Preskočiť na obsah

Šimon Stylita starší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Symeón Stylita starší)
svätý
Šimon Stylita starší
zakladateľ asketického stylizizmu
Ikona svätého Šimona Stylitu staršieho z druhej polovice 16. storočia z Kostarowiec. Dnes: Historické múzeum v Sanoku, Sanok, Poľsko
Ikona svätého Šimona Stylitu staršieho z druhej polovice 16. storočia z Kostarowiec. Dnes: Historické múzeum v Sanoku, Sanok, Poľsko
Biografické údaje
Narodenieasi 390 (najčastejšie uvádzaný)
Sis
Úmrtieniekedy v 459
Kal’at Sim’an, Sýria
Uctievanie
CirkevKatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev
Sviatokviacero dní
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŠimon Stylita starší
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Šimon Stylita starší (iné mená pozri nižšie; * niekedy 380[1]/389/390, Sis – † 24. júl[2][3] / 25. júl[3] /1. september[4] / 2. september[3] 459, Kal’at Sim’an, Sýria) bol sýrsko-byzantský pustovník, zakladateľ asketickej tradície stylitizmu. Vyše tridsať rokov žil na vysokom kamennom stĺpe.[2][3]

Väčšinou kresťanských cirkví je považovaný za svätého. Jeho sviatok si na pochalcedónskom Východe pripomínajú 1. septembra[5], na Západe 5. januára[6] a 27. júla v Sýrskej cirkvi[1]. V cirkvách používajúcich byzantský kalendár je jeho významnosť zvýšená tým, že v deň jeho spomienky začína nový liturgický rok.[2]

Meno Šimon Stylita nesie viacero východných askétov.[6] Ikonograficky sa ťažko rozlišuje predovšetkým od Šimona Stylitu mladšieho.[2]

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Šimon Stylita starší[7]
  • Symeón Stylita[5] starší, Symeon Stylita[8] starší
  • Simeon Stĺpnik[4], Simeon Stylita[9]
  • sýr. ܫܡܥܘܢ ܐܣܛܘܢܝܐ[10] – Šem’ón ’Estónájá[5]
  • lat. Simeon Stylita
  • starogr. Συμεὼν ὁ Στυλίτης[11] – prepis podľa PSP: Symeón (ho) Stylites; iné prepisy: Symeón (ho) Stylités; Symeon (ho) Stylites alebo starogr. Συμεών ὁ Πρεσβύτερος[11] – Symeón (ho) Presbyteros, iný prepis Symeon (ho) Presbyteros – t.j. Symeon Starší
  • arab. سمعان العمودي‎ – Sim’án al-’Amúdí[12]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Sis v sýrsko-kilikijskom pohraničí, ako syn pastiera. Dátum jeho narodenia nie je presne určený, bol však pokrstený koncom 4. storočia. Mal viacero súrodencov, avšak len jeden nezomrel v detskom veku. V detstve pásal ovce. Už od detstva sa zaujímal o mníšsky spôsob života[8], mystické vízie ho mali priviesť k asketickému spôsobu života a sebatrýzneniu. Najprv mal žiť dva roky v menších mníšskych komunitách v rodnom kraji[13], neskôr vstúpil do sýrskeho kláštora Tal’ada[5]. V kláštore tiež pôsobilo niekoľko jeho príbuzných, vrátane jeho brata Šemšina. Z Tal’ady bol však pre prísnosť svojej askézy vyhnaný.[8] Následne niekoľko desiatok rokov strávil ako pustovník na viacerých miestach, pričom najviac preslávil horu Kal’at Sim’an, kde vstúpil do kláštora Telanissos.[5][14]

Kal’at Sim’an, Martýrium svätého Šimona a fragment svätcovho stĺpa.
Vyobrazenie Šimona Stylitu staršieho zo 6. storočia na stĺpe. Mušľa symbolizuje jeho duchovnú čistotu a had démonické pokušenie. Dnes: Louvre, Paríž, Francúzsko.

Postupom času získal Šimon pre svoju zbožnosť značnú prestíž, čo viedlo k tomu, že ho začali hromadne vyhľadávať veriaci. Z dôvodu častých návštev, ktoré ho rušili v duchovnej ceste, si nechal postaviť vysoký kamenný stĺp, na ktorom následne býval. Stĺp bol spočiatku vysoký len tri metre, no postupne bol zvyšovaný, až dosiahol výšky 16 metrov. Plocha o rozlohe asi 4m² sa stala Šimonovým domovom až do jeho smrti, a teda asi na 37 rokov.[2][3][8][14]

Na stĺpe sa neustále postil, modlil a vykonával proskynézu. Neustále kľakanie si mu malo spôsobiť vredy na nohách, z ktorých s však mal zázračne uzdraviť. Zo stĺpu tiež poskytoval duchovné rady a kázal. Do verejného života spravidla nevstupoval, využil však svoj vplyv na cisára Teodóza I., ktorého presvedčil k upusteniu od zámeru výstavby nových synagóg v Sýrii. Vysoko ctený bol aj cisárom Markiánom a cisára Leva I. mal údajne presvedčiť k prijatiu chalcedónskej dogmy o dvoch podstatách Krista.[2][3][8] Hoci akceptoval Chalcedónsky koncil, existujú tri jemu pripisované listy, ktoré nesú protichalcedónske znaky.[1] Ide zrejme o monofyzitské falzá.[13]

