)
  163. ↑ ZHANG, Jinlun; LINDSAY, Ron; STEELE, Mike. What drove the dramatic retreat of arctic sea ice during summer 2007?. Geophysical Research Letters, 2008-06-11, roč. 35, čís. 11, s. L11505. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 0094-8276. DOI: 10.1029/2008GL034005. (po anglicky)
  164. ↑ IPCC SR OCC 2019, Kapitola: Summary for Policymakers 2019, s. 18
  165. ↑ DONEY, Scott C.; FABRY, Victoria J.; FEELY, Richard A.. Ocean Acidification: The Other CO 2 Problem. Annual Review of Marine Science, 2009-01-01, roč. 1, čís. 1, s. 169–192. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 1941-1405. DOI: 10.1146/annurev.marine.010908.163834. (po anglicky)
  166. ↑ DEUTSCH, Curtis; BRIX, Holger; ITO, Taka. Climate-Forced Variability of Ocean Hypoxia. Science, 2011-07-15, roč. 333, čís. 6040, s. 336–339. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.1202422. (po anglicky)
  167. ↑ IPCC SR OCC 2019, Kapitola 5, s. 510
  168. ↑ IPCC SR 15 Ch3 2018, s. 283
  169. ↑ Tipping points in Antarctic and Greenland ice sheets [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  170. ↑ IPCC SR 15 SPM 2018, s. 7
  171. ↑ SAP 3.4. Abrupt Climate Change [online]. GlobalChange.gov, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  172. ↑ LIU, Wei; XIE, Shang-Ping; LIU, Zhengyu. Overlooked possibility of a collapsed Atlantic Meridional Overturning Circulation in warming climate. Science Advances, 2017-01-20, roč. 3, čís. 1, s. e1601666. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 2375-2548. DOI: 10.1126/sciadv.1601666. (po anglicky)
  173. ↑ IPCC AR6 WG1 SPM 2021, s. 21
  174. ↑ IPCC AR6 WG1 SPM 2021, s. 88–89, FAQ 12.3
  175. ↑ IPCC AR5 WG1 2013, Kapitola 13, s. 1112
  176. ↑ CRUCIFIX, Michel. Earth's narrow escape from a big freeze. Nature, 2016-01-14, roč. 529, čís. 7585, s. 162–163. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/529162a. (po anglicky)
  177. ↑ SMITH, Joel B.; SCHNEIDER, Stephen H.; OPPENHEIMER, Michael. Assessing dangerous climate change through an update of the Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC) “reasons for concern”. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2009-03-17, roč. 106, čís. 11, s. 4133–4137. PMID: 19251662. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.0812355106. (po anglicky)
  178. ↑ LEVERMANN, Anders; CLARK, Peter U.; MARZEION, Ben. The multimillennial sea-level commitment of global warming. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 2013-08-20, roč. 110, čís. 34, s. 13745–13750. PMID: 23858443 PMCID: PMC3752235. Dostupné online [cit. 2022-01-11]. ISSN 1091-6490. DOI: 10.1073/pnas.1219414110.
  179. ↑ IPCC SR 15 Ch3 2018, s. 218
  180. ↑ IPCC SR CCL Ch2 2019, s. 133
  181. ↑ IPCC SR CCL SPM 2019, s. 7
  182. ↑ ZENG, Ning; YOON, Jinho. Expansion of the world's deserts due to vegetation-albedo feedback under global warming. Geophysical Research Letters, 2009-09-09, roč. 36, čís. 17, s. L17401. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 0094-8276. DOI: 10.1029/2009GL039699. (po anglicky)
  183. ↑ TURNER, Monica G.; CALDER, W. John; CUMMING, Graeme S.. Climate change, ecosystems and abrupt change: science priorities. Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences, 2020-03-16, roč. 375, čís. 1794, s. 20190105. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 0962-8436. DOI: 10.1098/rstb.2019.0105. (po anglicky)
  184. ↑ URBAN, Mark C.. Accelerating extinction risk from climate change. Science, 2015-05, roč. 348, čís. 6234, s. 571–573. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.aaa4984. (po anglicky)
  185. ↑ POLOCZANSKA, Elvira S.; BROWN, Christopher J.; SYDEMAN, William J.. Global imprint of climate change on marine life. Nature Climate Change, 2013-10, roč. 3, čís. 10, s. 919–925. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/nclimate1958. (po anglicky)
  186. ↑ LENOIR, Jonathan; BERTRAND, Romain; COMTE, Lise. Species better track climate warming in the oceans than on land. Nature Ecology & Evolution, 2020-08, roč. 4, čís. 8, s. 1044–1059. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 2397-334X. DOI: 10.1038/s41559-020-1198-2. (po anglicky)
  187. ↑ SMALE, Dan A.; WERNBERG, Thomas; OLIVER, Eric C. J.. Marine heatwaves threaten global biodiversity and the provision of ecosystem services. Nature Climate Change, 2019-04, roč. 9, čís. 4, s. 306–312. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/s41558-019-0412-1. (po anglicky)
  188. ↑ IPCC SR OCC SPM 2019, s. 13
  189. ↑ IPCC SR OCC Ch5 2019, s. 510
  190. ↑ IPCC SR OCC Ch5 2019, s. 451
  191. ↑ IPCC AR5 WG2B 2014, Kapitola 18, s. 983, 1008
  192. ↑ IPCC AR5 WG2B 2014, Kapitola 19, s. 1077
  193. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, Summary for Policymakers, s. 8, SPM 2
  194. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, Summary for Policymakers, s. 13, SPM 2.3
  195. ↑ IPCC AR5 WG2B 2014, Kapitola 11, s. 720–723
  196. ↑ COSTELLO, Anthony; ABBAS, Mustafa; ALLEN, Adriana. Managing the health effects of climate change. The Lancet, 2009-05, roč. 373, čís. 9676, s. 1693–1733. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. DOI: 10.1016/S0140-6736(09)60935-1. (po anglicky)
