Svataňňa na Hončarivci
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Svatanňa na Hončarivci. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
| Podivné pytačky | |
|---|---|
| Svatanňa na Hončarivci | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
| Dátum 1. vydania originálu | 1836 |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | sentimentalizmus, realizmus |
| Literárny druh | dráma |
| Literárny žáner | sociálna komédia |
Svatanňa na Hončarivci (po slovensky Podivné pytačky)[1] je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovianenka. Dielo bolo prvýkrát publikované v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy mala veľmi krátky rozsah (vydanie tvorilo iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovianenko neskôr dielo v značnej miere prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste Moskva vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo komédiu v už rozšírenej verzii (96-stranovej) ako súčasť zbierky dramatických diel Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, čo bolo už po smrti autora.[2] Dielo sa zakladá na tom, že iba šťastná náhoda môže chudobnú dievčinu zachrániť pre nešťastnou láskou s bohatým hlupákom.[3]
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Dej sa odohráva v meste Charkov – v časti Hončarivka. Odarka Škurat sa háda so svojím manželom Prokopom, pretože ten pije. Zanedlho k nim prichádza Kandzjuba a navrhuje im vydať ich dcéru Uľanku za jeho syna Stecka. Odarka a jej manžel sú najskôr proti, lebo všetci vedia, že Stecka nemá všetkých päť pohromade. Keď si však uvedomia, aký je bohatý, súhlasia. Avšak samotná Uľanka odmieta takéto manželstvo, keďže miluje Oleksija, ale on je nevoľník. Oleksij vie, že Uľanu chcú vydať za hlupáka nasilu. Aby sa Stecko vzdal dievčiny, Oleksij ho bije. Stecko však nesúhlasí, lebo sa veľmi bojí otca. Pomocou ľsti Oleksijovho strýka sa Uľana vydá za Oleksija a Stecko dostane košom.
Postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Prokip Škurat je hlava rodiny Škuratovcov.
- Odarka je manželka Prokipa Škurata.
- Uľana je pekná dcéra Prokipa a Odarky Škuratovcov.
- Oleksij je nevoľník a kováč.
- Pavlo Kandzjuba je malomeštiak spod Charkova.
- Stecko je syn malomeštiaka Kandzjubu.
- Osyp Skoryk je vyslúžilý vojak.
- Tymiš je malomeštiak z oblasti Zajikivka.
- Dievčatá sú kamarátky Uľany.
Jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]Základom literárneho jazyka v dielach Hryhorija Kvitku-Osnovianenka sa stalo charkovské nárečie ukrajinského jazyka. Okrem toho používa veľa starých cirkevných slovanizmov, hlavne keď sa rozpráva o cirkvi, o živote v cirkvi alebo pri dialógoch popov. Hryhorij Kvitka-Osnovianenko navyše dialógy, kde vystupujú Moskovčania, často obohacuje o taký suržyk ukrajinčiny a ruštiny, v ktorom sa nachádza mnoho slov typických pre moskovské nárečie (veši, vor, zvožčik, jaščik..).[4]
Vydanie
[upraviť | upraviť zdroj]Hryhorij Kvitka-Osnovianenko dokončil text na prvé vydanie v roku 1835. Cenzúra povolila vydanie diela v máji 1835. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra bola vtedy úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovianenko neskôr vo výraznej miere prerobil a doplnil divadelnú hru. Dielo vyšlo aj v posmrtnej zbierke jeho dramatických diel, akú vydalo Vydavnyctvo Paňka Kuliša v meste Moskva v roku 1862.
V súčasnosti je podpis jedného z vydaní divadelnej hry Svatanňa na Hončarivci (po slovensky Podivné pytačky) uchovaný v Instytuti literatury imenie Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny, viddil rukopysiv.
