Vikartovce
| Vikartovce | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Hornád |
| Nadmorská výška | 780 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′38″S 20°09′14″V / 48,9939°S 20,1539°V |
| Rozloha | 50,27 km² (5 027 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 848 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 36,76 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1398 |
| Starosta | Jozef Švagerko[3] (KDH) |
| PSČ | 059 19 |
| ŠÚJ | 524034 |
| EČV (do r. 2022) | PP |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| E-mailová adresa | poslať email |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vikartovce | |
| Webová stránka: vikartovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vikartovce sú obec na Slovensku v okrese Poprad.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v juhozápadnej časti okresu, na západnom okraji Vikartovskej priekopy oddeľujúcej pohoria Kozie chrbty a Nízke Tatry. Severne nad obcou sa vypína 1 255 m n. m. vysoký Kozí kameň, dominanta Kozích chrbtov, južnému obzoru dominuje Predná hoľa s výškou 1 545 m n. m.
Zo západu preteká Vikartovcami Hornád, ktorý v okolí priberá pravostranný Malý Hornád, Vikartovský potok a Červenec a ľavostranný Polákov s niekoľkými menšími prítokmi.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o osade Villa Wykardi pochádza z roku 1398. Krátko po získaní Vikartoviec kežmarským hradným kapitánom Krištofom Warkotschom v roku 1499 do prenájmu dochádza k ich vyľudneniu. K opätovnému osídleniu pastiermi oviec došlo v roku 1513 a v roku 1581 sa spomína evanjelizácia obyvateľov. Pod správu jezuitov a štiavnického opátstva sa obec dostala v roku 1697, no už v roku 1735 ju pre ťažký útlak opustilo 12 rodín. Podľa písomných dokladov sa vo Vikartovciach v roku 1832 hovorí po slovensky a občania vyznávajú katolícku vieru. Súčasný názov nesie obec od roku 1921.
Do prvej svetovej vojny sa zapojili aj desiatky mužov z obce, z ktorých až 33 padlo a ďalších 23 utrpelo zranenie s trvalými následkami. V druhej svetovej vojne a v SNP bojovalo 51 miestnych mužov, z ktorých padlo 15. Na jar roku 1945 bolo 5 miestnych občanov bez akéhokoľvek obvinenia odvlečených do gulagov v ZSSR. Vrátili sa po 3 rokoch s poškodeným zdravím. Povojnový rozvoj priniesol násilnú kolektivizáciu, ktorá sa však skončila rozpadom družstva v 60. rokoch. V roku 1964 sa vybudoval kultúrny dom, v roku 1973 sa opäť založilo miestne JRD a v roku 1994 sa vybudovala čistička odpadových vôd s postupným budovaním kanalizácie. V rokoch 1998 – 2000 sa realizovala plynofikácia obce. Medzi najnovšie investície patrí vybudovanie domu smútku a rekonštrukcia kultúrneho domu v rokoch 2004 – 2005.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- neskorobaroková kúria z roku 1776 (od 1893 prestavaná na školu)
- neskorobaroková budova fary z 2. polovice 18. storočia
- klasicistický Kostol svätého Martina z roku 1781
- 2 kaplnky z roku 1896
Ulice[4]
[upraviť | upraviť zdroj]Názvy ulíc sú: Hlavná, Školská, Krížna, Majerská, Nižná, Konečná, Slnečná, Rovná, Nová, Severná, Lesná, Záhradná, Hornádska, Okružná, Lúčna, Riečna a Májová
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Vikartovce sú dostupné po ceste III. triedy z Hranovnice do Liptovskej Tepličky.
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Matej Ruttkay – prvý miestny učiteľ a po slovensky píšuci kronikár z konca 17. stor.
- Matej Cvajniga (1839 – 1922) - člen školskej stolice, dal postaviť kaplnku a kríž za obcou
- Pavol Grofčik (1858 – 1867) – richtár, známy svojím ľudským prístupom k chudobným
- Vojtech Karol Faix (1912 – 1930) – príslušník hasičského zboru a iniciátor stavby hasičskej zbrojnice
- Jozef Ambróz – paralympijský reprezentant, účastník POH v Sydney (6. miesto) a POH v Aténach (8. miesto)
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku. Z obce vedú dve vetvy zeleno značeného turistického chodníka, na ktorý nadväzujú ďalšie trasy do pohorí Kozie chrbty a Nízke Tatry.
- po
značke severným smerom cez Kozie chrbty do Svitu
- na rázcestí Jakubčáková s pripojením
značky cez Lopušnú dolinu do Lučivnej - na rázcestí v sedle Tabličky s pripojením na
značku cez Kozí kameň (1 255 m n. m.) do Spišskej Teplice
- na rázcestí Jakubčáková s pripojením
- po značke južným smerom cez Smrečinské sedlo do sedla Pusté pole
- na rázcestí Doštianky s pripojením na Liptovskú Tepličku po značke
- na rázcestí v Smrečinskom sedle s pripojením po značke na Kráľovu hoľu a hlavný hrebeň Nízkych Tatier, resp. do Spišského Bystrého, ako aj po
značke do Vernára
- na rázcestí Doštianky s pripojením na Liptovskú Tepličku po
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Zoznam ulíc [online]. [Cit. 2013-09-11]. Dostupné online. Archivované 2013-01-25 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vikartovce
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránky obce Archivované 2018-09-04 na Wayback Machine