  197. ↑ WATTS, Nick; ADGER, W Neil; AGNOLUCCI, Paolo. Health and climate change: policy responses to protect public health. The Lancet, 2015-11, roč. 386, čís. 10006, s. 1861–1914. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. DOI: 10.1016/S0140-6736(15)60854-6. (po anglicky)
  198. ↑ IPCC AR5 WG2B 2014, Kapitola 11, s. 713
  199. ↑ WATTS, Nick; AMANN, Markus; ARNELL, Nigel. The 2019 report of The Lancet Countdown on health and climate change: ensuring that the health of a child born today is not defined by a changing climate. The Lancet, 2019-11, roč. 394, čís. 10211, s. 1836–1878. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. DOI: 10.1016/S0140-6736(19)32596-6. (po anglicky)
  200. ↑ WATTS, Nick; AMANN, Markus; ARNELL, Nigel. The 2019 report of The Lancet Countdown on health and climate change: ensuring that the health of a child born today is not defined by a changing climate. The Lancet, 2019-11, roč. 394, čís. 10211, s. 1836–1878. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. DOI: 10.1016/S0140-6736(19)32596-6. (po anglicky)
  201. ↑ Quantitative risk assessment of the effects of climate change on selected causes of death, 2030s and 2050s. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-92-4-150769-1.
  202. ↑ SPRINGMANN, Marco; MASON-D'CROZ, Daniel; ROBINSON, Sherman. Global and regional health effects of future food production under climate change: a modelling study. The Lancet, 2016-05, roč. 387, čís. 10031, s. 1937–1946. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. DOI: 10.1016/S0140-6736(15)01156-3. (po anglicky)
  203. ↑ HAINES, Andy; EBI, Kristie. The Imperative for Climate Action to Protect Health. New England Journal of Medicine, 2019-01-17, roč. 380, čís. 3, s. 263–273. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMra1807873. (po anglicky)
  204. ↑ HAINES, Andy; EBI, Kristie. The Imperative for Climate Action to Protect Health. New England Journal of Medicine, 2019-01-17, roč. 380, čís. 3, s. 263–273. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMra1807873. (po anglicky)
  205. ↑ IPCC AR5 WG2B 2014, Kapitola 11, s. 713
  206. ↑ WHO calls for urgent action to protect health from climate change – Sign the call [online]. www.who.int, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  207. ↑ IPCC SR CCL 2019, Kapitola 5, s. 451
  208. ↑ ZHAO, Chuang; LIU, Bing; PIAO, Shilong. Temperature increase reduces global yields of major crops in four independent estimates. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2017-08-29, roč. 114, čís. 35, s. 9326–9331. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.1701762114. (po anglicky)
  209. ↑ IPCC SR CCL 2019, Kapitola 5, s. 439
  210. ↑ IPCC AR5 WG2A 2014, Kapitola 7, s. 488
  211. ↑ IPCC SR CCL 2019, Kapitola 5, s. 462
  212. ↑ IPCC SR OCC 2019, Kapitola 5, s. 503
  213. ↑ HOLDING, S.; ALLEN, D. M.; FOSTER, S.. Groundwater vulnerability on small islands. Nature Climate Change, 2016-12, roč. 6, čís. 12, s. 1100–1103. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/nclimate3128. (po anglicky)
  214. ↑ IPCC AR5 WG2A 2014, Kapitola 3, s. 232–233
  215. ↑ The missing economic risks in assessments of climate change impacts [online]. . S. 3. Dostupné online.
  216. ↑ IMF Working Papers Volume 2019 Issue 185: Macroeconomic and Financial Policies for Climate Change Mitigation: A Review of the Literature (2019) [online]. imfsg, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online. DOI:10.5089/9781513511955.001 (po anglicky)
  217. ↑ DIFFENBAUGH, Noah S.; BURKE, Marshall. Global warming has increased global economic inequality. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2019-05-14, roč. 116, čís. 20, s. 9808–9813. PMID: 31010922. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.1816020116. (po anglicky)
  218. ↑ Climate change could impact the poor much more than previously thought | Dana Nuccitelli [online]. the Guardian, 2015-01-26, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  219. ↑ BURKE, Marshall; DAVIS, W. Matthew; DIFFENBAUGH, Noah S.. Large potential reduction in economic damages under UN mitigation targets. Nature, 2018-05, roč. 557, čís. 7706, s. 549–553. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 1476-4687. DOI: 10.1038/s41586-018-0071-9. (po anglicky)
  220. ↑ IPCC AR5 WG2A 2014, Kapitola 3, s. 796–797
  221. ↑ Shock Waves: Managing the Impacts of Climate Change on Poverty. [s.l.] : [s.n.]. DOI: 10.1596/978-1-4648-0673-5. Dostupné online. ISBN 978-1-4648-0673-5. DOI:10.1596/978-1-4648-0673-5 S. 12. (po anglicky)
  222. ↑ IPCC AR5 WG2B 2014, Kapitola 13, s. 796
  223. ↑ MACH, Katharine J.; KRAAN, Caroline M.; ADGER, W. Neil. Climate as a risk factor for armed conflict. Nature, 2019-07, roč. 571, čís. 7764, s. 193–197. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 1476-4687. DOI: 10.1038/s41586-019-1300-6. (po anglicky)
  224. ↑ IPCC SR OCC 2019, Kapitola 4, s. 328
  225. ↑ Climate Change and the Risk of Statelessness: The Situation of Low-lying Island States [online]. . S. 3. Dostupné online.
