Veľké Slovensko

Veľké Slovensko (čes. Velké Slovensko) bola politická koncepcia pripojenia Slovácka a neskôr aj ďalšieho územia východnej Moravy ku Slovenskému štátu. S myšlienkou prišli marginálni východomoravskí iredentisti, podporovaní Slovenským štátom a Nemeckom. Koncepciu však odmietlo Nemecko, ktoré malo svoje vlastné plány pre ponemčenie Slovácka a nehodlalo sa s nikým deliť o strategické územie Moravy, ktoré pre neho predstavovalo most medzi Sliezskom a Východnou markou. K žiadnym územným zmenám preto nedošlo.

Vývoj a zánik

S myšlienkou anexie Slovácka (Moravského Slovenska) Slovenským štátom prišla ako prvá Moravsko-slovenská spoločnosť a neskôr jej nástupca, organizácia Národopisná Morava. V deň obsadenia zvyšku Česka nemeckou armádou (15. marca 1939) vydal Jan Uprka a učiteľ Josef Vávra v Hroznovej Lhote prehlásenie o príslušnosti Moravských Slovákov k slovenskému národu a suverenite Slovenského štátu (ktorý bol vyhlásený predchádzajúci deň) nad Slováckom. Nasledujúci deň zaslali Jan Uprka, Josef Vávra a Jan Ryba Adolfovi Hitlerovi list so žiadosťou o pripojenie Slovácka k Slovenskému štátu. V apríli 1939 naviac pripravila Národopisná Morava memorandum pre Seyß-Inquarta vo Viedni, kde žiadala spojenie Moravy s Východnou markou.

Národopisnú Moravu a koncept Veľkého Slovenska podporovali vedúci činitelia Slovenského štátu, najmä predseda vlády Vojtech Tuka a minister obrany Ferdinand Čatloš. Major Cyril Hluchý v generálnom štábe slovenskej armády bol poverený úlohami súvisiacimi s pripojením Slovácka ku Slovensku. V Bratislave vznikla s rovnakým účelom „Vedecká spoločnosť pre zahraničných Slovákov“. Koncepcia Veľkého Slovenska získavala v programe slovenskej vlády stále širší priestor. Slovenská vláda chcela získať pod svoj vplyv niekoľko sto tisíc obyvateľov Slovácka, o ktorých sa tvrdilo, že sú to Slováci.

Vojtech Tuka v októbri 1940 odovzdal v Berlíne nemeckému ministrovi zahraničných vecí Joachim von Ribbentropovi memorandum pre Adolfa Hitlera s požiadavkou úpravy hraníc medzi Protektorátom Čechy a Morava a Slovenským štátom v prospech Slovenska. Ku Slovensku mala byť pripojená oblasť s mestami Hodonín, Kyjov, Strážnice, Veselí nad Moravou, Uherský Brod, Uherské Hradiště, Otrokovice, Zlín, Hranice, Valašské Meziříčí a Vsetín.

Nemecko na žiadosť neodpovedalo, Slovenský štát ju preto v roku 1941 opakoval, tentoraz však s ešte väčšími územnými nárokmi, opäť presahujúcimi územia Slovácka.

Nemecko po urgencii slovenské územné požiadavky kompletne odmietlo – malo vlastný plán ponemčenia Slovácka prostredníctvom nemeckých jazykových ostrovov. Nemecko navyše východomoravských iredentistov využívalo len k narušeniu českej jednoty (do škôl v Slovácku bolo namiesto spisovnej češtiny zavádzané slovácke nárečie, českí starostovia boli vytláčaní zo svojich funkcií) a oproti spolupráci s nimi dávalo prednosť zabezpečeniu pokoja v Protektoráte prostredníctvom spolupráce s vládou protektorátu. Samotná Národopisná Morava podľa správy nemeckých okupačných úradov v Brne zo septembra 1939 svoj iredentistický program opustila a jej cieľom bolo už nie spojenie so Slovenským štátom, ale vlastná pronemecká politická koncepcia.

Literatúra

• MEZIHORÁK, František. Hry o Moravu : separatisté, iredentisté a kolaboranti 1938 – 1945. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1997. 143 s. ISBN 80-204-0675-1.
• PASÁK, Tomáš. Český fašismus 1922 – 1945 a kolaborace 1939 – 1945. 1. vyd. Praha : Práh, 1999. 486 s. ISBN 80-7252-017-2.

Externé odkazy

• Hitler si neželal Veľké Slovensko – spravy.pravda.sk
• Slováci chtěli získat Slovácko, myšlenka přišla z Moravy – lidovky.cz
• Slováci chtěli za války připojit kus Moravy, Hitler to zatrhl – zpravy.idnes.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velké Slovensko na českej Wikipédii.