So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ruštine:
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatanje: malorosijska opera v trox dijach. Charkov : [s.n.], 1836. 28 strán. Dostupné online. S. 16. Archivované 2020-10-14 z originálu. (po rusky)
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera. Peterburg : Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova, 1862. 336 strán. Dostupné online. S. 159 — 256. (po rusky)
So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ukrajinčine:
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.. Zväzok 2.. Ľvov : Prosvita, 1913. 552 strán. Dostupné online. Kapitola Svatanňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach, s. 344 – 427. Archivované 2020-10-14 z originálu. (po ukrajinsky)
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji. 3.. vyd. Jersey City : Svoboda, 1919. 75 strán. Dostupné online. Archivované 2018-10-03 z originálu. (po ukrajinsky)*
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhir. Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory. Kyjev : Raďanska škola, 1950. 244 strán. Kapitola Svatanňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach, s. 3 – 68. (po ukrajinsky)
Inscenácie
[upraviť | upraviť zdroj]Divadelné predstavenie vytvorené na základe divadelnej hry bolo prvýkrát uvedené v meste Charkov v lete 1836. Postavy stvárnil herecký súbor Ľudviha Jurijovyča Mlotkovského (postavu Stecka stvárnil Karpo Trochymovyč Solenyk). Predstavenie sa neskôr stalo stálou súčasťou repertoára mnohých hereckých súborov.
Premiéra komédie Podivné pytačky sa uskutočnila 4. novembra 2000 premiéru v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Inscenáciu režíroval Vasiľ Turok. Podľa vyjadrenia režiséra Stecko predstavuje analógiu Kuba – hlavnú postavu z rovnomennej veselohry Jozefa Hollého.[5][6]
Odvodené diela
[upraviť | upraviť zdroj]Filmové verzie
[upraviť | upraviť zdroj]- Svatanňa na Hončarivci (po slovensky Podivné pytačky) je ukrajinsko-sovietsky čiernobiely televízny film/film-divadelné predstavenie z roku 1958 vytvorený na motívy divadelnej hry Svatanňa na Hončarivci, ktorý vytvorilo filmové štúdio Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmiv imeni Oleksandra Dovženka, ktorého režisérom bol Ihor Fedorovyč Zemhano.[7][8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry [online]. pis.sk, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Svatanňa na Hončarivci. Vystavy [online]. Mižnarodnyj portal Eksperyment: kuľtura, osvita ta nauka (radio), 2016-07-17, [cit. 2022-08-16]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ H. F- Kvitka-Osnov'ianenko - vybrani tvory. Kyjev : Moloď, 1983. (Škiľna biblioteka.) Kapitola Peršyj prozajik novoji ukrajinskoji literatury, s. 9. (po ukrajinsky)
- ↑ H. Kvitka-Osnov'janenko – Vybrani tvory. New York : Hoverľa, 1954. Dostupné online. Kapitola Mova, s. 219. (po ukrajinsky)
- ↑ V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry [online]. pis.sk, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
- ↑ PLIŠKOVÁ, Anna. Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989 (Zborník vedeckých a vedecko-populárnych príspevkov I.). Prešov : Prešovská univerzita v Prešove - Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-8068-867-7. S. 142.
- ↑ Svatanňa na Hončarivci. 1958 rik [online]. Meždunarodnyj kuľturnyj portal Eksperiment, 2016-05-12, [cit. 2022-05-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Svatannja na Hončarivci [online]. Kinorium, [cit. 2022-10-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Svatanňa na Hončarivci na stránke chtyvo.org (Ľvov, 1928)
- HONČAR, Oleksij Ivanovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Seminarij. 2. (doplnené). vyd. Kyjev : Holovne izdateľstvo izdateľskoho ob'iednaňňa Vyšča škola, 1974. 224 s. (po ukrajinsky)
- ZUBKOV, Serhij Dmytrovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Žyťťa i tvorčisť. Kyjev : Dnipro, 1978. 368 s. (po ukrajinsky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Сватання на Гончарівці (п'єса) na ukrajinskej Wikipédii.