  226. ↑ MATTHEWS, Tom. Humid heat and climate change. Progress in Physical Geography: Earth and Environment, 2018-06, roč. 42, čís. 3, s. 391–405. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 0309-1333. DOI: 10.1177/0309133318776490. (po anglicky)
  227. ↑ BALSARI, Satchit; DRESSER, Caleb; LEANING, Jennifer. Climate Change, Migration, and Civil Strife. Current Environmental Health Reports, 2020-12, roč. 7, čís. 4, s. 404–414. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 2196-5412. DOI: 10.1007/s40572-020-00291-4. (po anglicky)
  228. ↑ CATTANEO, Cristina; BEINE, Michel; FRÖHLICH, Christiane J.. Human Migration in the Era of Climate Change. Review of Environmental Economics and Policy, 2019-07-01, roč. 13, čís. 2, s. 189–206. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 1750-6816. DOI: 10.1093/reep/rez008. (po anglicky)
  229. ↑ IOM outlook on migration, environment and climate change. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-92-9068-703-0. S. 38.
  230. ↑ KACZAN, David J.; ORGILL-MEYER, Jennifer. The impact of climate change on migration: a synthesis of recent empirical insights. Climatic Change, 2020-02, roč. 158, čís. 3-4, s. 281–300. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 0165-0009. DOI: 10.1007/s10584-019-02560-0. (po anglicky)
  231. ↑ Roads from Rio+20. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-90-78645-98-6. Kapitola obr. 6.14, v kapitole 6: The energy and climate challenge. , Str.177, zpráva č.: 500062001. Webové stránky zprávy.
  232. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, Kapitola: Glossary, s. 125
  233. ↑ IPCC SR 15 SPM 2018, s. 12
  234. ↑ IPCC SR 15 SPM 2018, s. 15
  235. ↑ The emissions gap report 2019. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-92-807-3766-0. S. XX.
  236. ↑ Emission Gap Report 2021 – The Heat is On [online]. . S. 36. "V současné době se odhaduje, že pokračování v úsilí, které vyplývá z nejnovějších národních závazků NDC a oznámených závazků, povede k oteplení o přibližně 2,7 °C (rozmezí: 2,2-3,2 °C) s 66% pravděpodobností.“. Dostupné online.
  237. ↑ IPCC SR 15 2018, Kapitola 2, s. 109
  238. ↑ a b Achieving the Paris Climate Agreement Goals: Global and Regional 100% Renewable Energy Scenarios with Non-energy GHG Pathways for +1.5°C and +2°C. [s.l.] : [s.n.]. DOI: 10.1007/978-3-030-05843-2. Dostupné online. ISBN 978-3-030-05842-5. DOI:10.1007/978-3-030-05843-2 S. xxiii. (po anglicky)
  239. ↑ LEVIN, Kelly. How Effective Is Land At Removing Carbon Pollution? The IPCC Weighs In. WRI (WRI), 2019-08-08. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. (po anglicky)
  240. ↑ IPCC SR 15 Ch3 2018, s. s. 266, citácia: "Ak sa zalesňovanie uskutočňuje formou prirodzenej obnovy ekosystémov, je prospešné tak pre sekvestráciu uhlíka, ako aj pre zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb."
  241. ↑ BUI, Mai; ADJIMAN, Claire S.; BARDOW, André. Carbon capture and storage (CCS): the way forward. Energy & Environmental Science, 2018, roč. 11, čís. 5, s. 1062–1176. Dostupné online [cit. 2022-01-12]. ISSN 1754-5692. DOI: 10.1039/C7EE02342A. (po anglicky)
  242. ↑ IPCC SR 15 SPM 2018, s. 17
  243. ↑ IPCC SR 15 2018, s. 34
  244. ↑ IPCC SR 15 SPM 2018, s. 17
  245. ↑ IPCC SR 15 Ch4 2018, s. 347–352
  246. ↑ Thermodynamics: Albedo | National Snow and Ice Data Center [online]. nsidc.org, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online.
  247. ↑ a b The emissions gap report 2019. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-92-807-3766-0. S. 46.
  248. ↑ Renewables 2020 Global Status Report [online]. . S. 32, obr. 1. Dostupné online.
