Preskočiť na obsah

Valická pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Valická pahorkatina
geomorfologická časť
Juhoslovenskej kotliny
Okolie Valíc
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Rimavská Sobota, Revúca
Nadradená
jednotka
Rimavská kotlina
Susedné
jednotky
Gemerské terasy
Pokoradzská tabuľa
Železnícke predhorie
Blžská tabuľa
Licinská pahorkatina
Mestá Veľký Blh, Kaloša, Valice
Rieky Blh, Rimava
Súradnice 48°24′S 20°06′V / 48,4°S 20,1°V / 48.4; 20.1
Najnižší bod
 - poloha južný okraj územia
 - výška cca 150 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Valická pahorkatina je geomorfologickou časťou Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberá územie medzi nivami riek Rimava, Blh a Turiec v okrese Revúca a Rimavská Sobota.[2]

Územie zaberá východnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie strednú časť Rimavskej kotliny.[1] Východne, južne a západne susedia Gemerské terasy, severne Pokoradzská tabuľa, Železnícke predhorie a Blžská tabuľa a severovýchodne Licinská pahorkatina.[1] Západnú časť územia odvodňujú prítoky Rimavy, strednú časť prítoky Blhu a východnú prítoky Turca, všetky v povodí rieky Slaná.[2] V severnej časti je vybudovaná vodná nádrž Teplý Vrch, ktorej okolie je vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.

Valická pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Revúca. Z významných sídiel sa tu nachádzajú Zacharovce, Veľký Blh a Kaloša a Valice, ktoré dali tejto časti Rimavskej kotliny meno.[2] Územím vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 z Lučenca do Rožňavy.[3]

Chránené územie

[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej časti sa nachádza chránený areál Hikóriový porast, v strednej prírodná rezervácia Horný Červený les, v južnej Ťahan a v západnej Pokoradzské jazierka.[2]

Pahorkatina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam, stredovekým gemerským kostolom. V severnej časti sa nachádza rekreačná oblasť Teplý Vrch, kam smerujú viaceré značené turistické chodníky. Západnou časťou územia vedie z Rimavskej Soboty červeno značený Chodník Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-07]. Dostupné online.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-07]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]