Preskočiť na obsah

Kláštorská skala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kláštorská skala
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Banskobystrický
Okresy Žarnovica, Prievidza
Obce Kľak, Bystričany
Pohorie Vtáčnik
Podcelok Vysoký Vtáčnik
Povodia Nitra, Hron
Nadmorská výška 1 278,7 m n. m.
Súradnice 48°36′46″S 18°37′31″V / 48,6127°S 18,6254°V / 48.6127; 18.6254
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po značke z obce Kľak
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Kláštorská skala
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kláštorská skala (1 278,7 m n. m.[1]) je tretí najvyšší vrch v pohorí Vtáčnik. Leží nad obcou Kľak, približne 11 km juhovýchodne od Novák.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[3] Vrchol leží na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, na pomedzí okresov Prievidza a Žarnovica. Hrebeňom prechádza tiež hranica katastrálnych území obcí Bystričany a Kľak.[4] Vrcholom vedie značená Ponitrianska magistrála z Veľkého Poľa na susedný Vtáčnik.[2]

Zmiešaným lesom pokrytá Kláštorská skala nadväzuje na masív najvyššieho vrchu Vtáčnik a v podobe hrebeňa vedie juhozápadným smerom k Rúbanému vrchu. Severovýchodne susedí Vtáčnik (1 346 m n. m.), severne vrch Zraz (1 234 m n. m.), západne Krivá breza (1 033 m n. m.), juhozápadne v hlavnom hrebeni ležiaci pahorok Medzi skalami (1 249 m n. m.) a na východe Čierne blato (873 m n. m.).[5] Juhovýchodnú časť vrchu odvodňuje Kláštorský a Megov potok do Kľaku a Hrona. Voda zo severozápadných svahov odteká prítokmi riečky Bystrica do rieky Nitry. Najbližšími sídlami sú na juhu ležiaci Kľak, na východe Prochot a severozápadným smerom ležiace obce Kamenec pod Vtáčnikom a Bystričany.[2]

Husto zalesnený vrchol i hrebeň značne obmedzuje rozhľad. Zaujímavým miestom na výhľad je však blízke skalné bralo, poskytujúce kruhový výhľad. Je odtiaľ vidieť mnohé vrchy pohoria, no tiež okolité nížiny. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať Strážovské vrchy, Považský Inovec, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu, Kremnické vrchy a časť Veľkej Fatry.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Vtáčnik, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]