  249. ↑ UNEP 2019, s. XXIII, tabulka ES.3
  250. ↑ Achieving the Paris Climate Agreement Goals: Global and Regional 100% Renewable Energy Scenarios with Non-energy GHG Pathways for +1.5°C and +2°C. [s.l.] : [s.n.]. DOI: 10.1007/978-3-030-05843-2. Dostupné online. ISBN 978-3-030-05842-5. DOI:10.1007/978-3-030-05843-2 S. xxviii, obr. 5. (po anglicky)
  251. ↑ IPCC SR 15 Ch2 2018, s. s. 131, obr. 2.15
  252. ↑ Trajectories for a Just Transition of the Fossil Fuel Industry. [s.l.] : [s.n.]. DOI: 10.1007/978-3-030-05843-2_9. Dostupné online. ISBN 978-3-030-05842-5. DOI:10.1007/978-3-030-05843-2_9 S. 409–410. (po anglicky)
  253. ↑ IPCC SR 15 Ch2 2018; UNEP 2019, tabuľka ES.3 & s. 49
  254. ↑ IPCC AR5 WG3 2014, Kapitola 9, s. 697
  255. ↑ Electrification & Decarbonization: Exploring U.S. Energy Use and Greenhouse Gas Emissions in Scenarios with Widespread Electrification and Power Sector Decarbonization [online]. . S. vi, 12. Dostupné online.
  256. ↑ IPCC SR 15 Ch4 2018, s. 324–325
  257. ↑ WATTS, Nick; AMANN, Markus; ARNELL, Nigel. The 2019 report of The Lancet Countdown on health and climate change: ensuring that the health of a child born today is not defined by a changing climate. The Lancet, 2019-11, roč. 394, čís. 10211, s. 1836–1878. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. DOI: 10.1016/S0140-6736(19)32596-6. (po anglicky)
  258. ↑ WHO 2018, s. 27
  259. ↑ WATTS, Nick; AMANN, Markus; ARNELL, Nigel. The 2019 report of The Lancet Countdown on health and climate change: ensuring that the health of a child born today is not defined by a changing climate. The Lancet, 2019-11, roč. 394, čís. 10211, s. 1836–1878. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. DOI: 10.1016/S0140-6736(19)32596-6. (po anglicky)
  260. ↑ WHO 2016
  261. ↑ WHO 2018, s. 27; IPCC SR 15 2018, s. 97, citácia: "Obmedzenie otepľovania na 1,5 °C možno dosiahnuť synergicky so zmiernením chudoby a zlepšením energetickej bezpečnosti a môže mať veľký prínos pre verejné zdravie zlepšením kvality ovzdušia, čím sa zabráni miliónom predčasných úmrtí. Špecifické zmierňujúce opatrenia, ako napríklad bioenergia, však môžu viesť ku kompromisom, ktoré je potrebné zvážiť."
  262. ↑ VANDYCK, Toon; KERAMIDAS, Kimon; KITOUS, Alban. Air quality co-benefits for human health and agriculture counterbalance costs to meet Paris Agreement pledges. Nature Communications, 2018-12, roč. 9, čís. 1, s. 4939. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 2041-1723. DOI: 10.1038/s41467-018-06885-9. (po anglicky)
  263. ↑ IPCC SR 15 Ch2 2018, s. 97
  264. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, Summary for Policymakers, s. 29
  265. ↑ IPCC SR 15 Ch2 2018, s. 155, obr. 2.27
  266. ↑ IPCC SR 15 Ch2 2018, s. 142
  267. ↑ IPCC SR 15 Ch2 2018, s. 138–140
  268. ↑ IPCC SR 15 Ch2 2018, s. 141–142
  269. ↑ IPCC AR5 WG3 2014, Kapitola 9, s. 686–694
  270. ↑ WRI 2019, s. 1
  271. ↑ WRI 2019, s. 1,3
  272. ↑ Low and zero emissions in the steel and cement industries Barriers, technologies and policies [online]. . S. 11, 19–22. Dostupné online.
  273. ↑ WRI 2019; IPCC SR CCL 2019, Kapitola 2, s. 189–193
  274. ↑ IPCC SR 15 Ch4 2018, s. 326–327
  275. ↑ BEDNAR, Johannes; OBERSTEINER, Michael; WAGNER, Fabian. On the financial viability of negative emissions. Nature Communications, 2019-04-16, roč. 10, čís. 1, s. 1783. PMID: 30992434 PMCID: PMC6467865. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 2041-1723. DOI: 10.1038/s41467-019-09782-x.
  276. ↑ BUI, Mai; ADJIMAN, Claire S.; BARDOW, André. Carbon capture and storage (CCS): the way forward. Energy & Environmental Science, 2018-05-16, roč. 11, čís. 5, s. 1062–1176. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 1754-5706. DOI: 10.1039/C7EE02342A. (po anglicky)
  277. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, s. 125
  278. ↑ BEDNAR, Johannes; OBERSTEINER, Michael; WAGNER, Fabian. On the financial viability of negative emissions. Nature Communications, 2019-04-16, roč. 10, čís. 1, s. 1783. PMID: 30992434 PMCID: PMC6467865. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 2041-1723. DOI: 10.1038/s41467-019-09782-x.
  279. ↑ IPCC SR 15 2018, s. 34
  280. ↑ IPCC SR 15 Ch4 2018, s. 396–397
  281. ↑ a b IPCC AR5 SYR 2014, s. 17
  282. ↑ IPCC AR4 WG2 2007, Kapitola 19, s. 796
  283. ↑ UNEP 2018, s. xii–xiii
  284. ↑ IPCC SR CCL 2019, Kapitola 5, s. 439
  285. ↑ IPCC SR 15 Ch4 2018, s. 336–337
  286. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, s. 54
  287. ↑ IPCC AR5 SYR 2014, Summary for Policymakers, s.17, sekcia 3
  288. ↑ a b IPCC SR 15 Ch5 2018, s. 447
  289. ↑ RAUNER, Sebastian; BAUER, Nico; DIRNAICHNER, Alois. Coal-exit health and environmental damage reductions outweigh economic impacts. Nature Climate Change, 2020-04, roč. 10, čís. 4, s. 308–312. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/s41558-020-0728-x. (po anglicky)
  290. ↑ MERCURE, J.-F.; POLLITT, H.; VIÑUALES, J. E.. Macroeconomic impact of stranded fossil fuel assets. Nature Climate Change, 2018-07, roč. 8, čís. 7, s. 588–593. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/s41558-018-0182-1. (po anglicky)
  291. ↑ State and Trends of Carbon Pricing 2019. [s.l.] : [s.n.]. DOI: 10.1596/978-1-4648-1435-8. Dostupné online. ISBN 978-1-4648-1435-8. DOI:10.1596/978-1-4648-1435-8 (po anglicky)
  292. ↑ Human development report 2020 : the next frontier : human development and the Anthropocene.. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-92-1-126442-5. S. 10.
