Svetová výstava 1893

Pohľad na Svetovú výstavu

Svetová kolumbovská výstava (angl. The World's Columbian Exposition alebo tiež The Chicago World's Fair) bola v poradí devätnásta svetová výstava. Konala sa v Chicagu pri príležitosti štvorstého výročia objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom, v období od 1. mája 1893 do 30. októbra 1893. Počas šiestich mesiacov fungovania expozíciu navštívilo cez 27 miliónov ľudí, čo z nej robí najnavštevovanejšie podujatie v ľudskej histórii. Výstava sa tiež stala nechválne známa ako miesto, kde si vyhliadal svoje obete H. H. Holmes, prvý sériový vrah v dejinách Spojených štátov.

Priebeh

Výstava sa konala v Spojených štátoch pri príležitosti štvorstého výročia prvej výpravy Krištofa Kolumba, ktorá sa skončila objavením amerického kontinentu. O usporiadateľské práva sa uchádzalo viacero miest, medzi najväčších favoritov patrili New York, či St. Louis. Voľba nakoniec padla na Chicago a toto rozhodnutie sa spočiatku stretalo s veľkým skepticizmom, obzvlášť na Východnom pobreží.

Napriek tomu, že Chicago patrilo medzi medzi najväčšie a najrýchlejšie rastúce mestá Spojených štátov, zvyšok krajiny ich stále vnímal ako zapadákov, miesto bez kultúrneho vyžitia, ktoré bolo nanajvýš dobré na chov dobytka (ktoré predstavovalo veľkú časť miestneho priemyslu). Svetová výstava predstavovala príležitosť pre chicagských architektov vyrovnať sa svojim newyorským kolegom.

Vedúcimi projektantmi sa stali Daniel Burnham a Frederic Law Olmsted, ktorý sa preslávil ako tvorca Central Parku. Vysoké postavenie zastával aj Burnhamov spoločník John Root, ktorý ale v priebehu výstavby dostal zápal pľúc a skonal pred oficiálnym zahájením výstavy.

výhľad na Svetovú výstavu

Burnham a Olmsted sa rozhodli situovať výstavu do Jacksonovho parku (ktorý kedysi projektoval Olmsted) a do parku Midway Plaisance, ktoré sa nachádzali na brehu Michiganského jazera. Na týchto miestach o rozlohe 280 hektárov započala výstavba budov v klasicistickom štýle. Snehovo biela fasáda vysokých pavilónov prežiarila inak špinavé mesto, preto sa o výstave začalo hovoriť ako o Bielom meste.

Burnham a Olmsted si vytýčili za cieľ tromfnúť Eiffelovu vežu, ktorá sa stala nezabudnuteľným symbolom predchádzajúcej svetovej výstavy, ktorú hostil Paríž. Podľa ich slov chceli „preiffelovať“ Eiffela, a preto vyhlásili celoštátny konkurz. Na veľké prekvapenie Burnhama a Olmsteda svoj návrh zaslal aj samotný Eiffel. V Chicagu plánoval postaviť vežu podobnú tej, ktorú skonštruoval v Paríži, avšak ešte o niečo vyššiu. Burnham a Olmsted návrh odmietli. Víťazom sa napokon stal pittsburghský architekt George Ferris, ktorý pre potreby výstavy skonštruoval úplne prvé Ruské kolo (v anglicky hovoriacich krajinách sa tento typ kolotoču dodnes nazýva Ferris Wheel).

Ruský pavilón v budove Slobodných umení

Svetová výstava v Chicagu bola prvou, na ktorej sa okrem hostiteľskej krajiny prezentovali aj iné štáty. Vlastný pavilón prevádzkovalo 46 rôznych národov, vrátane Česka. Počas dňa, ktorý bol zasvätený českej kultúre, koncertoval na výstave Antonín Dvořák. Každá krajina mala zároveň jedného oficiálneho delegáta (napr. Haiti zastupoval Frederic Douglass).

Neoficiálnou súčasťou výstavy bola aj jazdecká šou o Divokom západe, ktorú prevádzkoval Buffalo Bill, jeden z najznámejších Američanov 19. storočia.

Záverečný ceremoniál bol naplánovaný na 30. októbra 1893, ale dva dni pred ukončením výstavy bol starosta mesta a jeden z najpopulárnejších občanov Chicaga Carter Harrison zastrelený. K odpáleniu obrovského ohňostroja tak nikdy nedošlo.

Významní návštevníci

Na výstavu zavítali aj neskorší prezidenti USA, Benjamin Harrison, Theodore Roosevelt, Woodrow Wilson, či Franklin D. Roosevelt. Výstavu vo svojej autobiografií zmienila aj americká aktivista Helen Kellerová, ktorá sa stala prvou hluchou a slepou absolventkou Harvardovej univerzity. Na výstave ju sprevádzal Alexander Graham Bell. Kellerová stretla v jednom z pavilónov vynálezcu Franka Havena Halla, ktorý skonštruoval tlačiareň na knihy v braillovom písme. Kellerová a Hall sa vzápätí objali.

Na výstave boli prítomní aj vynálezcovia Thomas Edison či Nikola Tesla, ktorého striedavý prúd osvetľoval celý areál. Mark Twain cestoval do Chicaga za účelom výstavy, ale pre chorobu strávil celé dni na hotelovej izbe a expozíciu si napokon nikdy nepozrel. V prestrojení sa ulicami parku prechádzal František Ferdinand. Medzi návštevníkmi bol aj spisovateľ H. P. Lovecraft. Na výstave vystupoval Harry Houdini.

Prítomná bola aj Molly Brownová, ktorá neskôr dostala prezývku Nepotopiteľná, keď prežila skazu Titanicu. Francis Millet, hlavný dizajnér výstavy, toľko šťastia nemal a stal sa jednou z obetí nešťastia.

Výstavu pravidelne navštevoval aj prvý americký sériový vrah H. H. Holmes, ktorý v dave hľadal svoje budúce obete.

Vynálezy predstavené na výstave

Ruské kolo, ktoré skonštruoval George Ferris

Bertha Palmerová predstavila na veľtrhu koláč Brownie.

Ambrose Straub preslávil na výstave svoj nový výrobok - arašidové maslo.

William Morrison skonštruoval pre pavilón dopravy prvý funkčný elektrický automobil.

Striedavý prúd Nikoly Tesly bol pre účely výstavy prvýkrát využitý vo veľkej miere.

George Ferris postavil prvé Ruské kolo.

Výstava v populárnej kultúre

Záujem o výstavu ako aj o sériového vraha Holmesa oživil americký spisovateľ Erik Larson svojou knihou The Devil in the White City (česky kniha vyšla pod názvom Ďábel v Bílem městě). V tomto diele z žánru literatúry faktu sa Larson paralelne sústredí na výstavu, ako aj na osud Holmesa. Časť knihy sa venuje aj Patrickovi Prendergastovi, ktorý zavraždil starostu Harrisona.

Leonardo DiCaprio odkúpil práva na sfilmovanie tohto diela. Pôvodne sa mal natočiť film, ale napokon na námet diela vznikne seriál. Účinkovať by v ňom mal Keanu Reeves.

Výstava poslúžila ako námet ku videohre Bioshock: Infinite. Dej hry sa odohráva vo fiktívnom meste v oblakoch Columbia, ktoré bolo súčasťou expozície.