Preskočiť na obsah

Veronika potočná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veronika potočná

Veronika potočná – stonka s listami a vystúpavými strapcami kvetov.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica beccabunga
L.[2][3], 1753[2][3]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika potočná (iné názvy pozri nižšie; lat. Veronica beccabunga[4]) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca vodomilná bylina.[5] Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy a severnej Afriky, cez Blízky východ po Kaukaz, Sibír a strednú a východnú Áziu.[6]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný názov druhu je veronika potočná[6]. Staršie názvy sú: rozrazil potočný[7][8], rozrazil vodný[9][7][10], rozrazil bobovník [resp. lapsus calami: "rozrazil robovník"][11][12][13], rozrazil potočník[14].

Ľudový názov je: bobovník[15][16][17][14][11][18][19] (resp. bôbovník[20]). Staršie ľudové názvy sú: potočník[11][20][12] [toto je v súčasnosti slovenský názov rodu Sium], vodník[11][12], žabia lyžička[11][12], rozrazilka[11][12], ronika[11] a deravica[20].

Uvedené ľudové názvy, najmä potočník, vodník a prípadne aj bobovník, môžu alternatívne označovať agregátny druh veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica agg.)[21], čiže druh veronika drchničková/rozrazil žabí (lat. Veronica anagallis-aquatica) v staršom, širšom ponímaní[22], keďže tento je veronike potočnej značne podobný.[23][24]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to trváca bylina s holou poliehavou alebo vystúpavou stonkou, dlhou 20 až 60 cm, ktorá sa dobre zakoreňuje v uzloch.[25][26]

Listy sú protistojné, všetky krátko stopkaté, široko elipsovité, na báze krátko klinovité až okrúhle. Na okraji sú plytko pílkovité (najmä v hornej polovici čepele) až celistvookrajové. Sú dužinaté, na líci tmavozelené a lesklé.[6][25][26]

Štvorpočetné kvety sú v krátkych 10 až 25 kvetých protistojných strapcoch, ktoré vyrastajúce v pazuchách listov. Listene sú kopijovité až čiarkovité, stopky kvetov dlhé 3 – 7 mm. Koruna je tanierovitá, s priemerom 5 – 7 mm, sýtomodrá, zriedka ružová alebo biela a tmavšie žilkovaná. Kalich je štvordielny a kališné zuby kopijovité. Tyčinky sú dve s fialovými peľnicami. Čnelka je dlhá do 2 mm a blizna je dvojlaločná. Tobolky sú zboku slabo stlačené, srdcovité až takmer guľovité, v čase zrelosti neprevyšujú kalich, na vrchole sú plytko vykrojené. Otvárajú sa pri zvýšenej vlhkosti, takže semená sa môžu šíriť vodou. Semená sú široko elipsovité až guľaté, žltkasté a lesklé.[6][27][25][26]

Veronika potočná je hmyzoopelivý druh, ktorý sa rozmnožuje semenami ale aj vegetatívne – zakoreňovaním v uzloch stonky a úlomkami uvoľnenými počas obdobia vysokého prietoku vody. Kvitne v máji až auguste.[6][28]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodným areálom veroniky potočnej je Európa, Blízky východ, Kaukaz, Sibír, stredná a východná Ázia a severná Afrika. Zavlečená je v Severnej Amerike, Čile, Južnej Afrike a na Sachaline. Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území.[6][4][28]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika potočná patrí do skupiny vodných alebo močiarnych veroník, s vysokým stupňom polymorfizmu. Rastie často masovo na okrajoch pomaly tečúcich vôd, pri prameniskách a zaplavovaných územiach ako pionierska rastlina. Obľubuje podmáčané, na minerály bohaté, humózne, štrkovité, piesočnaté alebo hlinité pôdy. Obsadzuje stanovištia od rovinného až do horského stupňa, na Slovensku s najvyššie zaznamenaným výskytom vo výške 1 650 m n. m.[6][27][26][29]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