  293. ↑ Fossil Fuel to Clean Energy Subsidy Swaps: How to pay for an energy revolution [online]. . S. iv. Dostupné online.
  294. ↑ Impacts of the world-class vehicle efficiency and emissions regulations in select G20 Countries [online]. . S. iv. Dostupné online.
  295. ↑ UNFCCC 1992, čl: 2
  296. ↑ IPCC AR4 WG3 2007, Kapitola 1, s. 97
  297. ↑ UNFCCC 1997
  298. ↑ The Economics of the Kyoto Protocol [online]. . Dostupné online.
  299. ↑ Paris Agreement [online]. . Dostupné online.
  300. ↑ a b The Paris Agreement Summary [online]. [Cit. 2022-01-22]. Dostupné online. Archivované 2018-10-05 z originálu.
  301. ↑ LYNAS, Mark; HOULTON, Benjamin Z; PERRY, Simon. Greater than 99% consensus on human caused climate change in the peer-reviewed scientific literature. Environmental Research Letters, 2021-10-19, roč. 16, čís. 11, s. 114005. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 1748-9326. DOI: 10.1088/1748-9326/ac2966.
  302. ↑ POWELL, James. Scientists Reach 100% Consensus on Anthropogenic Global Warming. Bulletin of Science, Technology & Society, 2017-12, roč. 37, čís. 4, s. 183–184. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 0270-4676. DOI: 10.1177/0270467619886266. (po anglicky)
  303. ↑ COOK, John; ORESKES, Naomi; DORAN, Peter T. Consensus on consensus: a synthesis of consensus estimates on human-caused global warming. Environmental Research Letters, 2016-04-01, roč. 11, čís. 4, s. 048002. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 1748-9326. DOI: 10.1088/1748-9326/11/4/048002.
  304. ↑ Understanding and responding to Climate Change – Highlights of National Academy Reports [online]. [Cit. 2022-01-22]. Dostupné online. Archivované 2019-07-11 z originálu.
  305. ↑ Climate change : what it means for us, our children, and our grandchildren. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-262-27175-2. S. 68.
  306. ↑ G8+5 Academies’ joint statement: Climate change and the transformation of energy technologies for a low carbon future [online]. . Dostupné online.
  307. ↑ IPCC AR6 WG1 SPM 2021
  308. ↑ Oxford handbook of climate change and society. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-19-956660-0. Kapitola Chapter 10: Challenging Climate Change: The Denial Countermovement, s. 144, 155.
  309. ↑ a b BJÖRNBERG, Karin Edvardsson; KARLSSON, Mikael; GILEK, Michael. Climate and environmental science denial: A review of the scientific literature published in 1990–2015. Journal of Cleaner Production, 2017-11, roč. 167, s. 229–241. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. DOI: 10.1016/j.jclepro.2017.08.066. (po anglicky)
  310. ↑ Merchants of doubt : how a handful of scientists obscured the truth on issues from tobacco smoke to global warming. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-1-59691-610-4.
  311. ↑ O'NEILL, S. J.; BOYKOFF, M.. Climate denier, skeptic, or contrarian?. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2010-09-28, roč. 107, čís. 39, s. E151–E151. Dostupné online [cit. 2022-01-13]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.1010507107. (po anglicky)
  312. ↑ BJÖRNBERG, Karin Edvardsson; KARLSSON, Mikael; GILEK, Michael. Climate and environmental science denial: A review of the scientific literature published in 1990–2015. Journal of Cleaner Production, 2017-11-20, roč. 167, s. 229–241. Dostupné online [cit. 2022-01-22]. ISSN 0959-6526. DOI: 10.1016/j.jclepro.2017.08.066. (po anglicky)
  313. ↑ Climate change and society : sociological perspectives. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-19-935610-2. Kapitola Chapter 10: Challenging Climate Change: The Denial Countermovement, s. 308.
  314. ↑ Oxford handbook of climate change and society. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-19-956660-0. Kapitola Chapter 10: Challenging Climate Change: The Denial Countermovement, s. 146.
  315. ↑ Tzv. komnata ozvien blogov a médií popierajúcich klímu ďalej podnietila prostredie nepochopenia zmeny klímy.
  316. ↑ HARVEY, Jeffrey A.; VAN DEN BERG, Daphne; ELLERS, Jacintha. Internet Blogs, Polar Bears, and Climate-Change Denial by Proxy. Bioscience, 2018-04-01, roč. 68, čís. 4, s. 281–287. PMID: 29662248 PMCID: PMC5894087. Dostupné online [cit. 2022-01-22]. ISSN 0006-3568. DOI: 10.1093/biosci/bix133.
