Veronika laločnatá
| Veronika laločnatá | |
 Veronika laločnatá – kvet a listy. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica sublobata M.A.Fisch.[1][2], 1967[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika laločnatá[3] (lat. Veronica sublobata)[2] je jednoročná bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzeným areálom je Európa.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika laločnatá je jednoročná bylina, dlhá 5 až 40 cm. Byľ je vystúpavá, na báze rozkonárená, oblá a dlho chlpatá. Je podobná veronike brečtanolistej, s ktorou sa môže mylne zamieňať.[3][4]
Listy sú široko vajcovité, v strednej časti byle stopkaté, najčastejšie päť laločné (zriedka sedem laločné). Stredný lalok je dlhší ako širší, je tupý až zaokrúhlený, často nezreteľné prevyšuje bočné laloky. Listové čepele sú svetlozelené, matné, tenké, mäkké a na oboch stranách roztrúsene chlpaté.[3][4]
Jednotlivé dlhostopkaté kvety vyrastajú v pazuchách listeňov. Štvorpočetná koruna s priemerom 4 až 6 mm je bledofialová, tmavofialovo žilkovaná. Obsahuje dve tyčinky, so svetlofialovými peľnicami a jednu čnelku, dlhú do 0,7 mm. Štyri kališné diely sú srdcovité, väčšinou len na báze riedko chlpaté a na okraji brvité. Kvetné stopky sú približne také dlhé ako listene a štyri až sedemkrát dlhšie ako kalich. Sú odstávajúco chlpaté, zriedkavo holé.[3][4]
Tobolky obsahujú zvyčajne štyri, takmer guľovité semená, ktoré sú červenohnedé, slabo rebrovité a trocha lesklé.[3][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika laločnatá sa prirodzene vyskytuje v Európe od Francúzska po Poľsko, ďalej v severnej časti Balkánskeho polostrova a vo Fínsku. Zavlečená je vo Veľkej Británii a v Spojených Štátoch (Alabama, Kentucky, Maryland, Missouri, Ohio, Utah, Virgínia).[2] Jej rozšírenie na Slovensku nie je dokonale zmapované.[3]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika laločnatá sa najčastejšie vyskytuje na mierne zatienených stanovištiach od pahorkatín po podhorský stupeň. Rastie v lužných a vlhkých listnatých lesoch, v krovinách, záhradách, na poliach a na ruderálnych miestach. Obľubuje čerstvé, vlhké a výživné pôdy. Kvitne od marca do mája, je to samoopelivý druh a jej semená roznášajú mravce.[3][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Oesterr. Bot. Z. 114: 201, 227 (1967)
- ↑ a b c d e Veronica sublobata M.A.Fisch. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 223-227.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 968-969.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika laločnatá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika laločnatá
