Ostrogrúnska kotlina
| Ostrogrúnska kotlina | |
| geomorfologická časť Nízkeho Vtáčnika | |
 Okolie Ostrého Grúňa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žarnovica |
| Časť | Nízkeho Vtáčnika |
| Hranice | Vígľaš, Nízky Vtáčnik, Župkovská vrchovina |
| Mestá | Ostrý Grúň, Kľak |
| Rieky | Kľak, Vicianov potok, Mackov potok, Megov potok |
| Súradnice | 48°34′26″S 18°38′53″V / 48,574°S 18,648°V |
| Najnižší bod | údolie Kľaku |
| - poloha | Dolné dvory |
| - výška | cca 400 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrogrúnska kotlina je geomorfologickou časťou Nízkeho Vtáčnika.[1] Leží v jej západnej časti, približne 8 km severne od mesta Žarnovica v žarnovickom okrese.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kotlina sa nachádza v centrálnej časti pohoria Vtáčnik, v západnej polovici jeho podcelku Nízky Vtáčnik. Leží v okolí obcí Ostrý Grúň a Kľak, na oboch brehoch riečky Kľak. Ostrogrúnska kotlina susedí na západe s geomorfologickou časťou Vígľaš, východným smerom pokračuje podcelok Nízky Vtáčnik a južne nadväzuje Župkovská vrchovina, čoby časť podcelku Župkovská brázda.[1]
Zo severu na juhovýchod preteká územím kotliny riečka Kľak, ktorá tu priberá viaceré menšie vodné toky, medzi nimi Vicianov, Mackov a Megov potok. Údolím Kľaku vedie i jediná prístupová komunikácia do kotliny, cesta III/2523, odbočujúca pri Župkove z II/512 (Žarnovica – Oslany).[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Celé územie Ostrogrúnskej kotliny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránenou je prírodná pamiatka Ostrovica, zaberajúca časť bralnatého masívu rovnomenného vrchu, ležiaceho na západnom okraji územia, nad obcou Kľak. Kotlinu obopína veniec hôr a priamo v jej blízkosti sú na západe ešte Klenový vrch (766 m n. m.) a Trvalcov báň (685 m n. m.), na juhu ležiaci Ostrý grúň (584 m n. m.) a na východe Jasenov vrch (583 m n. m.), Hlavatá (703 m n. m.) a Glesggove tále.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Vtáčnika je špecifickou lokalitou, za čo vďačí svojej minulosti. Počas SNP bola miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss. Tragickú udalosť dnes pripomínajú pamätníky, venované zavraždeným v oboch obciach a pamätná izba SNP v Kľaku. V blízkosti oboch obcí sú lyžiarske vleky a pri Ostrom Grúni i ranč.
Obce slúžia ako východisko na turistické výstupy na hrebeň pohoria Vtáčnik:
- po
žltej značke z obce Ostrý Grúň Klenovou dolinou na Rúbaný vrch (1 097 m n. m., napojenie na 
červeno značenú Ponitriansku magistrálu) - po
zelenej trase z Kľaku Partizánskou dolinou na vrch Vtáčnik (1 346 m n. m., napojenie na červeno značenú Ponitriansku magistrálu)[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.