  317. ↑ Climate for change : non-state actors and the global politics of the greenhouse. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 0-521-63250-1. S. 80.
  318. ↑ Global Concern about Climate Change, Broad Support for Limiting Emissions [online]. . S. 10. Dostupné online.
  319. ↑ a b Many globally are as concerned about climate change as about the spread of infectious diseases [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  320. ↑ Global Concern about Climate Change, Broad Support for Limiting Emissions [online]. . S. 15. Dostupné online.
  321. ↑ International Public Opinion on Climate Change [online]. . S. 7. Dostupné online.
  322. ↑ Peoples’ Climate Vote [online]. . S. 15. Dostupné online.
  323. ↑ Mobilising civil society: can the climate movement achieve transformational social change? [online]. . Dostupné online.
  324. ↑ Climate Action: Can We Change the Climate From the Grassroots Up? [online]. . Dostupné online.
  325. ↑ Global trends in climate change litigation: 2019 snapshot [online]. . Dostupné online.
  326. ↑ The warming papers : the scientific foundation for the climate change forecast. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 1-118-68733-7. S. 10–14.
  327. ↑ The warming papers : the scientific foundation for the climate change forecast. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 1-118-68733-7. S. 39–42.
  328. ↑ http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/ovzdusie/politika-zmeny-klimy/dokumenty/

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Správy IPCC

[upraviť | upraviť zdroj]
IPCC AR6 WG1
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC AR6 WG1. Climate Change 2021: The Physical Science Basis. Contribution of Working Group I to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Masson-Delmotte, V., P. Zhai, A. Pirani, S.L. Connors, C. Péan, S. Berger, N. Caud, Y. Chen, L. Goldfarb, M.I. Gomis, M. Huang, K. Leitzell, E. Lonnoy, J.B.R. Matthews, T.K. Maycock, T. Waterfield, O. Yelekçi, R. Yu, and B. Zhou. Cambridge, United Kingdom and New York, NY, USA: Cambridge University Press. Dostupné online.
    • IPCC AR6 WG1 SPM. Climate Change 2021: The Physical Science Basis. Contribution of Working Group I to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. Príprava vydania MassonDelmotte, V., P. Zhai, A. Pirani, S.L. Connors, C. Péan, S. Berger, N. Caud, Y. Chen, L. Goldfarb, M.I. Gomis, M. Huang, K. Leitzell, E. Lonnoy, J.B.R. Matthews, T.K. Maycock, T. Waterfield, O. Yelekçi, R. Yu, and B. Zhou. . Kapitola Summary for Policymakers.
    • IPCC AR6 WG1 TS. Climate Change 2021: The Physical Science Basis. Contribution of Working Group I to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. Príprava vydania Arias, P.A., N. Bellouin, E. Coppola, R.G. Jones, G. et al.. . Kapitola Technical Summary.
IPCC SR OCC
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC SR OCC. The Ocean and Cryosphere in a Changing Climate A Special Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
IPCC SR CCL
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC SR CCL. Climate Change and Land: an IPCC special report on climate change, desertification, land degradation, sustainable land management, food security, and greenhouse gas fluxes in terrestrial ecosystems [online]. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
IPCC SR 15
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC SR 15. Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty [online]. Príprava vydania Masson-Delmotte, V.; Zhai, P.; Pörtner, H.-O.; Roberts, D.; et al.. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
    • IPCC SR 15 SPM. Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2021-12-25]. Kapitola Summary for Policymakers.
    • IPCC SR 15 CH1. Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2021-12-25]. Kapitola 1: Framing and Context.
    • IPCC SR 15 CH2. Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty. Príprava vydania Rogelj, J.; Shindell, D.; Jiang, K.; Fifta, S.; et al. (2018). Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2021-12-25]. Kapitola 2: Mitigation Pathways Compatible with 1.5°C in the Context of Sustainable Development.
    • IPCC SR 15 CH3. Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty. Príprava vydania Hoegh-Guldberg, O.; Jacob, D.; Taylor, M.; Bindi, M.; et al.. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2021-12-25]. Kapitola 3: Impacts of 1.5ºC Global Warming on Natural and Human Systems.
    • IPCC SR 15 CH4. Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2021-12-25]. Kapitola 4: Strengthening and Implementing the Global Response.
    • IPCC SR 15 CH5. Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty. Príprava vydania Roy, J.; Tschakert, P.; Waisman, H.; Abdul Halim, S.; et al.. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2021-12-25]. Kapitola 5: Sustainable Development, Poverty Eradication and Reducing Inequalities.
IPCC AR5
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC AR5 LL. IPCC AR5 leaflet [online]. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  • IPCC AR5 SYR. Climate Change 2014: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania R.K. Pachauri a L.A. Meyer. Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-92-9169-143-2.
  • IPCC AR5 WG1. Climate Change 2013: The Physical Science Basis. Contribution of Working Group I to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-1-107-05799-9.
  • IPCC AR5 WG2A. Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability. Part A: Global and Sectoral Aspects. Contribution of Working Group II to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-1-107-05807-1.
  • IPCC AR5 WG2B. Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability. Part B: Regional Aspects. Contribution of Working Group II to the Fifth Assessment [online]. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-1-107-05816-3.
  • IPCC AR5 WG3. Climate Change 2014: Mitigation of Climate Change. Contribution of Working Group III to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-1-107-05821-7.
IPCC AR4
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC AR4 SYR. Climate Change 2007: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Geneva, Switzerland: Intergovernmental Panel on Climate Change, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 92-9169-122-4.
