Veronika brečtanolistá
| Veronika brečtanolistá | |
 Veronika brečtanolistá – stonka s kvetom a listami. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica hederifolia L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika brečtanolistá[3] (lat. Veronica hederifolia)[4] je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to jednoročná bylina. Najnápadnejším znakom tejto rastliny sú listy podobné listom brečtana.[5] Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy, cez Stredomorie až po strednú Áziu.[4]
Staršie tento druh niekedy zahŕňal (ako poddruhy) aj niektoré z nasledujúcich dnešných druhov: veronika trojlaločná (Veronica triloba), veronika laločnatá (Veronica sublobata), Veronica stewartii a Veronica sibthorpioides. Veronika brečtanolistá v dnešnom rozsahu sa v takom prípade klasifikovala ako poddruh veronika brečtanolistá pravá (Veronica hederifolia subsp. genuina/Veronica hederifolia subsp. hederifolia sensu lato).[6][7][8][9][10]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika brečtanolistá je jednoročná bylina rozkonárená hneď od bázy, s poliehavými až vystúpavými chlpatými stonkami, dlhými 5 až 40 (60) cm a s tenkým, niťovitým koreňom.[11][12][13]
Tmavozelené listy sú stopkaté, dolné protistojné, horné striedavé, okrúhle až vajcovité. Čepele sú 3 až 5 laločné (podobné listom brečtana), pričom stredný lalok je najväčší, spravidla širší ako dlhý, tupý, s kratučkým hrotom. Na oboch stranách sú roztrúsene chlpaté.[11][12][13][5]
Štvorpočetné kvety vyrastajú v pazuchách listeňov jednotlivo. Tanierovitá koruna s priemerom 5 až 9 mm je svetlomodrá alebo fialová, tmavšie žilkovaná a hrdlo koruny je výrazne belavé. Čnelka je dlhá do 1 mm. Kalich je štvordielny a kališné zuby podlhovasto vajcovité až kopijovité, na okraji brvité, zvonku holé, po dozretí vzpriamené. Kvetné stopky sú 2 až 3 krát také dlhé ako kalich.[11][12]
Tobolky sú takmer guľaté, zboku len málo stlačené, plytko vykrojené a holé. Semená sú široko elipsovité, nevýrazne rebrované a svetložlté.[11][12]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika brečtanolistá je rozšírená je v strednej a severnej Európe, kde osídľuje najmä človekom narušené stanovištia, v južnej Európe a juhozápadnej Ázii uprednostňuje horské polohy. Ako nepôvodný ale naturalizovaný druh je rozšírená aj v Severnej Amerike a v Japonsku. Na Slovensku je na celom území hojná.[11][12]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika brečtanolistá je dosť častý druh na výživných pôdach bohatých na dusík, najmä v nížinách a pahorkatinách. Obľubuje otvorené stanovištia, často v početných populáciách vo vinohradoch, na poliach, na rumoviskách a popri cestách v listnatých lesoch. Kvitne od marca do mája. Je to samoopelivý druh a zrelé semená rozširujú mravce.[11][13]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy:[4]
- Veronica hederifolia subsp. hederifolia – s výskytom od Európy, cez Stredomorie po strednú Áziu.
- Veronica hederifolia subsp. insularis – s výskytom iba na Korzike.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Species Plantarum: 13 (1753)
- ↑ a b Veronica hederifolia L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
- ↑ a b c Veronica hederifolia [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
- ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 469, 470
- ↑ ČERVENKA, J. et al. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava: Príroda, 1997. ISBN 8007009884. S. 304
- ↑ Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 220.
- ↑ Veronica sibthorpioides Debeaux ex Degen & Herv. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Veronica stewartii Pennell [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 219-223.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 967-968.
- ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 300-301.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika brečtanolistá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika brečtanolistá