V ľudovom liečiteľstve bola veronika potočná známa už v stredoveku. Predmetom zberu je kvitnúca vňať, ktorá obsahuje okrem trieslovín, horké glykozidy, silicu, organické kyseliny a saponíny. Jej využitie je podobné ako pri veronike lekárskej. Čerstvá šťava z rastliny sa aplikuje na podporu činnosti obličiek a ako pomocný liek pri kožných a pečeňových chorobách. Pre vysoký obsah vitamínu C sa z dužinatých listov dajú pripraviť vitamínové šaláty.[6][26]

Poddruhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy:[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ IUCN Red list 2019.09. Prístup 21. december 2023
  2. ↑ a b Sp. Pl. 1: 12. 1753
  3. ↑ a b Veronica beccabunga L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c Veronica beccabunga L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Veronica beccabunga L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f g h Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 147-150.
  7. ↑ a b JANDA, K., JANDA, V. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Pragae: E. Weinfurter, 1941, S. 524
  8. ↑ POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger, 1932. S. 113
  9. ↑ BARTAKY, Ľ. Kalendár sbierania divo rastúcich liečivých bylín. In: Slovenské ovocinárstvo. č. 415-416. 1941. S. 128
  10. ↑ KOLOKOLOV, N. Predajné ceny liečivých rastlín, vyskytujúcich sa na Slovensku. Bratislava: Zdravotný odbor Ministerstva vnútra, 1944, S. 40
  11. ↑ a b c d e f g REUSS, Gustáv. Května Slovenska. [s.l.] : tiskem Fr. Lorbera, 1853. 590 s. S. 315.
  12. ↑ a b c d e Prostonárodné bylinkárstvo. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 14 1882. S. 107
  13. ↑ Sôstavná soznam kvetny javorinskej. In: In: Letopis Matice slovenskej 1871 Sväzok 1. S. 32 [1]
  14. ↑ a b Programm des k.k. katholischen Gymnasiums in Neusohl. [s.l.] : Besztercebanya, Machold, 1853. 52 s. Dostupné online. S. 16.
  15. ↑ THURZOVÁ, Ľ. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1984. S. 264
  16. ↑ RIPKA, I., MICHALÁČ, J. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. Bratislava: Veda, 1981. S. 63
  17. ↑ KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny Javoriny podľa Jozefa Holubyho. In: Slovenské liečivé rastliny č. 2-3 1942. S. 79
  18. ↑ Sbieranie bylín lekárskych. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 20 1865 S. 153 [2]
  19. ↑ bobovník. In: Historický slovník slovenského jazyka
  20. ↑ a b c ŠKOVIROVÁ, K., OČKA, S. Z MÁLO ZNÁMEJ PÍSOMNEJ BOTANICKEJ POZOSTALOSTI ANDREJA KMEŤA V SLOVENSKOM NÁRODNOM MÚZEU V MARTINE. In: SÝKORA, R. Zborník SNM v Martine. ročník XVI – 2023. S. 19 [3]
  21. ↑ Masarykova univerzita, Botanický ústav Akademie věd ČR a Jihočeská univerzita. PLADIAS [online]. pladias.cz, [cit. 2024-11-16]. Dostupné online.
  22. ↑ DOSTÁL, J. Klíč k úplné květeně ČSR. Praha: Naklad. ČSAV. 1958. S. 567, 568
  23. ↑ HRON, F., ZEJBRLÍK, O. Rostliny luk, pastvin, vod a bažin - kapesní atlas. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1989. S. 228, 230
  24. ↑ Květena Hostýnská. In: Besidka ctenarska .... [s.l.] : Buschak & Irrgang, 1863. 398 s. Dostupné online. S. 62.
  25. ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 300.
  26. ↑ a b c d e Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 72.
  27. ↑ a b Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 966-967.
  28. ↑ a b Donald H. Les, R.L. Stuckey. The introduction and spread of Veronica beccabunga (Scrophulariaceae) in eastern North America [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, January 1985, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Faten Y. Ellmouni, Mohamed Anwar Karam, Refaat M Ali, Dirk Albach. Systematic treatment of Veronica L. Section Beccabunga (Hill) Dumort (Plantaginaceae) [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, December 2018, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veronika_potočná&oldid=7944759“