Tatra RT6S
| Tatra RT6S | |
 Električka Tatra RT6N1 v Liberci | |
| Výrobné údaje | |
|---|---|
| Typ | RT6S |
| Výrobca | ČKD Tatra |
| Prototyp(y) | 1996 |
| Počet vyrobených kusov | 1 |
| Technické údaje | |
| Dĺžka (bez spriahadiel) | 26 280 mm |
| Šírka | 2 440 mm |
| Výška | 3 200 mm |
| Pohotovostná hmotnosť | 32 600 kg |
| Max. rýchlosť | 70 |
| Rozchod | 1435 |
| Obsaditeľnosť | |
| Miest na sedenie | 64 |
| Miest na státie | 161 (5 os./m²) |
| Motory a elektrická výzbroj | |
| Výkon | 4×120 kW |
| Elektrická výzbroj | tranzistorová Siemens |
| Napájacie napätie | 600 V DC |
 multimediálny obsah na Commons | |
Tatra RT6S je typ čiastočne nízkopodlažnej električky, ktorá bola vyrobená v ČKD Tatra ako prototyp v roku 1996. Sériová výroba tohto modelu nebola zahájená, jediný vozeň bol v prevádzke v Liberci.
Historické pozadie
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá česká nízkopodlažná električka bola vyrobená v ČKD Tatra v roku 1993, išlo o prototyp vozňa Tatra RT6N1, ktorý počas nasledujúcich rokov prekonal rôzne skúšobné jazdy po celom Česku a v Poľsku. Na tento model nadviazala električka RT6S, ktorá sa mala stať modernejším pokračovateľom RT6N1.[1] Prototyp bol vyrobený v roku 1996, vzhľadom na ťažkosti výrobcu, na ktorého bol v roku 2000 vyhlásený konkurz, ale ďalšie vozne RT6S už nevznikli.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Mechanická časť električky RT6S vychádza z predchádzajúceho typu RT6N. Ide o jednosmerný šesťnápravový, čiastočne nízkopodlažný motorový električkový vozeň. Vozeň je usadený na troch podvozkoch, obaja krajné sú hnacie. Vyrobila je nemecká firma Duewag a vďaka kolesám s menším priemerom bolo možné znížiť výšku podlahy z 900 mm nad temenom koľajnice (TK; hodnota u RT6N1) na 560 mm nad TK.[1] Stredný podvozok je tvorený štyrmi samostatnými kolesami na výkyvných ramenách.[2] Krátky prostredný článok (so sedačkami umiestnenými pozdĺžne) spoločne s časťami krajných článkov sú nízkopodlažné s výškou podlahy 370 mm nad TK. Do nízkopodlažnej časti, ktorá zaberá približne 2/3 dĺžky vozňa,[3] vedú štvoro dvojkrídlových dverí (dvoje v prednom a dvoje v zadnom článku), stredná časť električky je prístupná jednak cez schodík v interiéri, jednak jednokrídlovými dverami, ktoré sú umiestnené v prednej aj zadnej časti vozňa. Predné aj zadné čelá električky sú totožné.[2] Dizajn vozňa (rovnako ako u RT6N1) navrhol Ing. arch. Patrik Kotas.
V oboch krajných podvozkoch sa nachádzajú dva asynchrónne trakčné motory, každý poháňa jednu nápravu.[2] Bezkontaktná elektrická výzbroj založená na IGBT tranzistoroch pochádza od spoločnosti Siemens AG. Motory v podvozku sú spojené paralelne a sú napájané z trakčného meniča s digitálnym riadením.[1]
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]
Vozeň bol dokončený v septembri 1996 (vystavený na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne), sprevádzkovaný bol vzhľadom na problémy v auguste 1997. V rokoch 1997 – 1998 pod číslom 0031 absolvoval skúšobné jazdy v Prahe. Následne bol predaný do Liberca (pozri článok Električková doprava v Liberci), kde dostal evidenčné číslo 85. Po skúšobnej prevádzke bez cestujúcich v decembri 1998 bol do prevádzky s cestujúcimi zaradený 31. decembra 1998.[1] Vzhľadom k rôznym problémom (brzda stredného podvozku, elektrická výzbroj) bol často odstavený, kvôli čomu nebol úradom schválený do pravidelnej prevádzky.[4] Kvôli poruchám bol v novembri 2003 definitívne odstavený v libereckej vozovni.[4]
V roku 1998 objednal liberecký dopravný podnik šesť upravených električiek RT6SM (neskôr označených ako LT36), ktoré však neboli vzhľadom na problémy výrobcu ČKD Dopravné systémy vyrobené ani dodané.[4]
Prototypový vozeň mal byť podľa plánov z 2. desaťročí 21. storočia využitý ako exponát pre chystané liberecké električkové múzeum, ku ktorého realizácii ale nedošlo. Nakoniec bol na konci roka 2013 odpredaný a 13. decembra toho roku opustil na železničných vagónoch Liberec. Prevezený bol do Herlíkovic, kde stal pod holým nebom na krátkom kusu položenej koľaje.[5] Električka mala byť v interiéri upravená a mala slúžiť ako bar a požičovňa lyží, pretože sa nachádza v blízkosti lyžiarskeho areálu. Tento zámer sa ale neuskutočnil a začiatkom roku 2018 bol vozeň RT6S ponúkaný na odpredaj.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d ČERNÝ, Martin. Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. ISBN 80-902791-5-5. S. 80.
- ↑ a b c Czech Trams - České tramvaje [online]. www.czechtrams.wz.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ RT6S [online]. www.skd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. Archivované 2009-10-25 z originálu.
- ↑ a b c Tramvaje RT6 | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Novinky [online]. web.archive.org, 2014-02-23, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-02-23 z originálu.
- ↑ Dopravní podcast (28): Bude mít Brno muzejní tramvaj RT6N1? [online]. mhd86.cz, 2018-02-08, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra RT6S
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra RT6S na českej Wikipédii.