  • IPCC AR4 WG1. Climate Change 2007: The Physical Science Basis. Contribution of Working Group I to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Solomon, S.; Qin, D.; Manning, M.; Chen, Z.; Marquis, M.; Averyt, K.B.; Tignor, M.; and Miller, H.L.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-0-521-88009-1.
  • IPCC AR4 WG2. Climate Change 2007: Impacts, Adaptation and Vulnerability. Contribution of Working Group II to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Parry, M.L.; Canziani, O.F.; Palutikof, J.P.; van der Linden, P.J.; and Hanson, C.E.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-0-521-88010-7.
  • IPCC AR4 WG3. Climate Change 2007: Mitigation. Contribution of Working Group III to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Metz, B.; Davidson, O.R.; Bosch, P.R.; Dave, R.; and Meyer, L.A.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-0-521-88011-4.
IPCC TAR
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC TAR SYR. Climate Change 2001: Synthesis Report. A Contribution of Working Groups I, II, and III to the Third Assessment Report of the Integovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Watson, R. T.; and the Core Writing Team. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-80770-0.
  • IPCC TAR WG1. Climate Change 2001: The Scientific Basis - Contribution of Working Group I to the IPCC Third Assessment Report [online]. Príprava vydania Houghton, J.T.; Ding, Y.; Griggs, D.J.; Noguer, M.; van der Linden, P.J.; Dai, X.; Maskell, K.; and Johnson, C.A.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-80767-0.
  • IPCC TAR WG2. Climate Change 2001: Impacts, Adaptation and Vulnerability - Contribution of Working Group II to the IPCC Third Assessment Report [online]. Príprava vydania McCarthy, J. J.; Canziani, O. F.; Leary, N. A.; Dokken, D. J.; and White, K. S.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-80768-9.
  • IPCC TAR WG3. Climate Change 2001: Mitigation - Contribution of Working Group III to the IPCC Third Assessment Report [online]. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-80769-7.
IPCC SR ES
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC SRES. Special Report on Emissions Scenarios: A special report of Working Group III of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Nakićenović, N., and Swart, R.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-80081-1.
IPCC SAR
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC SAR SYR. IPCC Second Assessment Climate Change 1995 A Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. [Cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  • IPCC SAR WG1. Climate Change 1995: The Science of Climate Change - Contribution of Working Group I to the IPCC Second Assessment Report [online]. Príprava vydania Houghton, J.T.; Meira Filho, L.G.; Callander, B.A.; Harris, N.; Kattenberg, A., and Maskell, K.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-56433-6.
  • IPCC SAR WG2. Climate change 1995 Impacts, Adaptations and Mitigation of Climate Change: Scientific-Technical Analyses ; Contribution of Working Group II to the Second Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Houghton, J.T.; Meira Filho, L.G.; Callander, B.A.; Harris, N.; Kattenberg, A., and Maskell, K.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-56431-X.
  • IPCC SAR WG3. Climate Change 1995 - Economic and Social Dimensions of Climate Change Contribution of Working Group III to the Second Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. Príprava vydania Bruce, J.P.; Lee, H.; and Haites, E.F.. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 0-521-56051-9.
IPCC FAR
[upraviť | upraviť zdroj]
  • IPCC FAR SYR. IPCC First Assessment Report Overview and Policymaker Summaries and 1992 IPCC Supplement [online]. [Cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  • IPCC FAR WG1. Report prepared for Intergovernmental Panel on Climate Change by Working Group I [online]. Príprava vydania J.T. Houghton, G.J. Jenkins and J.J. Ephraums. Cambridge University Press, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  • IPCC FAR WG2. Report prepared for Intergovernmental Panel on Climate Change by Working Group II [online]. Príprava vydania W.J. McG. Tegart, G.W. Sheldon and D.C. Griffiths. Australian Government Publishing Service, Camberra, Australia, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  • IPCC FAR WG3. Report prepared for Intergovernmental Panel on Climate Change by Working Group III [online]. [Cit. 2019-12-27]. Dostupné online.

UNEP

[upraviť | upraviť zdroj]

World Resources Institute

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Global forest loss increases in 2020. Mongabay, 31 March 2021. Dostupné online. ● Mongabay graphing WRI data from Forest Loss / How much tree cover is lost globally each year? [online]. World Resources Institute — Global Forest Review, January 2021. Dostupné online. Archivované 2021-03-10 z originálu.
  • WRI. Creating a Sustainable Food Future [online]. WRI, 2019-07, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-1-56973-953-2.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MEZIVLÁDNI PANEL PRO ZMĚNU KLIMATU. Fyzikální základy. Příspěvek Pracovní skupiny I k Páté hodnoticí zprávě Mezivládního panelu pro změnu klimatu (IPCC). Shrnutí pro politické představitele. [online]. Ministerstvo životního prostředí České republiky/IPCC, 2013-11-27, [cit. 2016-09-18]. Dostupné online.
  • Acot, Pascal. Historie a změny klimatu: od velkého třesku ke klimatickým katastrofám. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2005. ISBN 80-246-0869-3.
  • Atmosféra a klima: aktuální otázky ochrany ovzduší. Ed. Martin Braniš, Iva Hůnová. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2009. ISBN 978-80-246-1598-1.
  • GORE, Al. Země na misce vah: ekologie a lidský duch. 1. vyd. Praha : Argo, 2000. ISBN 80-7203-310-7.
