Vendelín Bohboj Kutlík

	Vendelín Bohboj Kutlík
	slovenský advokát, básnik, publicista, národný buditeľ a organizátor kultúrneho života
Narodenie	5. apríl 1834; Stará Pazova, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	4. jún 1904 (70 rokov); Bratislava, Rakúsko-Uhorsko
	Biografický portál

Vendelín Bohboj Kutlík (* 5. apríl 1834, Stará Pazova - † 4. jún 1904, Bratislava^[1]) bol slovenský advokát, básnik, publicista, národný buditeľ a organizátor kultúrneho života.

Životopis

Narodil sa v Starej Pazove v dnešnej autonómnej oblasti Vojvodina na severe Srbska ako tretie dieťa (celkom mal sedem súrodencov) v evanjelickej, národne uvedomelej rodine. Vendelínovi rodičia - Ján a Jozefína Jaroslava, rod. Potocká - pochádzali z Oravy, resp. z Liptova. Medzi krajanov vo Vojvodine sa presťahovali potom, ako tu Vendelínov otec po skončení štúdií dostal miesto učiteľa. Tu malý Vendelín prežil prvých desať rokov života. V roku 1844 sa rodina presťahovala do juhomaďarského Pitvaroša. Tu sa spriatelil s Michalom Mudroňom a priateľstvo s neskorším známym advokátom vydržalo až do smrti.

Na mladého Vendelína malo nepochybne vplyv priateľstvo jeho otca s Ľudovítom Štúrom ako aj otcova osvietenecká činnosť.

Po skončení ľudovej školy študoval na gymnáziách v Sarvaši a v Banskej Štiavnici. Spolu s Michalom Mudroňom a Michalovým bratom Pavlom sa po maturite zapísal na štúdium práva v Prešporku. Právnickú akadémiu dokončil, s osemročným prerušením stráveným vo vojenskej službe, v roku 1862. Hneď nato nastúpil praxovať do advokátskej kancelárie svojho priateľa Michala Mudroňa a po zložení advokátskej skúšky v roku 1866 v Budapešti sa stal tajomníkom novovymenovaného liptovského župana Jána Francisciho.

Ešte počas advokátskej praxe u Michala Mudroňa začal vyvíjať národne orientovanú činnosť hlavne medzi slovenskými študentami. Tí ho navštevovali v jeho prešporskom byte, kde sa konali literárne schôdzky, historické besedy; tu aj, podľa vzoru štúrovcov, organizovali výlety mládeže na Devín.

Počas pôsobenia u Francisciho sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou Boženou, rod. Hodžovou (1847 - 1936), dcérou jedného z najvýznamnejších štúrovcov Michala Miloslava Hodžu.

V roku 1867 si Vendelín (Vendko) Kutlík otvoril advokátsku kanceláriu v Trnave. Počas nasledujúcich siedmich rokov (do roku 1874) sa nezmazateľne zapísal nielen do právnického ale aj kultúrneho života mesta. Medzi tunajšími obyvateľmi organizoval kultúrny život (napr. usporadúval divadelné predstavenia preslávené v širokom okolí, založil tu kultúrne združenie Beseda slovenská a pod.).

Roky pôsobenia v Trnave priniesli aj zmeny v jeho osobnom živote. Narodili sa mu tu tri z celkom piatich detí: 28. októbra 1869 najstarší syn Vladimír, 18. júla 1871 dcéra Elena a v roku 1874 druhá dcéra Viera (zvyšné dve deti - syn Igor (nar. r. 1876) a dcéra Mária (r. 1878) sa narodili už v Bratislave). Syn Vladimír bol úradníkom, dcéry Elena a Viera (rovnako ako aj najmladšia Mária) boli učiteľkami. Elena (vydatá Ivanková - v novembri 1904 sa vydala za advokáta dr. Milana Ivanku) bola navyše pomerne úspešnou spisovateľkou

V roku 1875 Vendelín Kutlík s rodinou presídlil do Bratislavy a nasťahoval na do bytu v nájomnom dome na Panenskej ulici (dnes Panenská č. 17). Byt sa stal miestom stretávania národne orientovaných študentov. Tieto stretnutia ako aj jeho národnobuditeľská a osvietenecká činnosť však spôsobili rodine veľké problémy. V čase síliaceho národnostného útlaku ho pre jeho aktivity obvinili z panslavizmu a zakázali mu ďalšiu advokátsku prax. Podobne ako jeho, opatrenia štátnej moci postihli aj Vendelínove deti (napr. syna Vladimíra, ktorý verejne vystúpil na otcovu obranu, vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku a dcéry, učiteľky Mária a Viera, sa nesmeli zamestnať na štátnych školách).

Rodina bola zničená materiálne i morálne. Z tejto potupy sa Vendelín Kutlík nespamätal až do svojej smrti začiatkom júna 1904.

Telesné ostatky významného národovca spolu s ostatkami jeho manželky (svojho manžela prežila o tridsaťdva rokov, zomrela 10.4.1936) dnes odpočívajú pod jednoduchým náhrobkom v spoločnom hrobe na bratislavskom evanjelickom Cintoríne pri Kozej bráne. Nad jeho hrobom je vztýčený mramorový kríž nesúci úvodné slová hymnickej piesne od Andreja Sládkoviča Hojže, Bože, jak to bolí.... Hneď vedľa je pochovaná aj matka jeho manželky Cornélia Hodža-Kellnerová.

V bratislavskej Petržalke bola na počesť Vendelína Bohboja Kutlíka pomenovaná jedna z ulíc. Medzi jeho pravnukov patril aj prírodovedec a zakladateľ slovenskej lichenológie Ivan Pišút.^[2]

Referencie

↑ Záznam o úmrtí v matrike maďarsko-slovenského evanjelického cirkevného zboru v Bratislave
↑ Lackovičová A., Bérešová A.. Personalia: RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (*13. 3. 1935 – †14. 12. 2017) – náš učiteľ, priateľ a neúnavný terénny výskumník. Bryonora, 2018, s. 57-61. Dostupné online. (Slovak)

Zdroje

V. Obuchová, Št. Holčík, Cintorín pri Kozej bráne, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2006, ISBN 80-88912-89-X
Životopis V. B. Kutlíka (dostupné online)
Elena Ivanková písala aj o divadle v Trnave (dostupné online) Archivované 2014-04-07 na Wayback Machine

[1] Záznam o úmrtí v matrike maďarsko-slovenského evanjelického cirkevného zboru v Bratislave

[pišút-2] Lackovičová A., Bérešová A.. Personalia: RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (*13. 3. 1935 – †14. 12. 2017) – náš učiteľ, priateľ a neúnavný terénny výskumník. Bryonora, 2018, s. 57-61. Dostupné online. (Slovak)

[1]

[2]