Preskočiť na obsah

The Wall – Live in Berlin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
The Wall - Live in Berlin
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Koncertný album – Roger Waters
Dátum vydania 10. september 1990
Nahraný 21. júl, 1990
Žáner Progresívny rock
Dĺžka 115 min
Vydavateľstvo Mercury Records
Producent Roger Waters, Nick Griffiths
Odborné recenzie
Roger Waters – chronológia
Radio K. A. O. S.
(1987])		 The Wall - Live in Berlin
(1990)		 Amused To Death
(1992)

21. júla, 1990 bývalý basgitarista skupiny Pink Floyd, Roger Waters produkoval obrovský koncert The Wall, ktorý sa konal pri príležitosti pádu berlínskeho múru na Potsdamerskom námestí v Berlíne pod názvom The Wall - Live in Berlin.

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Potsdamerské námestie v súčasnosti
Pohľad na múr počas berlínskeho koncertu.

Postdamerské námestie sa nachádza v bývalom neutrálnom hraničnom pásme na hranici medzi Východným a Západným Berlínom (za berlínskym múrom) z obdobia studenej vojny. Múr, postavený počas vystúpenia, bol oproti pôvodným koncertom skupiny Pink Floyd väčší. Mal dĺžku 168 metrov a výšku 25 metrov. Na koncerte bolo vyše 200 000 platiacich divákov. Pred začiatkom vystúpenia boli otvorené vstupné brány a na koncert sa tak mohlo dostať podľa niektorých odhadov 100 000, podľa iných až do 500 000 ďalších divákov. Koncert bol naživo vysielaný do 35 štátov sveta, čím bolo umožnené aby ho sledovalo pri svojich televízoroch ďalších 500 miliónov ľudí.

Tento koncert bol vo svojej dobe zapísaný do Guinessovej knihy rekordov jako najväčší koncert všetkých čias. Neskôr bol jeho rekord prekonaný. V súčasnosti je rekordným koncert skupiny The Rolling Stones, so svojim koncertom na pláži Copacabana z roku 2006, ktorý navštívilo 1,5 milióna ľudí.

Celé náklady na tento projekt boli na účet Rogera Watersa. Aj keď sa mu tieto náklady čiastočne vrátili hlavne z predaja vydaných CD a video nosičov, všetky zisky z tejto akcie venoval fondu vojnových veterenánov World War Memorial Fund for Disaster Relief.

Na začiatku Roger pozval ako hostí vystúpenia hudobníkov ako boli Peter Gabriel, Rod Stewart, Joe Cocker, Bruce Springsteen a Eric Clapton no niektorí mali v tom termíne iný program, alebo svoju účasť zrušili. V júli 1989 Waters v jednom interwiev vyhlásil, že „by na koncerte mohol hrať na gitaru aj David Gilmour“. Naopak dňa 30. júna, 1990 v zákulisí vystúpenia vtedajšej zostavy skupiny Pink Floyd v Knebworthe počas inerwiev s Jimmom Laddom v otázke aký má na túto vetu názor David Gilmour odpovedal, že „on a zvyšok skupiny Pink Floyd (Nick Mason a Richard Wright) by skutočne vzali ponuku na účasť na tomto koncerte s Rogerom, ale zatiaľ sa s nimi nikto neskontaktoval.“ Pár dní na to v rozhovore pre rádio Rockline Roger vyslovil vetu: „Neviem ako dostal David takýto nápad.“

Nakoniec na tento koncert svoju účasť potvrdili títo účinkujúci: Ute Lemper, The Band, The Hooters, Van Morrison, Sinéad O’Connor, Cyndi Lauper, Marianne Faithfull, Scorpions, Joni Mitchell, Jerry Hall, Paul Carrack, Tim Curry a Bryan Adams.