  • HOUGHTON, John. Globální oteplování: úvod do studia změn klimatu a prostředí. 1. vyd. Praha : Academia, 1998. ISBN 80-200-0636-2.
  • KADRNOŽKA, Jaroslav. Energie a globální oteplování: Země v proměnách při opatřování energie. 1. vyd. Brno : VUTIUM, 2006. ISBN 80-214-2919-4.
  • KALVOVÁ, Jaroslava; MOLDAN, Bedřich. Klima a jeho změna v důsledku emisí skleníkových plynů. 1. vyd. Praha : Univerzira Karlova, 1996. ISBN 80-7184-315-6.
  • KOPÁČEK, Jaroslav; BEDNÁŘ, Jan. Jak vzniká počasí. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2005. ISBN 80-246-1002-7.
  • KUTÍLEK, Miroslav. Racionálně o globálním oteplování. 1. vyd. Praha : Dokořán, 2008. ISBN 978-80-7363-183-3.
  • MAREK, Michal V.. Uhlík v ekosystémech České republiky v měnícím se klimatu. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1876-2, 978-80-904351-1-7.
  • METELKA, Ladislav; TOLASZ, Radim. Klimatické změny: fakta bez mýtů. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Centrum pro otázky životního prostředí, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-87076-13-2.
  • MCKIBBEN, Bill. Zeemě: jak přežít na naší nové nehostinné planetě. 1. vyd. Praha : Paseka, 2013. ISBN 978-80-7432-251-8.
  • MOLDAN, Bedřich. Podmaněná planeta. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2009. ISBN 978-80-246-1580-6.
  • NÁTR, Lubomír. Země jako skleník: proč se bát CO2?. 1. vyd. Praha : Academia, 2006. ISBN 80-200-1362-8.
  • NOVÁČEK, Pavel; HUBA, Mikuláš. Ohrožená planeta. Olomouc : Univerzita Palackého, 1994. ISBN 80-7067-382-6.
  • TORALF, Staud; REIMER, Nick. Zachraňme klima: ještě není pozdě. 1. vyd. Praha : Knižní klub, 2008. ISBN 978-80-242-2119-9.
  • SVOBODA, Jiří; VAŠKŮ, Zdeněk; CÍLEK, Václav. Velká kniha o klimatu Zemí koruny české. [Praha] : Regia, 2003. ISBN 80-86367-34-7.
  • VYSOUDIL, Miroslav. Meteorologie a klimatologie. 2. vyd. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 80-244-1455-4.
Anglicky
[upraviť | upraviť zdroj]
  • TESKE, Sven ed.. Achieving the Paris Climate Agreement Goals: Global and Regional 100% Renewable Energy Scenarios with Non-energy GHG Pathways for +1.5°C and +2°C. Ed. Sven Teske. Cham : Springer International Publishing. Dostupné online. ISBN 978-3-030-05842-5, 978-3-030-05843-2. DOI:10.1007/978-3-030-05843-2 (po anglicky)
  • Atlas of Mortality and Economic Losses from Weather, Climate and Water Extremes (1970–2012). Geneva : World Meteorological Organization (WMO), 2014. Atlas mortality a ekonomických ztrát, způsobených počasím, klimatickým a vodními extrémy v letech 1970–2012, oficiální publikace WMO. [Cit. 2016-09-18]. Dostupné online. ISBN 978-92-63-11123-4. (anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Klimatický panel OSN/IPCC — Intergovernmental Panel on Climate Change [online]. [Cit. 2018-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Opatrenia v oblasti klímy [online]. [Cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  • Zmierňovanie zmeny klímy [online]. [Cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  • Global Warming [online]. 2010-06-03, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  • NOAA Status Alert [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Climate and Weather - Expert Reports - Division on Earth and Life Studies [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. Archivované 2015-05-02 z originálu. (po anglicky)
  • Nature Climate Change - časopis Nature, sekcia Zmena klímy [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Climate Guide - Sprievodca klimatickými podmienkami Anglickej meteorologickej služby [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  • EdGCM - simulátor zmeny klímy [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. Archivované 2015-03-23 z originálu. (po anglicky)

Obľúbené stránky o globálnom otepľovaní

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Fakty o zmene klímy [online]. [Cit. 2022-01-13]. Dostupné online.
  • Globálne otepľovanie [online]. 2024-09-16, [cit. 2024-09-16]. Dostupné online.
  • Fakta o klimatu [online]. [Cit. 2021-04-13]. Dostupné online. (po česky)
  • Global Warming and Climate Change skepticism examined - stránky vysvetľujúce rôzne problémy globálneho otepľovania a tiež vysvetľujúce väčšinu rôznych názorov naň [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Globálny klimatický rozvrat - Elektronická knižnica dokumentov v češtině [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po česky)
  • RealClimate - stránky M. Manna [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Informácie pre laikov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Weather and Climate Basics - Webová stránka Národného centra pre výskum atmosféry (NCAR) [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Center for Climate and Energy Solutions - Základné informácie o globálnom otepľovaní - webová stránka Centra pre klimatické a energetické riešenia (C2ES) [online]. 2014-03-13, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  • America's Climate Choices (2011) : Division on Earth and Life Studies - stránky Národných akademii ved USA [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Climate Change (main) - The Encyclopedia of Earth - Články o zmene klímy [online]. [Cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Globální oteplování na českej Wikipédii a Climate change na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Globálne_otepľovanie&oldid=7946510“