Valentina Vladimirovna Tereškovová
Valentina Tereškovová | |
kozmonautka VVS (1962 – 1969), inštruktorka-kozmonautka (1963/1969 – 1966/1997) | |
Valentina Tereškovová v roku 1969 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Narodenie | 6. marec 1937 (87 rokov) Boľšoje Maslennikovo, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Súčasné zamestnanie | politička |
Predchádzajúce zamestnanie | funkcionárka Komsomolu, kozmonautka |
Hodnosť | generálmajor ruských vzdušných síl |
Čas vo vesmíre | 2 dni, 22 hodín, 50 minút |
Kozmonaut od | 12. marca 1962 |
Misie | Vostok 6 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 30. apríla 1997 |
Valentina Vladimirovna Tereškovová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Boľšoje Maslennikovo) je bývalá ruská kozmonautka a súčasná politička, prvá žena, ktorá vyletela do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartovala 16. júna 1963 v kabíne kozmickej lode Vostok 6 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom pristála.
Rodinné zázemie a štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedy súčasť Sovietskeho zväzu) v Jaroslavlianskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka. Ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.
Valentina sa už od útleho veku zaujímala o parašutizmus a lietanie. Kamarátka ju naučila skákať s padákom. Tento faktor sa neskôr stal rozhodujúcimi pri jej kvalifikácii za kozmonautku v roku 1962. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy „stretla“ s dvoma ďalšími uchádzačkami Valentinou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju nakoniec favorizoval jej robotnícky pôvod, o jej nominácii definitívne rozhodol Nikita Sergejevič Chruščov. Aj keď aj ostatné kandidátky prešli kozmonautickým výcvikom, ani jedna z nich do kozmu nikdy neletela.
Let do vesmíru
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 16. júna 1963 sa k oblohe vzniesol Vostok 6 riadený Valentinou Tereškovovou. Štart bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Jej let trval tri dni, Tereškovová sa vďaka nemu stala desiatym kozmonautom histórie a prvou ženou vo vesmíre. Vostok 6 štartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Počas letu obletela Valentina 48-krát našu planétu. Presná doba jej letu je 70 hodín a 50 minút. Z paluby Vostoku, z ktorého sa hlásila volacím znakom чайка (čajka), vysielala živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5, okolo ktorého Valentina preletela vo vzdialenosti iba piatich kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo planéty.
Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereškovovú trápila kinetóza (kozmická choroba) a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala. Na palube vraj zaspávala aj v čase, keď mala plniť pracovné úlohy. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.
Pristátie sa uskutočnilo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Valentina pri pristátí katapultovala, pri dosadnutí sa udrela do hlavy. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť – a po politickej stránke – bola jej misia úspechom.
Po návrate z vesmíru
[upraviť | upraviť zdroj]Po návrate bola Valentina prehlásená za Hrdinku Sovietskeho zväzu, povýšená do hodnosti kapitána a bola vymenovaná do vysokej straníckej funkcie, čo bola jedna z vecí, ktorá jej zabránila znovu letieť do vesmíru. Súvisela s tým i neochota straníckych a štátnych funkcionárov riskovať jej život pri lete z dôvodu propagandy. Sama Tereškovová sa 15 rokov po návrate na Zem pokúsila o návrat do výcvikového strediska, ale neprešla zdravotnými testami (ďalšia ruská kozmonautka vyletela do vesmíru až o ďalšie štyri roky). V rokoch 1966 až 1989 bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR. Od roku 1968 do roku 1987 viedla Výbor sovietskych žien a od roku 1989 bola predsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien.
V rokoch 1964 – 1969 vyštudovala Akadémiu vojenského letectva N. J. Žukovského a získala titul inžinier letec-kozmonaut. V armáde bola až do penzie v roku 1997, keď už mala dva roky hodnosť generálmajora letectva. Valentina sa neskôr stala oficiálnou hovorkyňou Sovietskeho zväzu a za túto službu bola odmenená Zlatou medailou za mier, ktorú získala od OSN. Ku koncu 80. rokov v období perestrojky, ale bolo jej spoločenské postavenie obmedzené osobnou averziou manželky najvyššieho sovietskeho činiteľa Michaila Gorbačova Raisy. Od 90. rokov pôsobí vo vedúcich funkciách ruských organizácií pre spoluprácu s inými národmi, od roku 1994 je predsedníčkou vládneho Ruského strediska medzinárodnej vedeckej a kultúrnej spolupráce RCMNKS (tzv. Roszarubežcentr).
Už v auguste 1963 Tereškovová získala zlatú medailu Hrdinky socialistickej práce ČSSR. Bratislava ju vymenovala za čestnú občianku mesta. V roku 1975 zavítala Tereškovová okrem iného na návštevu do Písku, kde si prezrela textilný závod Jitex. V roku 2000 jej bol v Londýne udelený titul „Žena storočia“.
Súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1963, hneď po návrate zo svojej kozmickej misie, sa Valentina priamo v Kremli za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva a o rok neskôr sa jej narodila dcéra Jelena, ktorá sa tak stala prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre (Jelena sa stala lekárkou). Valentina sa s Andrijanom v roku 1980 rozviedla a vydala sa za vojenského lekára Julija Šapošnikova, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1999
Politická aktivita
[upraviť | upraviť zdroj]Bola členkou Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu (1966–1974), členkou Ústredného výboru komunistickej strany (1969–1991) a členkou prezídia Najvyššieho sovietu (1974–1989). V roku 1995 nebola zvolená.
V roku 2011 bola zvolená do Štátnej dumy Ruska za stranu Jednotné Rusko za Jaroslavliansku oblasť. Terešková je spolu s Elenou Mizulinou, Irinou Jerovou a Andrejom Skočom členkou nadstraníckej poslaneckej skupiny na ochranu kresťanských hodnôt. V tejto funkcii podporila zavedenie dodatkov k ruskej ústave, podľa ktorej je „pravoslávie základom národnej a kultúrnej identity Ruska“. Od 21. decembra 2011 pôsobí aj ako podpredsedníčka výboru Štátnej dumy pre federálnu štruktúru a miestnu samosprávu.
Citáty
[upraviť | upraviť zdroj]„ | Ak raz budete vo vesmíre, uznáte, aká malá a krehká je Zem. | “ |
– Valentina Tereškovová |
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valentina Vladimirovna Tereškovová
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Valentina Tereškovová na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Prvá žena vo vesmíre – Valentina Tereškovová Archivované 2006-05-12 na Wayback Machine, článok na serveri VesmirWeb
- Životopis Tereškovovej – ((po rusky))
- Pacner, Karel: Těreškovová svůj let profňukala. MF Dnes, 17. 3. 2007, s. 4
- Petrová, Anna: Valentina Těreškovová. MF Dnes, 10. 7. 2004, s. 24
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valentina Těreškovová na českej Wikipédii.