Veľká Homôľka
| Veľká Homôľka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Žarnovica, Žiar nad Hronom |
| Obce | Kľak, Prochot |
| Pohorie | Vtáčnik |
| Podcelok | Vysoký Vtáčnik |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 274,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′56″S 18°39′15″V / 48,6322°S 18,6541°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Prochote
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Homôľka (1 274,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, nad obcou Prochot[2], približne 11 km juhovýchodne od Novák.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[4] Vrchol leží v Banskobystrickom kraji, na pomedzí okresov Žarnovica a Žiar nad Hronom a zasahuje na katastrálne územie obcí Prochot a Kľak.[5] Nachádza sa v tesnom susedstve hlavného hrebeňa a popod vrchol vedie značená trasa na rázcestie Kanie studne. Vrcholom vedie okraj NPR Vtáčnik a patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká Homôľka, pokrytá zmiešaným lesom, leží severovýchodne od najvyššieho vrchu Vtáčnik (1 346 m n. m.), v najvyššej časti pohoria. Južne leží vrch Magurka (1 129 m n. m.), východne Veľká Kršľa (913 m n. m.), severne Tri chotáre (1 144 m n. m.), západným susedom je mohutnejšia a vyššia Malá Homôľka (1 298 m n. m.) a juhozápadne sa nachádza dominanta, vrch Vtáčnik (1 346 m n. m.).[6] Vrch patrí do povodia Hrona; severné a východné snahy odvodňuje Prochotský potok, južné orientované časti masívu odvádzajú vodu Pokutským potokom. Najbližšími sídlami sú na východe ležiaca obec Prochot, na juhu Kľak a severozápadným smerom ležiace Podhradie.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Ako mnohé okolité vrchy, aj Veľká Homôľka má husto zalesnený vrchol, sťažujúci rozhľad. Malé lokality čistín a priesekov umožňujú obmedzený výhľad na okolité vrchy pohoria. Zaujímavý horizont je najmä východným smerom, kde je pri vhodných podmienkach vidieť Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľanu a časť Veľkej a Malej Fatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značkovaný chodník a prístup vedie neznačeným chodníkom z hlavného hrebeňa od Malej Homôľky. Severovýchodnými svahmi vedie značená trasa z Prochote na Kanie studne.
- po
značke z Prochote - po
značke po hrebeni:
- zo severovýchodu z Jarabej skaly cez Tri chotáre
- od juhu z Kláštorskej skaly cez Vtáčnik
- po
značke z Lehoty pod Vtáčnikom cez Malú Homôľku - po
značke:
- od východu z Janovej Lehoty cez Tri chotáre
- zo západu z obce Bystričany cez Vtáčnik[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 78.
- ↑ Vtáčnik, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.