Väzbová izoméria
Väzbová izoméria je druh izomérie, v ktorej majú niektoré koordinačné zlúčeniny rovnaké zloženie, ale líšia sa tým, ako je v nich naviazaný ligand na kov. Niektoré ligandy sa totiž môžu viazať na kovy rôznymi atómami – takéto ligandy sa označujú ako ambidentátne. Izoméry sa teda líšia len donorovým atómom ligandu.[1]
Ligandy vykazujúce väzbovú izomériu
[upraviť | upraviť zdroj]Typickými ligandmi, ktoré tvoria súčasť väzbových izomérov, sú:
- kyanid, CN- – izokyanid, NC-
- kyanát, OCN- – izokyanát, NCO-
- tiokyanát, SCN- – izotiokyanát, NCS-
- selenokyanát, SeCN- – izoselenokyanát, NCSe-
- dusitan, NO2-
- siričitan, SO32-
Príklady komplexov s väzbovou izomériou
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi príklady väzbových izomérov patrí fialový komplex [(NH3)5Co-SCN]2+ a oranžový komplex [(NH3)5Co-NCS]2+. Izomerizácia izoméru viazaného cez atóm síry na izomér viazaný cez atóm dusík prebieha intramolekulárne (vnútromolekulovo).[2] V prípade liganda SCN- je možné identifikovať väzbový atóm pomocou infračervenej spektroskopie. Ak sa ligand viaže cez atóm síry, v oblasti 690-720 cm-1 sa objaví pás, ktorý odpovedá jednoduchej S-C väzbe; v prípade väzby cez atóm dusíka sa potom objavuje pás v rozmedzí 780-860 cm-1, čo odpovedá dvojitej S=C väzbe.[1]
Cis-tetrakis(dimetylsulfoxid)dichloridoruténatý komplex, [RuIICl2(dmso)4], takisto vykazuje väzbovú izomériu dimetylsulfoxidového liganda, ktorý sa môže viazať cez atóm kyslíka alebo cez atóm síry. Trans-dichlórtetrakis(dimetylsulfoxid)ruténatý komplex nevykazuje väzbovú izomériu.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Väzbová izoméria bola prvýkrát identifikovaná u chloridu pentaamminnitrokobaltitého [Co(NH3)5(NO2)]Cl2. Tento komplexný katión možno izolovať v podobe dvoch väzbových izomérov. V izomére so žltým sfarbením je nitro ligand (NO2-) naviazaný cez atóm dusíka. V izomére s červeným sfarbením je potom nitrito ligand viazaný cez jeden atóm kyslíka. Tento nitrito ligand sa často zapisuje ako [Co(NH3)5(ONO)]2+. Aj keď existencia týchto izomérov bola známa od 19. storočia, rozdiel medzi nimi bol vysvetlený až v roku 1907.[3] Neskôr bolo ukázané, že červený izomér sa mení na žltý po ožiarení UV svetlom. V tomto konkrétnom prípade dochádza k vnútromolekulovému presunu liganda.[4] Červený komplex sa mení na žltý i po zohriatí na 100 °C.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ČERNÁK, Juraj. Úvod do koordinačnej chémie. 1. vyd. Košice : Univerzita Jozefa Šafárika v Košiciach, 2021. Dostupné online. ISBN 978-80-574-0019-6. S. 57 – 58. Archivované 2024-10-08 z originálu.
- ↑ Mechanism of Base Hydrolysis for CoIII(NH3)5X2+ Ions. Hydrolysis and Rearrangement for the Sulfur-Bonded Co(NH3)5SCN2+ Ion. Inorg. Chem., 1970, s. 655–661. DOI: 10.1021/ic50085a044.
- ↑ Werner, A.. Über strukturisomere Salze der Rhodanwasserstoffsäure und der salpetrigen Säure. Ber., 1907, s. 765–788. Dostupné online. DOI: 10.1002/cber.190704001117. (po nemecky)
- ↑ BASOLO, Fred; Hammaker, G.S. Synthesis and Isomerization of Nitritopentammine Complexes of Rhodium(III), Iridium(III), and Platinum(IV). Inorganic Chemistry, 1 February 1962, s. 1–5. DOI: 10.1021/ic50001a001.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Linkage isomerism na anglickej Wikipédii.