Rozdiely oproti pôvodnej verzii vystúpení

[upraviť | upraviť zdroj]

Toto vystúpenie malo niekoľko odlišností od originálnej verzie vystúpení skupiny Pink Floyd na koncertoch The Wall. V skladbe „Comfortably Numb“ bol duel dvoch gitaristov v hre na sólovú gitaru a na konci skladby bol pridaný ďalší refrén, pieseň „The Show Must Go On“ bola kompletne vynechaná a koncertná skladba, kompilácia hudobných motívov projektu, používaná na preklenutie času pri dokončovaní múru pod názvom „Last Few Bricks“, bola skrátená.

Účinkovali

[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam hraných skladieb

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. „In the Flesh?“
  2. „The Thin Ice“
    • spev Ute Lemper, Roger Waters spolu s Rundfunk Orchestra a zborom
  3. „Another Brick in the Wall (Part I)“
    • spev Roger Waters;
    • saxofón: Garth Hudson
  4. „The Happiest Days of Our Lives“
    • spev Roger Waters
  5. „Another Brick in the Wall (Part II)“
    • spev Cyndi Lauper,
    • gitarové sóla: Rick DiFonzo a Snowy White,
    • syntetizátory: Thomas Dolby
  6. „Mother“
    • spev Sinéad O’Connor a The Band,
    • akordeón: Garth Hudson,
    • vokály: Rick Danko a Levon Helm,
    • akustické nástroje: The Hooters.
  7. „Goodbye Blue Sky“
    • spev: Joni Mitchell spolu s Rundfunk Orchestra a zborom;
    • flauta: James Galway
  8. „Empty Spaces“/ „What Shall We Do Now?“
    • spev: Bryan Adams a Roger Waters spolu s Rundfunk Orchestra a zborom;
  9. „Young Lust“
    • spev: Bryan Adams,
    • gitarové sóla: Rick DiFonzo a Snowy White,
  10. „Oh My God - What a Fabulous Room“
    • text: Jerry Hall (intro skladby „One of My Turns“)
  11. „One of My Turns“
    • spev Roger Waters
  12. „Don't Leave Me Now“
    • spev Roger Waters
  13. „Another Brick in the Wall (Part III)“
    • spev Roger Waters
    • nasleduje časť skladby „The Last Few Bricks“ (spolu s Rundfunk Orchestra a zborom)
  14. „Goodbye Cruel World“
    • spev Roger Waters
  15. „Hey You“
    • spev Paul Carrack
  16. „Is There Anybody Out There?“
    • Rundfunk Orchestra a zbor,
    • klasické gitary: Rick DiFonzo a Snowy White
  17. „Nobody Home“
    • spev Roger Waters s Rundfunk Orchestra a zborom,
    • gitarové sóla: Snowy White
  18. „Vera“
    • spev Roger Waters s Rundfunk Orchestra a zborom
  19. „Bring the Boys Back Home“
    • Rundfunk Orchestra a zbor
    • Vojenský Orchester Sovietskej Armády
  20. „Comfortably Numb“
    • spev: Van Morrison, Roger Waters, The Band, Rundfunk Orchestra a zbor,
    • gitarové sóla: Rick DiFonzo a Snowy White,
  21. „In the Flesh“
    • spev Roger Waters, Rundfunk Orchestra a zbor
    • Vojenský Orchester Sovietskej Armády
  22. „Run Like Hell“
    • spev Roger Waters
  23. „Waiting for the Worms“
    • spev Roger Waters, Rundfunk Orchestra a zbor
  24. „Stop“
    • spev Roger Waters
  25. „The Trial“
    • Rundfunk Orchestra a zbor, v ktorom vystúpili:
      • Tim Curry - ako prokurátor
      • Thomas Dolby - ako učiteľ
      • Ute Lemper - ako manželka
      • Marianne Faithfull - ako matka
      • Albert Finney - ako sudca
  26. „The Tide is Turning (After Live Aid)“
    • spev Roger Waters, Joni Mitchell, Cyndi Lauper, Bryan Adams, Van Morrison a Paul Carrack a Rundfunk Orchestra a zbor.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=The_Wall_–_Live_in_Berlin&oldid=7933688“