Už za života bol uctievaný ako svätec. Po jeho smrti sa konal triumfálny pohreb, počas ktorého boli jeho ostatky slávnostne prenesené do Antiochie. Pohrebnému obradu v Antiochii predsedal miestny patriarcha a samotný obrad nemal v tamojšom patriarcháte obdoby. Jeho telo bolo spočiatku pochované v miestnej svätyni, ale neskôr bolo až na niektoré relikvie prenesené do Konštantínopola. Svätcova lebka sa mala do Konštantínopola dostať až neskôr (asi v 10. storočí) a zrejme pričinením prvého latinského patriarchu Tomassa Morosiniho alebo Ambrogia Travesariho sa neskôr spolu s relikviárom stala vlastníctvom kamaldulských mníchov. Pôvodný relikviár sa v 18. storočí stratil, časť relikvií sa nachádza v Taliansku (Benátky, Arezzo)[13]. Na mieste jeho pustovníctva vzniklo kláštorné centrum. Hlavná stavba komplexu, Martýrium svätého Šimona a jeho stĺp sa čiastočne zachovali do dnešných dní.[7][14] Niekoľko ďalších pustovníkov inšpirovaných Šimonom začalo žiť na obdobných stĺpoch, čím vznikol stylitský spôsob života.

Dielo a literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Do dnešných čias sa zo Šimonovho diela zachovalo len niekoľko gréckych a sýrskych listov. Naopak samotný svätec bol predmetom záujmu viacerých východných autorov. Venovali sa mu napríklad Teodoret z Kýru či Jakub zo Sarúgu. Vysoko cenený je jeho sýrsky životopis ktorý sa dočkal nemeckého prekladu (Lietzman). Okrem neho existujú aj Šimonove viaceré grécke, sýrske, arabské a arménske životopisy.[5][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c DORAN, R. Shemʿun the Stylite. In: Gorgias Encyclopedic Dictionary of the Syriac Heritage. Ed. Sebastian P. Brock, Aaron M. Butts, George A. Kiraz and Lucas Van Rompay. Piscataway : Gorgias Press. [Cit. 2021-10-17]. Dostupné online. ISBN 978-1-59333-714-8. S. 377 – 378.
  2. ↑ a b c d e f g KAZHDAN, A. P.; ŠEVČENSKO, N. P. SYMEON THE STYLITE THE ELDER. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1985 – 1986.
  3. ↑ a b c d e f SIMEON STOLPNIK. In: DOBROCVETOV, P. K. Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 30. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2015. [Cit. 2021-10-17]. Dostupné online. S. 190.
  4. ↑ a b VELIMIROVIČ, Nikolaj. Ochridský prológ: Životy svätých, básne, úvahy, rozjímania a besedy na každý deň v roku. Preklad Peter Soroka. Tretie vydanie Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2021. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2050-6. S. 640 – 641.
  5. ↑ a b c d e f SYMEÓN STYLITA STARŠÍ. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 275.
  6. ↑ a b St. Simeon Stylites: Christian monk. In: PETRUZZELLO, Melissa. Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-10-17]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Kal’at Sim’an. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  8. ↑ a b c d e Symeon Stylita Starší. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 458.
  9. ↑ WILŠINSKÁ, Ľubomíra. Supplementum: Joannikij Juraj Bazilovič. Imago Vitae Monasticae, Obraz mníšskeho života. Slavica Slovaca (Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 2020, roč. 55, čís. 4, s. 55n. Dostupné online. ISSN 0037-6787.
  10. ↑ Simeon the Stylite. In: The Syriac Biographical Dictionary [online]. Vanderbilt University, Princeton University, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.
  11. ↑ a b Simeóne Stilita il Vecchio, santo. In: Enciclopedia on line [online]. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, [cit. 2021-10-18]. Dostupné online.
  12. ↑ Saint Symeon the Stylite [online]. Damascus: Greek Orthodox Patriarchate of Antioch and All the East, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c STIERNON, Daniele. SIMEONE STILITA, l'ANZIANO. In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. XI. RAGENFREDA – STEFANO. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1968. S. 1116 – 1138.
  14. ↑ a b c HEUTGER, Nicolaus. SYMEON STYLITES DER ÄLTERE. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 11. STOSS, Veit – TIEFFENTHALER, Joseph. Herzberg : Verlag Traugott Bautz, 1996. ISBN 3-88309-064-6. S. 353 – 356.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Heslá v slovníkoch a encyklopédiách

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BOJIĆ, Miladin B. SIMEON STOLPNIK. In: Enciklopedija pravoslavlja. Ed. Dimitrije M. Kalezić. Knjiga treća: P – Š. Beograd : Savremena administracija, 2002. ISBN 86-387-0679-0. S. 1745 – 1746.
  • PRICE, Richard. Symeon Stylites the Older, S. In: The Oxford Dictionary of Late Antiquity. New York : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-0-19-866277-8. S. 1435.
  • NORRIS, Frederick W. Symeon Stylites (ca. 390 – 459). In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd Ed. New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 1097 – 1098.
  • Symeon Stylites d. Ä. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Bd. 9. San bis Thomas. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 2000. ISBN 3-451-22009-1. S. 595.
  • Simeon Stylites the Elder. In: THURSTON, Herbert. Catholic Encyclopedia [online]. New York: Robert Appleton Company, [cit. 2021-10-23]. S. 795. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šimon_Stylita_starší&oldid=7852625“